Electus - Mágovia rodu Canus

46. Kapitola

„Vasil, ja sa na ňu nehnevám. Naozaj. Chápem ju. Nie každý... Tvor dokáže vychádzať s iným. Musíš si uvedomiť, že sa nás bojí už celé stáročia. Vieš si predstaviť, že by si niekoho nenávidel celý život a potom by od teba niekto chcel, aby si sa s ním uzmieril?" pokúšala som sa ho nejako presvedčiť, no bolo to márne. (A nie je to to, čo chceme? Vasil alebo Peter)

Nakoniec to bol Julián, ktorému došla trpezlivosť.

„Netuším, načo sme sem prišli, no ak ste sa s ním prišli iba porozprávať, tak ste ešte väčší idioti, než som si myslel. Veď ho chyťte a bude po probléme!"

Caballunicorn sa po Juliánovej výpovedi strhla a obozretne na nás pozerala. Pomaličky začala ustupovať nespúšťajúc nás z oči. Nenávistne som sa pozrela na Juliána. Keby som mohla, asi by som ho zaškrtila holými rukami. Peter, akoby mi čítal myšlienky, chytil ho za golier a nadvihol zo zeme.

„Teraz ma dobre počúvaj, ty trkvas! My sme neprišli ho chytiť, ale požiadať ho, aby nám dal svoje slzy a prach, chápeš konečne?!" vrčal mu priamo do tváre nepovoľujúc stisk.

Vasil sa ku Caballunicornovi snažil znova priblížiť, no ona od neho stále ustupovala. Prečo jednoducho nezmizne, keď sa nás bojí? Prečo tu stojí a hľadí na nás akoby sme mali každou sekundou nad ňou vyniesť rozsudok?

„Vasil, prihovor sa jej. Povedz, že keď ti dá slzy a prach, odídeme odtiaľto. Povedz jej, že o tomto mieste nikomu nepovieme," poprosila som Vasila, no ten sa pri poznámke o odchode zamračil.

„To akože sa už neuvidíme? Nikdy?" plačlivo sa ma spýtal a hodil pohľad na mamu, ktorá sa na chvíľu odmlčala.

Keď videla, že na ňu Vasil upiera svoj spýtavý pohľad, ako šibnutím čarovného prútika sa prebrala zo zamyslenia. Podľa jej zamračenej tváre by som tipovala, že na ňu Caballunicorn použila svoju moc a dala jej rýchle preopakovanie svojej minulosti. Som zvedavá či tam videla aj otca a svoju svadbu. Mama, keď pochopila, čo sa jej Vasil pýta, skormútene odvetila:

„Caballunicorn je slobodný tvor. Nemôžeš jej prikázať, aby ťa tu čakala alebo aby dokonca šla s nami. No môžeš jej navrhnúť, že keď ti dá slzy a prach, môžete sa stretnúť niekedy potom, keď sa skončí naša práca."

Vasil sa rozžiaril.

„A možno ju presvedčím, aby s nami ostala bývať! So mnou, Aďkou a aj s vami!"

Zahryzla som si do jazyka, aby som sa nerozosmiala. Adriána bude zrejme od radosti celá bez seba, keď jej povieme, čo za dohodu tu práve plánujeme.

Na to sa Vasil otočil ku Caballunicornovi a povedal jej všetko, čo sme mu navrhli. Ona ho pozorne počúvala. Avšak, keď spomenul opätovné stretnutie, zháčila sa a nevedomky opäť zmenila svoju podobu. Vasil si to však nevšimol a ďalej nadšene trkotal. Keď skončil, Caballunicorn sa naňho nerozhodne zadívala.

Všetci sme sa na seba sklamane pozreli. Nepríjme to. Veď prečo by mala prijať ponuku od jedného obyčajného človeka, ktorého vychovávajú dvaja Temní, jeden Svetlý a Sivý mág? Ak už nás neznenávidela pri prvom pohľade, tak po Juliánovej poznámke určite.

Caballunicorn však, na naše veľké prekvapenie, pokývala hlavou na znak súhlasu. Nemo som otvárala ústa nad jej rozhodnutím. Vasil natešene zvýskol a hodil sa Caballunicornovi okolo krku až preľaknuto cúvla. Avšak, akoby si uvedomila čo urobila, pristúpila k nemu a začala sa k nemu mojkať, akoby to boli starí priatelia, ktorí sa nevideli celé veky.

Vtedy som si uvedomila že Caballunicorn mala možno aj iný dôvod prijať Vasilovu ponuku. Možnože bola osamelá. Možno sa jej už nechelo blúdiť celé tie stáročia sama s vedomím, že nikoho nemá. Usadila sa vo mne ľútosť. Také krásne stvorenie si nezaslúžilo takýto osud. Lenže ona za to nemôže. To mágovia svojím večným bojovaním jej zapríčinili takýto osud. Lenže, prečo potom neostala u Svetlého Hlavného mága? Prečo utiekla?

Caballunicorn sa na mňa zadívala svojimi prenikavými očami akoby presne vedela, nad čím teraz rozmýšľam. Zazdalo sa mi, že som v nich na chvíľu zazrela hlboký smútok, no ak tam aj bol, rýchlo sa stratil v nekonečne starých očiach, ktoré videli veľa hrôz, no snažia sa ich nevšímať a brať život z tej lepšej, svetlejšej stránky.

A potom sa jej pohľad náhle zmenil. Láskavé, veľké oči sa zahmlili. S úžasom som sledovala, ako sa v kútiku jej oka pomaličky tvorí jedna veľká strieborná slza, ktorá hneď postupne, ako jej tiekla po líci, sa menila na veľkú guličku podobnú perle, ktorá mäkko spadla do trávy. Vasil si to všimol a zvedavo zdvihol strieborne sa lesknúcu guľôčku. Caballunicorn mu niečo povedala a Vasil horlivo prikývol nezmohnúc sa na slovo. Potom sa sklonila a začala svoj roh jemne otierať o Vasilov rukáv. Hneď, čo to spravila, do vzduchu sa vzniesla spŕška strieborného prachu. Vasil mal od toho postriebrené celé vlasy. Na to Caballunicorn odstúpila od Vasila, niečo mu naposledy zaerdžala a rýchlosťou, ktorú som u koňoch jakživ nevidela, sa rozbehla preč. Jediné, čo nás uisťovalo, že to všetko nebol iba výmysel, bol strieborne sa lesknúci Vasil a slza premenená vo veľkú perlu, ktorú si úpenlivo stískal v dlani.