Electus - Mágovia rodu Canus

67. Kapitola

    Odniekiaľ prišlo silné zapískanie. Obe hlavy zbystrili pozornosť. Nad nimi stála mama s nahnevaným pohľadom.

„Poď sem!"

Tigrilupus však aj napriek priamemu rozkazu ma ďalej obskakoval a nedal mi žiadnu šancu na útek.

„Tigrilupus!" skríkla rázne a veľké zviera sa okamžite skleslo postavilo, podišlo k mame a tam si poslušne ľahlo.

Mama sa chvíľu naňho ešte zamračene dívala. Tigrilupus pokojne sedel čakajúc na pochvalu. Nakoniec sa k nemu sklonila a pohladkala ho za všetky štyri uši.

„To aby mal jeden štyri ruky," skonštatovala Adriána.

Mama jej so smiechom dala za pravdu.

„Takže, čo teraz? Nemali by sme čím skôr získať to, čo potrebujeme a zdrhnúť, než Temní prídu na to, že sa tu pohybujú dvaja Svetlí a človek?" opýtal sa nás Peter.

„A dve mŕtve Temné s uneseným chlapcom, aby som bol presný," namrzene dokončil Julián na pol úst.

Prevrátila som oči a vstala zo zeme, kým mama zabávala Tigrilupusa všelijakými povelmi.

Bolo to neuveriteľné! Vedel hádam všetko. Sadni, ľahni, prevaľ sa, vstaň, ostaň... Vedel taktiež na povel vyskočiť na strom, odraziť sa od neho a pristáť opäť pri maminých nohách. Gestami ho prinútila cúvať, aj podísť bližšie k nej. Na povel dokázala tigria hlava aj priasť, alebo to tak aspoň znelo. Vasil veselo tlieskal za každým podareným trikom a navrhoval množstvo iných, no väčšinu z nich, ako napríklad skákanie cez zapálenú obruč alebo vloženie hlavy do tigrej papule, nedovolila urobiť.

„Peter má pravdu," podporila ho Adriána zamračene sa dívajúc na predstavenie, ktoré tam mama stvárala.

Ja, mama a Vasil sme sa na nich prekvapene obzreli.

„Spomeňte si, na čo sme sem prišli," povedala Adriána na dôvažok.

„Fajn, asi som sa nechala trochu uniesť," pripustila nakoniec mama a pohladkala Tigrilupusa za ušami.

„Takže?" opýtal sa Peter so zdvihnutým obočím.

„Takže ideme na vec. Pan, vyber, prosím ťa, z môjho ruksaka malý sklápací nožík," popýtala ma mama, no ja som zaváhala.

„A nebude ho to bolieť? Čo ak potom na nás zaútočí?" skúsila som protestovať.

„Tak mu ako predkrm predhodíme Juliána," vecne odvetil Peter a Julián zbledol.

Mama sa naňho prísne pozrela.

„Nikto nikoho nebude hádzať ako predkrm! Prestaňte s tým konečne!" zlostne odvetila.

„Ale čo..."

„Spýtame sa ho, či to môžeme urobiť. On bude vedieť, na čo to potrebujeme," vecne mi odvetila mama na moju otázku.

Julián sa priškrtene zachechtal. Bol celý poblednutý, no aj napriek značnému strachu, vyčaril na tvári kostrbatý úsmev. Mama sa naňho spýtavo pozrela, no Julián, len čo si uvedomil svoj omyl, ospravedlňujúco sklonil hlavu.

„Áno, pani Nocteová. Máte pravdu, ako obyčajne," horlivo prikyvoval.

Znechutene som naňho pozrela. Má ten chalan vôbec svoj názor? Očividne nie.

„Ako to chceš urobiť?" zaujímalo Adriánu.

„Každý Electus je istým spôsobom prepojený na Tigrilupusa a Caballunicornu. Temný Electus sa dokáže spojiť s Tigrilupusom," vysvetľovala mama.

„Mačička vie rozprávať?"

Mama prikývla. Mala som pocit, že Vasilove oči sa zväčšili na dvojnásobok. Na tvári sa mu rozlial natešený úsmev. Pribehol k Tigrilupusovi a objal vlčiu hlavu tak silno, až zakňučala.

„Huráááá! Budeme sa rozprávať!" kričal kaziac všetky Tigrilupusove pokusy vymaniť sa mu z náručia.

„Je mi to ľúto, Vasil," tlmila ho mama, „ale iba ja alebo Pan môžeme s ním hovoriť."

Myslela som si, že sa tu skoro rozplače. Peter po tejto vete spozornel.

„Tak moment! A čo tie povery o tom, že Noct ho dokáže ovládať?"

Maminou tvárou prešiel zvláštny tieň.

„Severín je mocný mág. No všetko predsa len nezvládne. Nepripisujte mu zasa všetky zásluhy."

Toto som teda nečakala. V mojej hlave sa náhle rozprúdili tisíce otázok. No všetky som potlačila do úzadia mysle, keď si mama kučla k Tigrilupusovi a ukázala mu nôž.

    Obe hlavy sa dívali z ostrej čepele na mamu a naspäť. Mama sa sústredene dívala z jednej hlavy na druhú. Vlčia hlava temne zavrčala nad maminým nápadom. Očividne sa jej to nepáčilo. Tigria naňho zaprskala a zahnala sa po svojej druhej polovičke labou. Vlk zakňučal.

„Prestaňte!" okríkla ich mama, akoby sa zvadili iba dve deti a nie nebezpečné beštie.

Vlk sklonil hlavu. Tiger súhlasne zavrčal a Tigrilupus, napriek nesúhlasu jednej polovičky, sa postavil a ukázal jej svoj chrbát.

„Čo keby sme najprv išli po pazúr?" navrhla som.

Vlčia hlava sa výrazne upokojila. Ani nepočkala, čo na to mama odpovie. Rýchlo ju chytila za tričko a ťahala ju hlbšie do lesa.

„Dobre! Dobre, Lupusko!" smiala sa mama, „pôjdeme najprv do Vily."

Tigrilupus spokojne prikývol. Otočil sa nám chrbtom a zmizol kdesi v temnote. Prehltla som a zapozerala som sa do hustého lesa. Mama bezmyšlienkovito vykročila za ním. Adriána s Vasilom ju hneď nasledovali. Julián, celý poblednutý, sa vybral presne po maminých stopách.

„Bojíš sa, Arabelka?" zašepkal mi do ucha úlisne.

„Pf, prosím ťa."

„Trasú sa ti ruky," podotkol.

„A tebe hlas."

„Nie bezdôvodne. Máme v pláne ísť do domu môjho úhlavného nepriateľa, ktorý ma väznil v Metuse skoro celý mesiac. Ty sa vraciaš domov."