Electus - Mágovia rodu Canus

119. Kapitola

* * *

„Rýchlo!" zavelil Alfonz.

Pomohla som mame na nohy. Peter sa za zvláštnych dutých zvukov a mrnčania postavil bez pomoci. Julián ho neskôr podoprel a ja zasa mamu. Vasil s vypleštenými očami pozeral na scénu pod nami. Zavolala som naňho a podala mu ruku. Bez váhania sa jej chytil a druhú podal Alfonzovi. Vytvorili sme kruh. Alfonz prižmúril oči. Na čele sa mu objavila dlhá vráska. Rýchlo vyslovil zaklínadlo a nás všetkých vtrhlo do rýchleho víru plného myšlienok.

„Hej, Arabelka, vstávaj!"

Jeho zvučný hlas sa mi zarezával do podvedomia. Keby ma radšej niečím ovalil. Určite by to menej bolelo.

„Pandorka, ty nespíš! Vstávaj!"

Zatriasli mnou malé rúčky. Naplo ma. Pomaly a veľmi opatrne som pootvorila viečka a hneď ich zasa zatvorila, pretože vidieť jeho ksicht, ako sa zasa na mňa uškŕňa a nenormálne sa zabáva na mojej totálnej neschopnosti mi nerobil práve najlepšie.

Vasilovi to zrejme bolo jedno, pretože mi začal nasilu otvárať viečka a triasť mnou ešte viac.

„Teraz nie je čas na spanie!"

„Čo keby ste ju vy dvaja už konečne nechali? Veď to bola jej prvá teleportácia!" okríkla ich mama.

Stokrát som jej v duchu poďakovala za túto veľkorysú službu.

„Omyl, Alexa, takto ju vždy položí každá teleportácia," oponoval jej Peter a ja som z jeho hlasu vycítila, že sa ešte stále uškŕňa.

Mama to nekomentovala a naklonila sa nado mňa. Pomaly som pootvorila viečka. Celý svet sa so mnou ešte stále krútil. Podala mi ruku. Chvíľu mi trvalo, kým som ju v tom točivom víre chytila. Pomohla mi postaviť sa na roztrasené nohy.

„Ako to vyzerá?" spýtala som sa celá zelená.

„K svetu," okomentoval ma Peter.

„Myslela som na vojnu."

„Zatiaľ je to v poriadku, no mali by sme im to vysvetliť," odvetil mi Alfonz.

Boli sme len zopár metrov od bojiska. Dotrepali sme sa na lúku, kde Caballunicorn s Tigrilupusom spravili hranicu. Keď nás vlčia hlava zbadala, naradostnene začala krútiť chvostom. Zakňučala a napriek tigrovým námietkam zbesilo sa k nám rozbehol. Najprv vyšiel z tieňa stromov Alfonz, potom Peter s Vasilom a úplne poslední sme vyšli ja, mama a Julián.

V oboch armádach to zašumelo. Cítila som, ako hádžu na nás dve s mamou zvláštne pohľady. Podvedome som sa stiahla, no tigria hlava sa o mňa obtrela, čím mi dodala trochu sebadôvery. Generáli z oboch armád urobili zopár krokov dopredu. Bolo jasné, že čakajú vysvetlenie toho celého chaosu. Mama však nemala v pláne vysvetliť im naše zázračné zmŕtvychvstanie. Postavila sa tak, aby ju počuli obe strany a začala:

„Hlavní mágovia Spoločenstviev Temných a Svetlých mágov boli unesení! Za týmto viac než poburujúcim činom však nikdy nestálo ani jedno Spoločenstvo! Bola to malá a silná skupina fanatikov, ktorí nás celé storočia štvali proti sebe ako psov a čakali, kým sa pozabíjame navzájom, aby oni sa potom stali vládcami! Tí pred mnohými rokmi uväznili mňa, pokúsili sa zabiť Pandoru a môžu tiež za útoky na hraniciach."

Medzi vojakmi opäť prešla vlna búrlivého šepotu.

„Dokážte to!" skríkol jeden Svetlý a podišel pár krokov dopredu.

Srdce sa mi rozbúchalo.

„Ako môžeme vedieť, že manželka Hlavného mága, jeho dcéra a pravá ruka, Temné chlapčisko, človek a náš dezertér majú pravdu a nesnažia sa nás oklamať?! Ukážte nám dôkaz!"

Peter zaťal čeľusť. Skôr však, ako mohol čokoľvek urobiť, som ho chytila za ruku a pohľadom mu naznačila, aby ostal pokojný. Chceme predsa mier. A ten násilým nedosiahneme.

Na Svetlých však jeho prejav zapôsobil. Prikyvovali a súhlasne mrmlali. Opovážlivec sa na nás zaškeril a s podporou za sebou sebavedomo pokračoval:

„Ako dlho sa snažil náš Hlavný mág presvedčiť Temných o mier?! Prečo by sme im teda mali slepo veriť?! Veď títo tu držia s nimi! Teraz prichádzajú, aby zastavili vojnu, ktorú oni rozpútali!"

Opäť súhlasné mrmlanie. Všimla som si, že generáli potichu dávajú rozkazy. Temní mágovia sa tiež začali hmýriť a ošívať.

„Podľa mňa Hlavný mág zistil, že my sme oveľa silnejší ako oni! Preto pripravil toto milé divadielko, aby zvíťazil! Lenže my nie sme naivci!"

Prikyvovanie sa odrazu zmenilo na súhlasné burácanie. Temní neostali bez ozveny. Tiež tam bol jeden vojak, ktorí ich štval do boja. Až neskôr som v ňom spoznala vojaka, ktorý ma vtedy v stane skoro uspal, a ktorý bol Lýdiiným poskokom.

Bezbranne sme sa dívali, ako sa Temní mágovia znova rozbehli oproti Svetlým a ich zaklínadlám. Vtedy sa s ohlušujúcim revom postavil proti Temným mágom Tigrilupus nasledujúci Caballunicornou, ktorá sa postavila pred Svetlých. Obe armády nervózne zastali. Nikto predsa nechcel ublížiť ich vlastnému zvieraťu.