Forbiddance[PREBIEHA KOREKCIA]

127. Musím Sa Z Tadiaľto Dostať

DYLAN

Prechádzal som sa nervózne to strany na stranu s rukami vo vlasoch, ktoré som ťahal.,,Dèmonica!" Zakričal som na ňu a ona sa objavila predomnou.,,Áno drahý?"  Uškrnula sa a prstom mi prešla po hrudi, počas toho dlhého pohybu si oblízala pery.. Och bože.. Neovládol som sa a pritlačil som ju k najbližšej stene a hneď som sa vrhol na jej pery.. Rukami som ju držal nalepenú na stene.. Vzdychla mi do pier a ja som ju neprestával bozkávať.. Samozrejme, že mi bozk opätovala.. Ako vždy... A áno.. Ak si pamätáte, že som vravel, že som mal kedysi s Dèmonicou vzťah, ako je tento... Vzťah s výhodami... No... Máme ho znova.. Nieje za tým nič len nuda a túžba. Keďže ma Avery nechala zhniť tu, aspoň nejakú zábavu mám.. Síce.. Je možné, že to Dèmonica vníma inak.. Každopádne.. Aj démoni sa môžu zamilovať. No ale má smolu.. S jej malým skazeným srdcom sa iba hrám.. Tak ako som sa hral s Avery...,,Sakra!" Zaklial som a pustil som Dèmonicu.

,,Čo sa deje?"  Pozrela na mňa zadýchane Dèmonica.

,,Avery!.... Neviem na ňu prestať myslieť.. Musí ma dostať von.. Nemôžem tu s tebou hniť večne" Zavrčal som na ňu. Vyvalila oči a zdvihla obočie.

,,Hniť večne? Je to to ako nás dvoch vnímaš?" Zamračila sa.. A je to tu.

,,Samozrejme, že je.. A čo si čakala?! Už som v pekle tak dlho.. Potrebujem slobodu!" Zaťal som päste.

,,Zlato... Všetci, čo sa raz dostanú do pekla sa už von nedostanú... Zmier sa s tým.. Avery ťa nechala... A aj tak to bolo len vďaka tvojej totálnej blbosti.. Zahrával si sa s ňou a klamal si ju.. Tak sa nečuduj, keď tu somnou ostaneš navždy.. Tak teraz buď ticho a vráťme sa konečne k našej veci" Uškrnula sa a začala mi rozopínať nohavice.

,,Nie!" Odstrelil som jej ruku tou mojou a ona na mňa prekvapene pozrela.. Nohavice som si späť zapol.,,Nemám chuť.." Zavrčal som na ňu a odišiel som do svojej miestnosti.. Hej.. Je to pravda... Peklo je pre mňa jediného nebo... Spávam so sexy démonkami, pijem krv z každého, čo chcem.. Oni trpia, umrú a zas povstanú, pretože toto je peklo.. V podstate by sa dalo povedať, že to tu milujem.. Ale. Cítim, že mi niečo chýba.. A odkedy ma Avery nechala na útese, neviem na ňu prestať myslieť.. Snažil som sa s ňou kontaktovať, ale odoláva mi.. Nechce mňa a ani somnou hovoriť... Musím niečo podniknúť.. No viem, že tu v pekle mi nikto nepomôže.. Kto by aj.. Som tu vlastne väzeň.. Väzeň na dovolenke... Je to raj.. Ale má to aj nevýhody.. Nikto ma nechce pustiť preč.. A ja to tu neznesiem.. Spravil by som čokoľvek, pre to aby som zas žil.. Žil normálne.. Dýchal a cítil.. Toto nieje nič.. Toto nieje reálne... A prísahám, že ak sa mi raz tá Freya dostane pod ruku, sám ju sem pošlem.. Lenže ona by dopadla horšie než ja.. Ju Dèmonica rada nemá... A predpokladám, že si s ňou asi tiež nevybaví len tak sex na jednu noc.. Musel som sa a sebe zasmiať... Predstava znie vtipne.. No a keď už sme pri tom.. Obe sú riadne sexy, takže ak by k tomu došlo.. Rozhodne by som sa na to musel aspoň pozerať... Hmmm.. Kam sa uberá moja myseľ?!,,Potrebujem nájsť Avery! Skúsim sa s ňou zas skontaktovať? Už som sa o to po tých odmietnutiach radšej nepokúšal.. No odvtedy sú to už dva mesiace.. Čo mi príde ako dostatočne dlhá doba... " Zamyslene som sa zamračil.. Za pokus to stojí.

AVERY

Bola som v mojej izbe. No a ak sa pýtate, kde to tá moja izba je.... Žijem v podnájme s ďalšími dvoma ľuďmi.. Matkou a dcérou.. Je ťažké žiť s nimi, pretože sama som moju matku stratila a to dievčatko a ona mi akurát privolávajú spomienky... Sedela som za stolom a kreslila si.. Áno.. Kreslím.. A občas aj maľujem.. Je to moje hobby.. Zabíja to čas. A dokonca vraj to je pekné.. To mi stačí..,,Avery... Avery" Ozval sa šepot v mojej hlave.. Skoro som dostala infarkt.. Mykla som sa, lebo som myslela, že to niekto zamnou povedal, no hneď som vedela kto to je. Dylan.. Dostal sa do mojej hlavy.. Zas.. Démoni to robia. A aj keď on nieje démon.. Ma predsa Dèmonicu. Povzdychla som si a ignorovala jeho hlas.,,Prosím Avery.. Vypočuj ma..." Povedal akoby vopred vedel, že sa ho chystám zrušiť.

,,A mám na výber?"  Zamrmlala som si pod nos.. V hlave som začula chichot... Jeho chichot.. A nemôžem si pomôcť.. Prišlo mi to zlaté..

,,Prosím dostaň ma von.. Už to tu dlhšie neznesiem.. Už som si svoj trest odpykal.. Sľubujem.." Hmmm... Volanie o pomoc.. Ale klamanie.. Sama viem, že si to tam užíva a priviesť ho späť.. Aby zabil Freyu a stal sa upírskym démonom... To neurobím...

,,Hmmm.. Nie.. Užívaj"  Usmiala som sa a kreslila ďalej.

,,Avery... Prosím.. A... Ak ti sľúbim, že Freyu nezabijem?" No jasne.. Klamár.

,,Neverím ti... Chceš neuveriteľnú moc.. A si ochotný ju obetovať.. A ja nebudem tá, ktorá ti v tom pomôže. Freya je moja kamarátka.. A už to konečne nechaj tak! Stále len dookola to isté.. Ja ťa z tadiaľ nedostanem!"  Zavrčala som.

,,Dobre.. Dobre... Fajn.. Tak.. Mi povedz aspoň jednu vec... Miluješ ma? Ešte stále? Alebo tvoje pocity išli kade ľahšie?" Povedal a mne sa zastavilo srdce.. Prestala som kresliť zarazená otázkou. On akoby ma videl, lebo sa hneď ozval.

,,Tvoja reakcia mi dokazuje, že ma stále miluješ.. Ale.... To je v poriadku.. Ja ťa tiež milujem.. Posledné dni na teba stále myslím a nemôžem si pomôcť.. Si nádherná.. A.. Rád by som s tebou začal od začiatku" Jeho slová... Tie slová.. Otvorili mi srdce..

,,A... Áno... Milujem ťa... Milujem" Sklonila som hlavu.,,Ale von ťa nepustím" Zamračila som sa. Na môj zakreslený zošit.. Čakala som na jeho odpoveď.. Ale nič neprichádzalo... Zrazu bolo všade ticho.. Čo ma nechalo trocha vydesenú.

,,Presne to som potreboval počuť" Ozvalo sa náhle zamnou.. Ale... Bolo to.. Ten hlas bol tu!,,Nemôžem uveriť, že mi to nenapadlo skôr"  Zachechtol sa a ja som sa pomaly otočila.. On tu stál.. Dylan.. Bol v mojej izbe...

TAAAAK. PRE BLUE.. KEĎŽE MA STÁLE OTRAVOVALA, NECH NAPÍŠEM DYVERY 😅.. TAK JE TO TU.. TERAZ MÔŽETE VŠETCI TRPIEŤ Z NEJASNOSTÍ, KTORÉ MÁTE A Z ČAKANIA NA ĎALŠIU ČASŤ A Z TOHO AKO SA TOTO ĎALEJ VYVYNIE.. NEMÁTE ZA ČO😁😁.

S LÁSKOU TIKA 💜