Angel Of Death (Story With Justin Bieber)

97.

Z pohľadu Chloe 

"Prosím," ozvala som sa ako prvá. "Ahoj, moja malá sestrička. Nepotrebuješ náhodou ubytovanie?" milým a zároveň provokujúcim hlasom sa ozvala. Došľaka!  Nachvíľu akoby sa mi zastavil dych. Zízala som pred seba. To nie je možné. Ona predsa umrela. Zabila som ju spolu s otcom a mamou. "Dobrý vtip," sarkazmus zo mňa priam sršal. Típla som to. Nemám náladu na niekoho blbé fóry.  

 Otvorila som denník hovorov a očami som hypnotizovala to číslo, aby sa mi samo uložilo aj s menom. Strašne by ma zaujímalo, koho to číslo je. Určite nie je jej. Nemôže byť jej. Akoby zázrakom sa mi mobil rozozvučal v rukách. Zase to číslo. Alebo to je nejaké iné? Nepamätám si ho. Strašne ma to frustruje. Môj talent zostal v mojom starom tele. Zhlboka som sa nadýchla a zdvihla som hovor. 

"No konečne!" osoba na druhej strane začínala byť nervózna, keďže som jej určitú dobu nedvíhala. Ja by som to už vzdala. Pokiaľ mi človek nedvihne počas prvých troch zvonení, vyseriem sa na to. Telefonujem málokedy. Skôr sms-kujem. Nemám rada priamu komunikáciu. "Hey, hey," zamrmlala som si popod nos, ale mám pocit, že to aj tak počula. 

"Zlatíčko, nepotrebuješ čírou náhodou ubytovanie?" zvedavo a zároveň hravo sa ozvalo na druhej strane. "Od niekoho, kto sa mi celé zasraté roky nedokázal ozvať s jednou sprostou vetou 'Ahoj, ja žijem' pomoc vážne nepotrebujem a nechcem!" hovorila som rozvážnym hlasom. Určite sa jej to zdalo pokojné a chladné. Ako hlas vraha. 

"V tom hoteli sa ti určite páči, keď bojuješ silou mocou, aby si tam mohla zostať," zasmiala sa moja milovaná staršia sestra. Odfrkla som si. "A vieš, že hej?" prevrátila som očami. Je tak nechutne neznesiteľná, že to až bolí. Nech si nemyslí. Na túto hru sme boli stvorené dve a hráme ju celé veky. Chce pokračovať? Fajn! Ale nech sa pripraví, že vyhrám. 

"Myslela som si, že máš na viac, sestrička," viem si predstaviť, aký výraz teraz nahodila. Určite sa škerí ako škrečok. Trapka. "Nie každý preťahuje chalana, aby nemusel platiť, že?" tak a máš to! Síce to bola rana pod pás, ale ty si mi takých v živote uštedrila dosť. "Minulosť nechajme minulosťou," sotva počuteľne to zašomrala do mobilu. "Niečo si hovorila, sestrička? Vôbec som ťa nepočula," provokatívnym hlasom som prehovorila do mobilu. 

"Kurva, drž hubu, Chloe! Pošlem ti adresu a tym tam dostavíš svoj zadok do hodiny alebo po teba niekoho pošlem a odnesie ťa tam hoci aj zviazanú vo vreci. Rozumieš?" to posledné mala byť otázka, ale znelo to ako príkaz. Čo si o sebe myslí? Zjaví sa po 4 rokoch a myslí si, že sa jej hodím okolo krku a budem ju počúvať len kvôli tomu, že je staršia? Tak nech sa so svojím egom o veľkosti Ocklahomy strčí do riti. 

"Si vtipná," keby som práve teraz pri nej, tak na ňu provokatívne žmurknem. Škoda, veľká škoda, že ma nemôže vidieť. Píp píp píp. Ona ma típla? Normálne ma típla. Bože to je suka. Ehm, dalo o sebe vedieť moje podmevodmie. "Prepáč," zamrmlala som. Veď ja tej mrche narobím problémy. Oblízla som si peru. Pozrela som sa na mobil. Prišla mi sms-ka: West Hollywood, Los Angeles, Waring Avenue 57. Aspoň, že býva v dobrej štvrti, keď už nič iné. Nebuď povrchná, upozornilo ma moje podvedomie. V podstate má aj pravdu. 

Zhlboka som sa nadýchla. Schmatla som tašku a vytiahla som z nej zrkadlo a kozmetickú taštičku. Kozmetika musí byť za každú cenu! Dala som si linku, ceruzku, špirálu, červený rúž a hotovo! Vlasy som si len tak zhruba prečesala kefou, pretože aj tak sú celé mokré a zviazovať ich by bolo zbytočné. Všetko som odložila naspäť- najpomalšie ako sa len dalo. Nebudem sa predsa ponáhať sa tým nepodarkom- mojou sestrou. 

Už nemám ako naťahovať čas. Musím ísť za ňou. To aby som si vzala taxík, lebo cez polovicu mesta určite nepôjdem napešo. Vyšla som z hotela a stopla som si taxík. Povedala som adresu a chlapík na mňa zízal ako na debila. "Čo je?" vyštekla som. Mám dosť svojich problémov. Do toho sa mi ešte dopletie aj ona a teraz na mňa taxikár čumí ako na nejakú feťačku alebo čo. "Ste na tej veľkej obrazovke," ukázal prstom von cez okno na reklamu, ktorá bola na jednom z mrakodrakov. 

"Kurva," zasyčala som, keď som si to prečítala. Mám ešte 15 minút, tak nechápem, čo zase vyvádza. Na obrazovke bola moja fotka- najhoršia, aká sa len dala zohnať a pri nej napísané- pohni tým tučným zadkom! Keď sa mi dostane pod ruky, tak prisahám bohu, že ju zabijem. Odkiaľ viem, že je najhoršia? Aj keď nie som Chloe dlho, všimla som si, že je pekná. A tá fotka.. je proste otrasná. 

Zhlboka som sa nadýchla. Otočila som sa k taxikárovi. "Nezýzaj a šoféruj, kurva!" zasyčala som a zlostne som utrela päsťou do sesadla. Vzápätí som to oľutovala, pretože mi rukou prešla ohromne neznesiteľná bolesť. Do riti! To je dnes piatok 13-teho alebo čo? Na toto vážne nemám nervy. "Hey, hey" zamrmlal si šofér a vyrazil. Po chvíli mi zazvonil mobil. Číslo. Ja sa na to môžem vysrať. Nebudem jej dvíhať a skákať, ako bude ona pískať. Na to som už priveľká. 

Zrušila som to. A čo teraz? Mám sa jej akože báť? Pretočila som očami, pretože to jej chovanie neznášam. Od malička bola taká, z toho čo si pamätám. Zase. Kurva, to mi nemôže dať pokoj? Zase som to típla. Vošla som do nastavení a zapla som režim offline. Môžem tú suku osrať. Ja viem, že sa o svojej sestričke nevyjadrujem  práve najkrajšie, ale ona si to zaslúži.

Odrazu sme prudko zastavili. "Čo sa deje?" otrávene som sa spýtala taxikára. "Sme v zápche, slečinka," cmukol  na mňa. Ty kokos! Piatok 13-teho! Zapojila som slúchatka a pustila som si hudbu. Konečne niečo, čo by ma mohlo upokojiť. Po dvoch-nehorázne dlhých-hodinách taxík konečne zastal pred domom. Zaplatila som a vystúpila. Skontrolovala som adresu, aj keď taxík bol už dávno preč. Prešla som chodníkom a zastala som pred dverami. Nech už je dnu ktokoľvek a čokoľvek, určite to bude katastrofa. 

Otvorila som dvere a naskytol sa mi pohľad na množstvo topánok. Ja sa vyzúvať nebudem! Potichu som prešla chodbou a vošla som do obývačky. Hneď na prahu dverí sa mi naskytol pohľad na chalanov z Justinovho gangu a Justina a samozrejme na moju sestričku, ktorá sa vyvaľuje na gauči. "Ahoj," falošne sa na mňa usmiala. To jej mám skočiť na to, že som jej chýbala? "To je tu rodinné stretnutie alebo čo?" prevrátila som očami a skenovala som chalanov, ktoré zrejme rovnako ako ja netušili, čo sa tu deje.