Mĺkve slová

95 7 2
                                    

Chcel som uniknúť z náruče budúcich dní,
zvládnuť všetko sám, vyplniť si sny.
S plamienkom nádeje otvoril som list
a hlások mi našepkával: „Musíš ísť!“

Ak by som vtedy vedel to, čo dnes,
asi by som sa zhrozil, utiekol ako zbabelý pes.
Avšak minulosť zmeniť sa už nedá,
pobláznenie srdca rozum strieda.

Strácam sa v tých očiach temnoty,
v jej nekonečnej obave zo samoty.
Zvádzam boj, pokušenie ďalej víťazí,
v poslednej sekunde však strach vášeň zahasí.

Nesmiem! Opakujem si celý čas prísne.
Srdce v klietke však držať naveky nejde.
Chladný mráz zastaví načas trepot krídel,
no len čo sa stratí, znova si dožadujú svoj prídel.

Pokorne čakám na ten deň plný splnených snov,
kedy srdce bude slobodne lietať za tou jedinou.
Čo ak však lásku zničí chlad mrazivým pohľadom?
Potom mi ostanú iba čriepky nevyrieknutých slov.

Electus - Mágovia rodu CanusWhere stories live. Discover now