Forbiddance[PREBIEHA KOREKCIA]

126. Toto Som Od Teba Nečakala

,,Prosím?! Ako to myslíš, spať tu?" Hneď som sa ozvala a ona zastavila. Pomaly sa ku mne otočila so širokým a vriacim úsmevom na tvári.

,,No.. Si nasledujúca kráľovná... Už domov nejdeš.. Budeš tu spať.. Rozlúč sa s kamarátmi.. A môžete sa dohodnúť na inokedy kedy pôjdete von.. Ale odtiaľto ťa už nepustím mladá dáma" Usmiala sa na mňa.

,,To nemyslíš vážne?! Zavolala si ma sem, aby si ma odlúčila od kamarátov, dala mi zaracha a prinútila ma vládnuť? Do teraz si sa o mňa ani nezaujímala, nemáš právo sa ku mne takto správať!" Zavrčala som na ňu. Mierne sa zachechtla.

,,No... Zdá sa, že ťa puberta ešte neopustila.. Urobíš ako som povedala.. Nechcem ti zle.. A neboj sa.. Nič ti nezakazujem" Žmurkla na mňa a odišla. Šokovane som sa otočila k ostatným.

,,Čo teraz?!" Zamračene ku mne podišiel Nath.

,,Ja..vážne netuším" Povzdychla som si a obzrela som sa smerom, kde moja mama zmizla..,,Asi.. By som mala ísť.. Odísť.. Hneď!" Pozrela som na Ginger.

,,No.. To by som ti neradila.. Ak máš byt kráľovná, nemala by si utekať od povinností" Odpovedala mi.

,,Ale Ging... Ja nemám byt kráľovná.. Neviem ohľadom toho nič.. Som zlá študentka strednej školy, ktorá si prevažne robí, čo chce.. Myslíš si, že poznám nejakú tú etiketu?" Pokrútila som hlavou.

,,Ona ťa to určite naučí.. Mali by sme už ísť.." Pozrela na Natha. On jej pohľad hneď opätoval a prikývol.. Následne pozrel na mňa, pritiahol si ma k sebe a vrúcne ma pobozkal.

,,Keď budeš mať možnosť, ozvi sa mi" Pozrel mi do očí.. Smutne som prikývla.. Takto som to tu rozhodne nečakala...
.
.
.
Keď odišli zostala som sama v obrovskej 'obývačke' sedieť a rozmýšľať... Mama došla za mnou.,,Poď.. Chcem ti ukázať jedno miesto" Usmiala sa na mňa a hneď už aj kráčala preč.. Povdzychla som si a postavila som sa. Hneď som išla za ňou a vyzerala som ako kopa nešťastia.. Rozhodne som sa tak bez Ging a Natha cítila... Išli sme niekam dole schodmi.. Akoby do podzemia... Stále som mamu sledovala.. Až dokiaľ sme nezastavili v tmavej chodbe z kadiaľ bolo počuť nechutné hlasy.. Skôr to znelo akoby chrčali... A taktiež môžem prisahať, že som v diaľke začula niečo trhať mäso a žuť.. Začínala som sa trocha obávať.

,,Čo to sú za zvuky.. A čo tu robíme?" Hneď som sa jej opýtala. Uškrnula sa.

,,Konečne sme samé... Takže.. Čo povieš... Bude sa ti páčiť byť kráľovnou? Máš tu všetko.. Obrovské pláne.. Kvety.. A si na čele každého.. Pomáhaš čarodejniciam riešiť veci a podobne. No povedz.. Nepríde ti to úžasné?" Doširoka sa usmiala.

Zamračila som sa.,,Ak mám byť úprimná, tak vôbec nie... A nechcem byť zlá, ale.. Toto nieje pre mňa." Mykla som plecom.. Nechcela som ju raniť, ale mám predsa svoj vlastný život... Svojich kamarátov, školu... A som bohatá, tak, čo viac si môžem priať?

,,No ale zlato.. Ty nemáš na výber.. Ty budeš kráľovná, či chceš alebo nie.. A budeš ako ja! Nebudeš sklamanie! Budeš zlá a prísna kráľovná, akú si toto kráľovstvo zaslúži!" Jej hlas sa náhle zmenil na tak chladný.. Prekvapene som na ňu pozerala.

,,Počkať.. Takže ty si... Celý ten čas...." Snažila som sa to rozdýchať. Ona je zlá? Moja... Mama...?

,,Hej.. Celý ten čas som všetkých ničila.. No ak ťa to upokojí nemusíš sa báť.. O chvíľu budeš aj ty" Uškrnula sa.

,,Ja nikdy nebudem ako ty.. A nieje žiadna vec ako ma môžeš prinútiť." Zamračila som sa.

,,Skutočne? Asi zabúdaš, že sme čarodejníci a mne nerobí vôbec žiadny problém ťa zakliať, tak aby si robila presne, čo chcem... Stratila vlastnú myseľ.. Rozhodnutia" Uškrnula sa. Stuhla som.. Týmto ma dostala.. Neverila by som, že by bola schopná na mňa použiť kúzlo len aby dosiahla svoj podlý cieľ.

,,Nemôžeš ma prinútiť vládnuť tomuto kráľovstvu, ja mám vlastný život!" Zavrčala som.. Už mi liezla na nervy. Len sa zasmiala a jej pravou rukou siahla do nejakého vrecka na boku jej šatách. Vytiahla pištoľ a namierila ju na mňa. Vyvalila som oči. V tom momente som netušila, čo mám robiť, ale skôr ako som sa na zdala sa stalo niečo, čo som od nej vážne nečakala.

,,Už nie" A zastrelila ma.. Guľka ma trafila do brucha a hneď som sa chytila za ranu. Pozrela som na ňu. Všetko sa zrazu začalo točiť.. Pred očami som začala vidieť čierne škvrny.. Snažila som sa bojovať.. Ale nedalo sa.. Stále som ju sledovala.. Spravila som pár krokov do zadu.. Nedokázala som udržať rovnováhu.. Svet somnou zatočil a zrazu som cítila naraz a pod sebou chladnú plochu. Mala som ako tak otvorené oči, a všetko bolo vidno z nejakej zvláštnej perspektívy.. Neudržala som to dlhšie.. Pohltila ma čiernota.. Tma.. A moje oči sa zatvorili...

SOM SPÄŤ!
Ja len osobne dúfam, že tu po tak dlhom čase ešte nejakých tých čitateľov stále mám. 😖😖.