Forbiddance[PREBIEHA KOREKCIA]

72. Dotyky

,,Freya kam ideš?" Zastavil ma Nathanov hlas.

,,Idem za Bekkou. Musím sa jej ospravedlniť, že som ju minule vystavila nebezpečenstvu"

,,Oh aha"

,,Nechceš ísť somnou?" Spýtala som sa, keď som sa otočila k nemu, ale stál pri mne až príliš blízko. Zatackala som sa dozadu a narazila som do vchodových dverí. Nathan prišiel s úsmevom bez slova ku mne a po stranách mojej hlavy dal jeho ruky a pozeral sa mi do očí. Ja som len sledovala situáciu. Nevedela som, čo sa deje a trochu som sa aj bála.

,,Na-Nathan čo to robíš?" Pozerala som naňho.

,,Dávam ti lekciu" Povedal s úsmevom na perách a odhrnul mi vlasy z krku. Prerývane som dýchala. Nezmohla som sa ani na slovo. Priblížil sa k môjmu krku. Stuhla som. Dal mi naň jemný bozk a potom sa mi pozrel do očí.

,,Už ťa nechcem vystaviť nebezpečenstvu. Nikdy! Naposledy si umrela!"

,,Ach..prosím ťa.. Ja som už na to zabudla, prečo nedokážeš ty?"

,,Pretože to ja som ťa zabil!" Zvýšil hlas. Pozrela som naňho.

,,Felix ma zabil a už sa nikdy neopovažuj viniť z toho seba!" Povedala som a naštvane mu pozrela do očí.

,,Tvoja krv bola na mojich ústach!" Zakričal mierne.,,A vieš čo je najhoršie? Že ako som sa prebudil z toho tranzu som ju ešte cítil. A chutila mi.. Moc mi chutila. Celý čas po nej túžim!" Pozerala som naňho celý čas ako na naštvaného býka, ktorý sa na mňa práve rútil.

,,Nathan" Zamračila som sa.

,,Neboj sa. Ovládnem sa" Povedal a jazykom si prešiel po jednom tesáky.

,,Toho sa nebojím. Ja. Ja len nechcem, aby si sa kvôli mne takto trápil"

,,Prestanem sa trápiť, keď budem mať stopercentnú istotu, že si v bezpečí. Hocikedy sa ti na ruke môže objaviť mačka s hadom okolo krku a dostaneš sa do situácie, kde ti nikto nepomôže. Čo ak ma zas použijú ako zbraň. Som si istý, že druhý krát sa už nepodarí Adrienovi dostať ťa späť!" Zvýšil hlas. Vtedy som si to začínala uvedomovať.

,,Pôjdem za Zaliou a Dannym a povedia mi ako sa zbaviť toho kúzla. Ale najprv sa zastavím u Bekky"

,,Chcem ísť s tebou a uistiť sa, že neurobíš žiadnu hlúposť" Nad tým som sa zasmiala.

,,Tak dobre. Povedala som a otvorila som dvere"

,,Ale ideme najprv k Bekke"

,,Fajn. Sľubujem, že ju nezabijem" Povedal. Vyšli sme von.,,Teraz" Dodal potichu.

,,Ja som to počula!" Zasmiala som sa. Po nejakom čase sme došli k Bekke. Zazvonila som a otvorila jej mama.

,,Ahojte. Poďte ďalej. Bekka je v jej izbe" Usmiali sme sa na ňu a išli sme hore do jej izby. Mala otvorené dvere a videli sme ju ako práve utiera prach z nejakej šperkovnice.

,,Niekto tu išiel do mesta zas kradnúť" Ozval sa Nathan. Bekka sa mykla až poskočila. My sme vošli do jej izby.

,,Čo tu robíte?" Spýtala sa.

,,Uhm.. Prišla som sa ospravedlniť, že som ťa minule vystavila nebezpečenstvu. Bolo to odomňa sebecké a nerozvážne, tak Prepáč" Povedala som.

,,V pohode" Usmiala sa a pozrela na Natha.

,,Máš tu kopu harabúrd" Pozeral na veci v jej izbe.

,,Hm" Mykla plecami.,,Tiež tu mám toto" Vytiahla z vrecka Nathov mobil.

,,Bol u Freyi v izbe hneď za tebou na posteli. Vzala som ho ešte predtým než si po mne vyštartoval. Čudujem sa, že si si to nevšimol"