1. Neurobila Som Nič Zlé

4.2K 269 77
                                    

,,Tak jej povedz, že ak ti to spraví ešte raz, tak jej jednu vrazíš" Otočila som sa na moju ryšavú spolužiačku.

,,Dobrý nápad.. Asi to aj urobím.. Tak sa maj Freya, vidíme sa zajtra v škole" Usmiala sa a už chcela odísť.

,,Zajtra je sobota"

,,Tak sa vidíme v pondelok.. Pa" Rozlúčila sa so mnou Ginger. O chvíľu bude pol rok. Mám 16 rokov a volám sa Freya. Moje schopnosti sa začali prejavovať, keď som dovŕšila vek 15 rokov, čiže už ich dosť dlho používam, ale nikdy som ich ešte nepoužila na verejnosti. O mojich schopnostiach nikto nevie. Bývam asi 300 metrov od školy. Dochádzam pešo a žijem sama vo veľkom dome. Jediný koho tam mám je moja slúžka, pretože som ju ako aj dom zdedila po matke, ale matka ma opustila.. Teda podľa nej ma nechala dýchať.. Jej milióny mi nechala tiež. Išla som zo školy domov. Našťastie bez tašky lebo sme mali branné. V tom sa asi kúsok pred mojím domom, ktorý je obklopený dlhými múrmi objavil chlapec.. Mohol byť asi v mojom veku, možno o niečo starší. Mal tmavo čierne vlasy rozhádzané na všetky strany a výrazné zelené oči. Ja som hnedooká brunetka pôvodne, ale farba očí sa mi mení vždy pri použití nejakého zo živlov.

,,Ahoj Freya" Ozval sa jeho hlas. Pozeral na mňa akoby som bola nejaký exponát v múzeu. Ale ako som si ho obzrela ja.. Hm.. Už poznám slovo 'dokonalosť.'

,,A do kelu" Vzdychla som si, pretože som hneď spoznala, že je to upír. Je to náš uhlavný nepriateľ, tak ako my čarodejnice sme jeho. Rýchlo som sa od neho rozbehla preč aj keď viem, že ďaleko nedobehnem. Ako som aj čakala.. Zastavil ma na druhej strane a jeho svetelnou upírskou rýchlosťou ma silno pritlačil k stene. Prekvapene som vzdychla a chcela som kričať, ale on mi hneď zapchal ústa. Len som naňho zdesene pozerala s očakávaním, že toto je môj koniec.

,,Neboj sa.. Neublížim ti.. Nie teraz! Ale dopočul som sa, že už si sa vyhrážala zopár ľuďom.. Sledoval som ťa. Vieš som v tomto nový, ale som v tom dobrý.. Zatiaľ som videl dve čarodejnice s mágiou akú máš ty, zabiť ľudí. Obe som ich zabil.. My ľudí nezabíjame rozumieš? Snažíme sa zostať v utajení, tak nedovolím, aby ste to vy čarodejnice zničili!" Zavrčal a pustil ma.

,,O čom dopekla hovoríš? Ja nezabíjam ľudí a nikdy nebudem, jasné?" Hneď som naňho vyštekla.

,,Freya.. Vieš, že ti nemôžem veriť. Všetky čarodejnice boli dobré a všetky sa zmenili, presne ako to urobíš ty a preto mi je veľmi veľmi ľúto, že ťa musím zabiť" Povedal a pristúpil bližšie.

,,Ohhh.. Kamo kamo.. Upokoj sa.. Mňa nikto nemusí zabiť. Vážne. Ja sa nezmením sľubujem. Budem výnimočná" Obranne som pred sebou mávala rukami a len dúfala, že to nevyzerá blbo.

,,Nikto nieje výnimočný" Zas pristúpil.

,,Och bože" Hneď ako som videla, že sa mu vysúvajú tesáky som začala utekať.. V tom sa zjavil predomnou, tak som použila svoju ohnivú mágiu, cez moju ruku namierenú naňho, pri ktorej sa mi na chvíľu, čo som sa sústredila na jej používanie zafarbili dúhovky na oranžovo a zo svojej ruky vystretej k nemu som šľahala plamene. Vedela som, že ho to nezastaví. Teda tak som to zatiaľ čítala v knihách mojej mamy... No dúfala som. Žiaľ hneď ako oheň dohorel jeho akoby sa ani nedotkol. Chytil ma za ruky a zas ma silno pritlačil k múru.

,,Týmto si si to akurát pokazila" Zamračil sa.

,,Ešte viac? To sa dá?" Zdvihla som obočie a použila som svoju mágiu zeme, pri ktorej sa mi dúhovka sfarbila na zeleno a strom, ktorý bol zasadený asi dva metre od upíra roztiahol konáre a prichytil upírove nohy, tým som sa vyslobodila a utiekla som preč.

,,Počkaj" Nehýbajúc sa na mňa pozeral.

,,Za pol hodinu to vyprší! A prosím ťa nechoď po mne.. Ja niesom zlá!" Povedala som a zas som sa otočila na odchod.

,,Ako si to dokázala" Opýtal sa, čím ma prinútil zastaviť a rozmýšľať.

,,Čo?"

,,Držal som ti ruky, nemohla si sa pohnúť.. Ako si dokázala pohnúť tým konárom?"

,,Ty to nevieš?"

,,Čo?"

,,Som výnimočná!" Zasmiala som sa a bežala som domov. Zamkla som dvere na tri zámky (istota je istota). Celý víkend som sa kvôli upírom bála vyjsť von, tak som víkend prečkala a v pondelok som išla do školy. Našťastie som žiadneho upíra po ceste nestretla. V triede som si sadla vždy dozadu pri okno, kde stále sedávam a počula som spolužiačky ako sa bavia o svojich vzťahoch. Ignorovala som to a vytiahla som mobil a upravovala som fotky kvetov. Milujem kvety, volám sa Freya Flowersová možno aj preto. Zazvonilo na hodinu a všetci si sadli na miesto.. za chvíľu došla do triedy učiteľka s... Och nie. Bol s ňou ten upír, ktorého som stretla v piatok. Ako sakra vie na akú školu chodím? Meno chápem, že vedel, ale škola? Ja len dúfam, že nevie moju adresu. Učiteľka ho predstavila triede ako Nathana Woodsa (Čítaj Nejtn Wúds) . Sadol si vedľa mňa.

,,Čo tu dopekla robíš? A ako si vedel kam chodím?" Potichu som naňho hneď zakričala.

,,Keď chceš niekoho zabiť musíš si o ňom zistiť fakty" Žmurkol na mňa.

,,Určite si sa nezapísal na strednú školu od pol roka, aby si ma zabil" Prekrútila som očami.

,,Máš pravdu.. Rozmyslel som si to. Budem ťa sledovať.. Budem s tebou na každom kroku a budem na teba dávať pozor a ak niekoho zabiješ, alebo sa budeš vyhrážať pošlem ťa na druhý svet rozumieš?" Výhražne na mňa pozrel.

,,Uhmm.. Vlastne mám jednu otázku" Uškrnula som sa.

,,Som samé ucho"

,,To somnou budeš chodiť aj na záchod?" Snažila som sa zadržať smiech.

,,Nie" Povedal a ja som sa zasmiala. Všetky baby sa na mňa a naňho pozerali a závideli, že ho poznám.. Kľudne by som si s nimi momentálne vymenila miesto keby to bolo možné. Keď skončila škola ponáhľala som sa domov, no Nathan mi bol stále v pätách.

,,Už dosť!" Otočila som sa k nemu a zrazu som mu bola tvárou v tvár.

,,Rozhodni sa.. Buď akceptuješ, že ťa sledujem, alebo ťa zabijem" Založil si ruky na hrudi.

,,Uhmm.. Tak kam ideme teraz?" Usmiala som sa, čím som jeho trochu rozosmiala. Ten chalan je príšerný. Išli sme spolu aj ku mne domov, kde ma už mal nechať samú. Už som vychádzala dnu, keď sa za mnou ozval hlas.

,,Sledujem tvoj dom" Povedal.

,,Ach! Nathan! Prečo mi neveríš" Zúfalo som sa naňho otočila a prosila ho pohľadom, aby mi dal navždy pokoj.

,,Si čarodejnica... A zapálila si ma" Prižmúril na mňa oči. Pozrela som mimo a snažia sa vymyslieť niečo, čo mu na toto odpoviem.

,,Len som sa bránila" Povedala som na obranu a zdvihla obočie.

,,Vážne? bránila? Chcela si ma zabiť.. Len si nevedela, že sa ti to nepodarí!" Povedal naštvane. Akoby aj urazene.

,,Naopak ja som to vedela.." Namierila som naňho prstom.,,Ale musela som sa uistiť" Dodala som a rozhodila som rukou.

,,Takže priznávaš, že si ma chcela zabiť?" Povedal kľudne.

,,Ak to priznám čo sa stane" Prižmúrila som naňho oči.

,,Takže Áno"

,,No a? Ty si chcel zabiť mňa prvý!" Prekrútila som očami.

,,Och vážne?" Pristúpil bližšie.

,,Áno vážne!" Už sme na seba pomaly cez zuby kričali.

,,Fajn!"

,,Fajn!" Obaja sme na seba zahučali posledné a naštvane som vošla domov a treskla som dverami. Idiot jeden!

Forbiddance[PREBIEHA KOREKCIA] Where stories live. Discover now