Electus - Mágovia rodu Canus

50. Kapitola

„Oh, vážne? A ty nebodaj áno? Ak ma pamäť neklame, boli sme tam obaja, keď nám dýchali za krkom!"

„No, nech to bolo akokoľvek, stráž sa od Petrovho úteku určite sprísnila. Preto si musíme premyslieť plán do najmenších detailov. Musíme mať aj náhradný plán, keby sa niečo pokašľalo. A čo je hlavné, ja, Pan a Vasil sa toho nezúčastníme," prerušila našu začínajúcu hádku mama

Nechápavo som sa na ňu pozrela.

„Hej! Prečo ja tam nepôjdem?" nahnevane sa spýtal Vasil, ktorý sa určite cítil byť ukrátený o jedno z dobrodružstiev.

„A prečo ja?" nadviazala som na Vasila.

„Pretože by Adriána dostala novú susedku," zapáral Peter.

Mama sa naňho prísne pozrela a odvetila nám:

„Pretože sa nesmieš prezradiť rovnako ako ja, aby náš plán vyšiel a Vasil je príliš mladý na to, aby riskoval svoj krk vo väznici. Nehovoriac o tom, že Adriána by ma asi zaškrtila, keby to zistila."

Nahnevane som mamu prebodávala pohľadom. Vedela som, že má pravdu, no na druhej strane sedieť so založenými rukami na lúke a čakať kedy ju odtiaľ Peter dostane sa mi zdá jednoducho nefér.

„Nuž, keď sme sa tak krásne dohodli, možno by sme mohli začať aj s plánom na záchranu, nemyslíte?" poznamenal Julián.

Všetci sme sa naňho prekvapene pozreli. Odkedy sa zapája do akcií, ktoré sa ho nijako netýkajú? Prvý sa spamätal Peter a nevrlo mu odvetil:

„My tvoju pomoc nepotrebujeme. Už si spôsobil dosť problémov. O ďalšie už naozaj nik nestojí."

Julián sa naňho urazene pozrel a odvrátil sa od neho.

„Peter!" vykríkla som spolu s mamou, až sa trhol.

Obe sme naňho zamračene hľadeli. Peter sa na nás nechápavo pozeral. Musím uznať, že tento večer jeho narážky nemajú ani pachuť irónie či sarkazmu.

„Dobre, čo keby Peter šiel cez zbrojovňu? Je najbližšie od brány a jej podzemná časť je spojená s väznicou," začala mama snažiac sa trochu upokojiť situáciu.

„Zbrojnica je jedna z najstráženejších budov v celom komplexe. Vylúčené," zamietol Peter rázne.

„A čo tak šatne? Tamadiaľ som predsa šla ja."

Tu zasa oponovala mama.

„Vylúčené! Nemôžeme využiť rovnakú cestu ako pred tým! Tá bude najviac strážená."

„Najlepšia možnosť je dostať sa do podzemia normálnym vchodom," nadhodil Peter.

„A v čom spočíva tá úžasnosť tvojej stratégie?" podpichla som ho.

„Pozrite sa," začal, „prekĺznem dovnútra. Pôjdem do šatne a oblečiem si uniformu. Pridružím sa k skupinke vojakov a s ňou sa dostanem až do podzemia. Tam sa prihlásim ako nováčik. Zoberiem kľúče od väznice a vyslobodím Adriánu. Vytvorím falošný poplach. Ak tam príde druhý strážnik, porazíme ho a ona si oblečie jeho uniformu. Potom zamknem dvere a spolu utečieme ku vchodu skôr, než nás niekto dostane."

„Znie to zaujímavo. Ale čo potom?" pýtala sa mama.

„Už len ujsť preč. To je tá najjednoduchšia vec."

„Nemyslím si," ozvalo sa zrazu niekde od lesa.

Všetci sme sa postavili a zahľadeli sa do húštiny. Mala som pocit, že mám halucinácie.

„Aďka!" vykríkol Vasil a natešene sa rozbehol v ústrety vysmiatej Adriáne.

Ostala som stáť s otvorenými ústami. O Adriániných schopnostiach vysekať sa z každého problému som nepochybovala, no keď sa nevracala po niekoľkých hodinách, postupne som strácala nádej, že sa sama z Metusu nejakým zázrakom dostane.

Adriána s úľavou objala rozjasneného Vasila a zodvihla na ruky. Točila sa s ním vo vzduchu, zatiaľ čo on sa smial na plné hrdlo. Potom ho iba unavene postavila na zem a s rukou v jeho malej dlani sa natešene vybrala k nám.

„Skoro vymýšľate plán na moju záchranu. Takýmto tempom by som sa odtiaľ dostala až po roku aj so šťastím," hnevlivo nám povedala a dala ruky v bok.

„Ako?" nechápal Julián.

Adriána sa uškrnula.

„Povedzme, že by Severín potreboval viac vojakov na to, aby ma mohol zadržať v nejakej obyčajnej telocvični," odfrkla si.

Prekvapene som sa na ňu pozrela.

„Chceš povedať, že ťa držal vo vile?" nechápala som.

Prikývla.

„Myslel som si, že ťa už dávno strčil do Metusu," nadhodil Peter.

Adriána mykla plecami.

„Asi ma chcel vypočuť, no veľmi sa mu to nedarilo. Skúšala som sa s ním porozprávať, aby si dal na Lýdiu pozor, no nebral ma vážne. Dokonca som mu povedala, ako to v skutočnosti je, no on sa tváril, akoby som mu tam rozprávala rozprávky."