Electus - Mágovia rodu Canus

51. Kapitola

„A čo si iné čakala?" spýtala sa mama, „Severín je zarytý vo svojich názoroch a rozhodnutiach. Ak si raz zmyslí, že je niečo nemožné, tak to je jednoducho nemožné a bodka. Ďalej s ním už nepohneš. Je tvrdohlavý ako mulica."

„A ešte k tomu aj staromódny," zamrmlala som a spomenula si na zákaz používania elektroniky v celej vile.

„Konzervatívny, Arabelka," poopravil ma Peter s úškrnom.

Hodila som naňho podráždený pohľad, no nekomentovala som to.

„Nuž," spľasla rukami mama, aby upútala našu pozornosť, „keďže už nikoho netreba vyťahovať zo žiadnej šlamastiky, mali by sme pokračovať ďalším bodom nášho plánu," navrhla mama s úsmevom.

„V prvom rade by sme mohli nájsť toho Caballunicorna," odvetila jej Adriána hladkajúc Vasila po vlasoch, ktorý sa jej medzitým usalašil na kolenách .

„My sme už boli u koníka!" skríkol nečakane Vasil a natešene jej vyrozprával, ako sme ho hľadali, ako vyzeral a čo nám dal.

„A Pandorky sa bál! Hoci som mu povedal, že sa jej báť nemusí, no on aj tak k nej neprišiel," zakončil svoje rozprávanie Vasil.

„Je to ona," opäť opravil Vasila Peter.

Ten naňho škaredo pozrel, no opravil sa.

Adriána ho po celý ten čas pozorne počúvala. Nakoniec sa spýtala:

„A máte tie slzy a prach?"

Prikývli sme.

„Sú v ruksaku," odvetila mama, „chceš ich vidieť?"

Nečakala na odpoveď a zabehla poň. Adriána už za ňou chcela niečo zakričať, no nakoniec si to rozmyslela. Miesto toho sa obrátila na nás troch.

„Dobre teda. Takže slzy a prach by sme mali. Čo je ďalej na zozname?"

„Na akom zozname?" spýtal sa Julián.

„Na žiadnom," chladne ho odbil Peter a než stihol odvetiť Adriáne, Vasil ho predbehol.

„Musíme získať krv z vlčej časti Tigrilupusa a pazúr z tigrej časti," odvetil pohotovo.

„Zbláznili ste sa?!" vykríkol prestrašene Julián a postavil sa.

„Vy... Vy chcete ísť k Tigrilupusovi? Blázni! Zožerie vás na raňajky! To neviete o tom, že nikto, kto ho stretol, neprežil?!" pokračoval ďalej chvejúc sa na celom tele.

S Petrom sme sa na seba významne pozreli.

„Ja áno," odvetil pokojne Peter.

Julián sa zarazil.

„Ja tiež," pridala som sa k Petrovi.

Ten na nás pozeral ako na bláznov. Nemo otváral ústa nevediac, čo na to odvetiť.

„Neverím!" vyhlásil a viac sa tým nechcel zapodievať.

Vtedy k nám prišla usmievajúca mama aj s ruksakom v ruke. Keď videla, že opäť sme sa pre niečo povadili, zamračila sa.

„Čo to bolo tentoraz? Strach z pavúkov? Obviňovanie? Nebodaj ešte stále rozoberáte ten prekliaty Metus?! Už som vám tisíckrát povedala, že to máte hodiť..."

„Mami!" okríkla som ju podráždene a ona zmĺkla.

Nastalo napäté ticho prerušované iba tichým cvrlikaním cikád. Nakoniec sa mama zhlboka nadýchla a zamrmlala, že pôjde po nejaké prikrývky, aby nám tu nebola zima od chrbta. Podala ruksak Adriáne a opäť sa pobrala do stanu vyhrabať v tej tme nejaké deky.

„No stále nemáme vyriešený jeden problém," zamyslene prehodila Adriána.

„Aký?" nechápala som.

„Nechaj ma hádať," začal Peter s úsmevom, „bude potrebné postrážiť väzňa, aby nám náhodou nezdupkal, všakže? V tom prípade sa hlásim ako..."

„Ja! Ja! Ja ho chcem strážiť! Však to môžem robiť ja, Aďka? Budem ten najlepší strážca na svete! Nespustím z neho oči ani na sekundu. Tak môžem? Prosííííím!" žobroňil Vasil a podsekundou sa ošíval na Adriániných nohách, ktorej to začínalo dosť prekážať.

„Pf," odfrkol si Peter, „ som zvedavý, ako by si naňho chcel dávať pozor. Obávam sa, Vasil, že toto nie je práca pre teba. Ešte nie."

Opravil sa rýchlo, aby sa veľmi neurazil, no bolo neskoro. Vasilova tvár sa zmraštila od zlosti. Táto hnevlivá grimasa mu vôbec nepristala.

„Nikto nikoho strážiť nebude!" vyhlásila pevne Adriána, lepšie si položila Vasila na kolená a začala sa prehrabávať v ruksaku.

„Na, rozdajte si ich," povedal mamin hlas znenazdajky spoza mňa až som sa preľakla.

Rýchlo som sa však spamätala a rozdala deky, ktoré držala v rukách až na jednu, ktorú som si sama prehodila cez plecia. Noci už začínali byť dosť chladné a oheň už vážne nestačil na to, aby sme sa poriadne zohriali. Adriána si v žiari ohňa prezerala slzu a prach nezmohnúc sa na slovo. Bola tým priam ohúrená. Keď toto s ňou spravila jedna slza, ako by sa zatvárila, keby ho videla naživo?

Medzitým si mama prisadla ku mne a konečne sa mohol začať riešiť zoznam.

„Ako to spravíme?" spýtal sa Peter.

„Ja, Adriána ani Vasil sa k nemu nebudeme môcť priblížiť ani na krok a vás možno bude počúvať a možno nie. Mohol by vás dokonca aj napadnúť! Takže potrebujem počuť, aký máte vlastne plán," dopovedal Peter a všetkých si nás spýtavo premeriaval.

„Ja sa k tej oblude nepriblížim! Ja, ak o tom ešte neviete, mám svoj život celkom rád!" prudko sa rozčertil Julián.

Adriána prekrútila očami. Rozčarenie z nej v zlomku sekundy vyprchalo. Opäť odložila fľaštičky do ruksaka a vyzývavo sa na nás pozrela. Takto neskoro v noci jej tieň maľoval na tvári strašidelné masky, ktoré ak sa spojili s jej výrazom a skúsenosťami, nevyzerali vôbec prívetivo.

„Urobíme to takto. Zviažeme Juliána, predhodíme ho Tigrilupusovi a zatiaľ, čo sa s ním bude zabávať, ja a Peter získame krv. Problém vyriešený," nadmieru spokojná nám predložila svoj návrh.

Julián zbledol.

„Čože?! Ja..."

„Plán je dobrý, no zabudla si tam jeden taký významný detailíček. Okrem krvi potrebujeme získať aj pazúr," odvetil jej na to Peter dobre sa zabávajúc na Juliánovom ksichte.

„Tak nech ho získa Julián medzi tým, čo sa bude snažiť odpútať jeho pozornosť," navrhla som a spolu s ostatnými sa pučila od smiechu nad jeho výrazom.

Julián sa na mňa vystrašene pozrel.

„Pandora, to by si mi..."

„A ja čo budem robiť?" spýtal sa nadurdene Vasil.

„Ja... Ja..." začal opäť Julián, no nikto ho nepočúval.

„Budeš dávať pozor na Juliána, aby sa príliš neporanil," odvetila som, načo sa mama, Adriána a Peter ohradili, že je príliš malý na to, aby sa zúčastni tak nebezpečnej akcie.

„Ale ja..." skúšal ďalej, no mama mu skočila do reči.

„Viem, čo urobíme!" zvolala s úsmevom a krútila hlavou nad svojou spomalenosťou.

„Nenapínaj," odvetil jej Peter na mlčanie.

Mama sa zamyslene dívala do zeme. Bolo na nej vidieť, že má nejaký nápad, no potrebuje si roztriediť všetky fakty.

„Vyriešila som problém s pazúrom."

Všetci sme sa na ňu prekvapene pozreli.