Angel Of Death (Story With Justin Bieber)

2.

Z pohľadu Angely

Pristihla som ho, ako si obzerá celu. Ak sa ho na to spýtam, vyvediem ho z miery. Chcem ho vidieť v rozpakoch. 3..2..1.. „Páči?“ jedno slovo. Načo zbytočne kecať. Strata času. Sklonil hlavu. Nadvihla som mu ju a on sa červenal. O môj bože. Ale bol rozkošný. To sa musí uznať. „Tak?“ druhý pokus. Snáď odpovie.  „Máš vkus.“ Takže hej. Veď komu by sa to nepáčilo? „Dik“ aj keď som v base, nedalo mi nepoďakovať. Otočila som sa k nemu  a on spokojne odfukoval. Otočila som sa k nemu chrbtom a zaspala. Ráno ma zobudil bachar. „Prepáčte, slečna. Bieber, si voľný. Zatiaľ.“ Nahodil grimasu a otočil sa „Stačí vám 10minút?“ slušne sa ho opýtal. „Je to až-až.“ Ohradil sa Bieber. Bachar sa otočil a odišiel. Neznámy (Bieber) vstal a začal nahý pobehovať po cele.  Musela som sa z neho zasmiať. Bol taký vtipný. „V pravom rohu.“ Tam ležali jeho veci. Víťazne sa usmial, keď ich uvidel. Obliekol sa a dal mi pusu na čelo.  „Ochranárska. Maj sa, Bieber.“ Takú pusu som nedostala od svojich 14tich. Dával mi ju vždy otec. Obzreala som si nechty, keď odpovedal. „Hm...zbohom, slečna“ Slečna? Jasné, tak mi povedal ten bachar. „Anjel smrti“ teraz sa buď zosype, alebo mu to bude vŕtať v hlave. Zastal. Zarazilo ho. Veď koho by aj nie. Prekvapivo sa otočil „Zaujímavé“ pokračoval v ceste preč. Vstala som z postele a obliekla som si čierne legíny, biele tielko s nápisom Swag a tenisky Victory-biele. Sme síce v base, ale každý tu má nejaké svoje veci. Všetci serieme na väzenské oblečenie. Zavrela som dvere a odišla do jedálne. Vzala som si vajíčka, šalát a žemľu. Najedla som sa a išli sme si zahrať basket. Bieber sa tu už neobjavil. Takže ho nechytili. Šikovný. Prešiel rok a ja mám konečne svojich vytúžených 18. Zbalila som si veci a čakala som na auto. Po desiatich minútach konečne prišiel vodič. Vzal mi kufre a ja som zatiaľ nasadla do čierneho SUV. Chcem ísť do domu na pláži. Podala som mu adresu a vyrazili sme. Po dlhej ceste sme konečne zastali pred domom. „Tak a sme tu, slečna.“ Oznámil vodič. Akoby som to bez neho nevedela. Zaplatila som mu a on si zavolal taxík. Áno, to auto bolo moje. Vytiahla som kľúče spod kvetináča a odomkla som dvere. Kufre som si zložila v izbe.

Z pohľadu Justina

„Objavila sa tu naša susedka!“ zakričal mi cez celý dom Fredo. „Čo ja s tým?“ nezaujato som sa opýtal. Väčšinou bývam stručný, ale s kamošmi sa rád vykecávam. „Nechceš ju spoznať? Má čierne SUV a je fakt sexy.“ Usmial sa Fredo. „Takže ty ju chceš pretiahnuť?“ buchol som mu päsťou do ramena. Len sa zasmial. „Stavíme sa, kto ju skôr pretiahne. Kto prehrá, musí Jazmyn a Jaxonovi vymyslieť program, keď tu prídu.“ Jazmyn a Jaxon sú moji mladší súrodenci. Nie žeby som ich nemal rád, ale vymyslieť im program je drina. „Tak toto je pravá výzva.Príjmam. Ale mám podmienku. Nemôže byť opitá.“ Upozornil ma Fredo. To by to podstatne urýchlilo, ale nevadí. Platí.“ Pristúpil som na podmienky a podali sme si ruky na znak, že to neboli len prázdne slová. Vyšli sme na záhradu, že si zahráme basket. Práve som išiel dať rozhodujúci kôš, keď Fredo zvrieskol. „Stoj!“ prikázal mi a podišiel bližšie. „Aha, naša nová susedka.“ Otočil mi hlavu smerom k pláži. Na konci móla sedela nejaká kráska. Mala čierne vlasy pod lopatky. „Nečudujem sa ti, bro. Zozadu to vyzerá na krásku. Ale vieš jak sa hovorí:Zozadu herečka, spredu ako naburaná embéčka.“  Tľapol som Freda po rameni. Pustil som loptu a išli sme za ňou. Na móle sme sa smiali všelijakým hovadinám. Boli sme asi meter od nej, keď sa ozvala. „Sorry kamoš, ale vyzerá to tak, že Bieber tu stávku vyhral. Gratulujem k prehre.“ Ako mohla vedieť kto som? Veď je tu len prvý deň. Navyše, čo mohla vedieť o stávke s Fredom? Stavili sme sa ani nie pred hodinou. Išiel som sa jej opýtať, odkiaľ o tom vie. Najprv som sa však pozrel na Freda. Ničomu nechápal, rovnako, ako ja. Predbehla ma. „Predpokladám, že sa teraz zoznámite so mnou a Bieber si pôjde užiť výhru.“ Otočila sa a pozrela sa na Freda. „Anjel smrti“ vyšlo zo mňa. Tak toto som nečakal. „Jebe ti? Aký anjel smrti?“ nechápavo na mňa pozeral. Išla niečo povedať. Čakal som, čo z nej vyletí. „Ja som Anjel smrti“ usmiala sa na Freda. Čakal som, čo urobí. „Fredo“ podal jej ruku. „To nie je“

 

Z pohľadu Angely

„Možné?“ dokončila som za Biebera. „Veď som tu.“ Zasmiala som sa. „Poď so mnou, Fredo. Všetko ti vysvetlím.“ Pozrela som sa na Freda. Bol zlatý. „Bieber?“ pozrel sa na mňa na znak, že počúva. „Možno si mafiánsky boss, ale si riadny sráč.“ Vysmiala som ho. „Nedovoľuj si, inak...“ „Nič mi nespravíš. Nehovoria mi Anjel smrti pre nič za nič.“ tak a teraz ho mám na lopatkách. „Tak teraz si mu naložila a poriadne!“ smial sa Fredo. Obrátili sme sa a išli sme sa prejsť po pláži. Keď sme už boli dostatočne ďaleko od Justina, začala som. „Od svojich 14tich som bola v base. Až dodnes. Väzenie pre mladistvých nepripadalo v úvahu. Na to som bola príliš nebezpečná.“ Fredo sa na mňa pozrel a kývol hlavou, nech pokračujem. „Mala som niečo na porotcov aj na sudcu, tak som z toho vyviazla naľahko. Asi pred rokom bol Justin podozrivý z predaja drog tuším. Jednu noc strávil v base a tam sme sa spolu vyspali.“ Teraz bude chcieť vedieť detaily. To je mi jasné. „Teraz sa budem pýtať.“ Fredo bol strašne zvedavý. „Tvoje pravé meno?“ „To ti nepoviem. Zničilo by mi to image.“ Obaja sme sa začali smiať. „Ako to, že ste mohli sexovať?? Nie je to zakázané?“ Zaujato zdvihol obočie. „Vlastne, je.“ Ako je možné, že mi to nikdy nenapadlo? „Ale ja som si vyjednala správne podmienky, kým ma zatkli.Fízli spravia všetko, ak máš v rukách prezidenta USA.“ Zaškerila som sa. Prezidenta? Neverím. Na to by sme sa nezmohli ani my, nie to ešte dievča.“ Rozmýšľal nahlas Fredo. „Ehm... Fredo, ja som ešte stále tu. A predstav si, počujem ťa.“ Zakývala som mu rukou pred tvárou. „Sakra, ja som to povedal nahlas? Prepáč.“ Ospravedlnil sa Fredo a silno ma objal. Toto som nečakala. Jediný, kto ma kedy objal bol Andrew. A ten je mŕtvy. Keď som sa spamätala, objatie som mu opätovala. „Nečakala som, že mafiáni môžu byť takí príjemní.“ „Páčiš sa mi a chalanom sa budeš páčiť tiež. To preto. Inak by som nebol taký dobrý.“ Vyviedol ma z omylu Fredo. Ďalej sme sa zhovárali a prechádzali po pláži. Pozrela som sa na iPhone. Bolo už 19:30. „Prepáč, Fredo. Už by som mala ísť. Ešte som si ani nestihla vybaliť.“ Bolo mi ľúto, že už musím ísť. „V pohode. Vidíme sa?“ bol sklamaný. Bolo mu to vidieť na očiach. „Nevieš, kde by sa dalo najesť?“ opýtala som sa snáď poslednú otázku na dnes. „Jasné, poď, ukážem ti to tu. P/oznám skvelú reštiku. Teda, ak ti to nevadí.“ Prikývla som. „Len zavolám Justinovi, aby nenerváčil.“ Vytiahol svoj iPhone z vrecka a vytočil Justina. „Nazdar, bro! Idem s Anjelom smrti na večeru. Prídem neskoro. Maj sa!“

Prepáčte, ale nepíšem dlhé časti, keďže sa mi skoro nikto nevyjadril, aké to je. Budem pridávať kratšie časti a dvakrát denne. Ráno a večer, podľa možností.