Electus - Mágovia rodu Canus

124. Kapitola

* * *

Severín kráčal rýchlo preč. Potreboval byť sám. Musel si utriediť myšlienky. Bol zmätený, šťastný, stratený, vytočený. Ani sám sa poriadne nevedel vyznať v tom, čo v skutočnosti prežíval. V jednej chvíli sa mu ani len nesnilo, žeby niekedy opäť stretol svoju lásku a v druhej ju zvieral v náručí. A keď si myslel, že už šťastnejší nikdy nemôže byť, odrazu sa tam zjavil chlapec a zistil, že Pandora je nažive. S touto neuveriteľnou správou sa hnal opäť vystískať svoju malú dcérku a vtom zistil, že už ju objímal niekto iný. To ho tak zarazilo, že prvých pár sekúnd ani len nevedel, čo mal na to povedať. Cítil sa nesmierne šťastný, keď ju tam uvidel stáť živú a zdravú. Avšak on do toho šťastného obrázka nijako nepasoval. A bolo jedno, že mu Alexa vysvetlila základ celého problému nepozabudnúc ani na Ortusovu pomoc, stále sa priečil priznať si to, že im Svetlý v skutočnosti pomáhal. Rovnako, ako sa mu zdalo nesmierne čudné, keď jeho vlastní muži hrali karty so Svetlými akoby to boli len starí známi a nie nepriatelia, ktorí sa neznášali viac ako tisíc rokov.

Prechádzal chodbami. Obzeral sa všade naokolo a nemohol uveriť, že niečo tak mysteriózne bolo v skutočnosti obývané stovky rokov. Neskutočné! Všímal si precíznu architektúru ako aj nebadateľné stopy po mágii, ktoré ostali po zväčšovaní tunela. Odvšadiaľ sa ozývala hlasná, uvoľnená vrava a priam hurónsky smiech. Pokrútil hlavou a ponoril sa hlbšie do chodieb.

Hlasy pomaly tíchli. Strácali sa v diaľke rovnako ako on v svojich myšlienkach. Prešiel okolo jedného strážnika. Svetlého. Ten mu kývol hlavou na pozdrav, čo Severína nesmierne prekvapilo, no taktiež prikývol. Nevedel či sa má tešiť, plakať alebo len jednoducho dúfať v lepšiu budúcnosť. Pri predstave, že to všetko bude musieť vysvetliť verejnosti a médiám sa mu zakrútila hlava. Po tejto správe nikdy neprestanú dobiedzať. Budú ma otravovať ešte ďalší polrok, dokým sa z toho nestane samozrejmosť. Náhle si niečo uvedomil. Čo Alexa a Pan? Stanú sa hlavnými účastníkmi tejto veľkej drámy. Médiá sa budú doslova predierať cez múr, aby sa s nimi mohli pozhovárať. Zaťal päste. To predsa pre ne nikdy nechcel. A najhoršie na tom všetkom bolo to, že je absolútne jedno, čo vyhlási. Má tu cez dvetisíc svedkov, ktorí reálne videli, čo sa tam stalo. Nemalo zmysel im klamať.

Chodbou sa ozval nepatrný šuchot. Bleskovo sa otočil a hľadal pôvodcu toho zvuku. Sivým pohľadom prečesával celú chodbu, no nebolo mu to nič platné. Až na Svetlého strážnika bola úplne prázdna. Zrazu sa ozvali duté kroky ozývajúce sa všade po chodbách. Zamračil sa. Toto miesto bolo ďaleko na túlanie. Ak sa teda niekto nechcel stratiť vo vlastných myšlienkach tak ako on.

Opatrne sa pritisol k stene a nazrel do vedľajšej chodby, z ktorej vychádzali kroky. Stihol iba zazrieť blonďavé kučeravé vlasy pred tým, než sa mu tá nie až tak záhadná osoba stratila v ďalšej uličke. Potichu ju nasledoval.

„Prišla si ma udať?" ozvalo sa spoza rohu.

Severín stŕpol.

„Potom by som tu nebola sama," ozvala sa Adriána nahnevane.

Neznámy si odfrkol. Severín sa pritisol k zaprášenej stene a nebadane nazrel do chodby.

Pred sebou zbadal Stantinovú ako stojí nad nejakým mužom. Mohol byť len o niečo mladší než on. Ležal na zemi a bolestivo si pridržiaval bok. Zamračil sa. Kto je to? Neznámy si odovzdane vzdychol.

„Ak ma chceš zabiť, tak to urob teraz a rýchlo... Prosím."

Odmietal sa však na ňu čo i len pozrieť. Ona si však miesto toho k nemu kľakla, dala ruky nad ranu a začala si niečo šepotať. Sotva však začala liečiť, muž jej s vypätím všetkých síl chytil ruky a odsotil ju. Nechápavo sa na ňu zahľadel.

„Prečo?"

„Dlhujem ti to," odvetila mu s malým smutným úsmevom.

Muž sa na ňu spýtavo zahľadel. Stantinová sa jemne zahniezdila.

„Nikdy nebudem ľutovať, že som opustila Spoločenstvo. Avšak mrzí ma, že som ťa vtedy nepresvedčila, aby si šiel so mnou."

„Ria..."

„Sklapni, Max a konečne ma vypočuj! Chcela som sa po teba vrátiť, no bolo to nemožné. Lýdia zasadla na trón a ja som už tam viac nebola vítaná."

Severín sa zahniezdil. Opatrne sa vrátil na druhý koniec a hoci nerád, telepaticky sa spojil so Svetlým strážnikom, a rozkázal mu priviesť posily. Ten mu prikývol na znak porozumenia a odišiel preč. Potom sa vrátil naspäť počúvať, čo sa tu ešte dozvie.