Angel Of Death (Story With Justin Bieber)

83.

Z pohľadu Justina 

"Vedie ho ženská? Ako to, že ho vedie ženská? Ženská nie je schopná robiť nič okrem toho, aby nás uspokojovala a vy mi idete povedať, TY mi ideš povedať, že bude viesť gang?" vrieskal som na Freda ako zmyslov zbavený. Na tvári mi už vybehla žila. Ochvíľu vybuchnem a niekto si to odpyká. Je mi jedno kto to bude. Nech je to Fredo alebo hocikto iný- schytá to a to poriadne. Prisahám. 

Nechápem, ako ma mohli dakto zradiť. Po toľkých rokoch. Dal som im domov. Vďaka mne spoznali jeden druhého a stali sa z nich kamoši- aspoň to predstierali. Majú prachy a každú babu, ktorá sa im zapáči. Nemusia nič robiť, iba sem tam vybaviť biznis, keď niečo neklape tak, ako má. A to všetko len vďaka mne. MNE!

A oni si spravia iný gang? Nie! Keď nebudem vodca ja, nebude nikto iný. To prisahám ako že sa volám Justin Bieber! Ehm.. Justin DREW Bieber. Kurva, na sprosté poznámky môjho podvedomia teraz vážne nemám náladu. "Kľud Justin, bola to len sranda," nervózne sa zasmial Fredo. "Bohovská sranda, ty  imbecil," zaťal som ruky v päste, aby som mu nevrazil. 

Už to vidí, ako mu skočím na to, že to bola iba sranda. Vtipkuje, ale v iných veciach. Vo veciach okolo biznisu sme si vždy zachovali vážnosť. Jedna chyba v tomto zamestnaní ťa môže stáť život alebo ťa bude prenasledovať do konca života a bude ti komplikovať a znepríjemňovať. Neviem ako iní, ale ja v mojom živote komplikácie neschvaľujem. Buď ide všetko tak, ako chcem ja, alebo to nejde vôbec. 

Som panovačný, ale nenechám sa odradiť od niečoho čo chcem alebo potrebujem. Potrebujem to čo chcem, ale to je jedno. Zhlboka som nadýchol. Trikrát za sebou. "Počítaj do 10," poradil mi Ryan. "Pri vás by som mohol spočítať každý jeden dolár na mojom konte a aj tak by som sa neukľudnil," zasyčal som. 

Z pohľadu Chloe

Policajti mi našťastie uverili a odišli. Požiadala som ich, aby hneď ako zistia niečo nové mi to oznámili. Nemôžu mi nič sľúbiť. Kvôli vyšetrovaniu musia mlčať. Keby že im poviem svoje meno, tak mi všetko povedia ale takto? Som Chloe Delevigne. Blondínka, ktorá má pravdepodobne minulosť tak počestnú ako mníška. 

Vždy sa chveje, je strašne nervózna z príchodu polície, hryzie si do pery a mädlí si ruky. To som o nej stihla zistiť behom dvoch hodín. Nechcem vedieť, čo ďalšie sa dozviem neskôr. Moje nové telo. Skvelé. Možno, že by na ňom trebalo zamakať. Ale o tom môžem teraz iba snívať. Mám čas premýšľať. Kopu času. Možno až priveľa.

Ležím na posteli medzi 4 bielymi stenami. Je tu jedno okno. Iba jedno poondiate okno a vyzerá, že je z roku  5 pred Kristom. Ďalej je tu jedna stolička a asi dvesto prístrojov. Z môjho tela ide rovnaké množstvo káblov a hadičiek. Každý jeden prístroj vydavá zvuk. Nechápem, ako môžu ľudia v nemocnici spať. Pre mňa je to niečo nemožné. Okrem toho je tu stolík na lieky a moje veci. 

Na moje veci by som potrebovala obrovskú skriňu. Keď nad tým tak rozmýšľam, tak by som mohla väčšinu tých vecí dať na charitu. Niektoré kúsky si neoblečiem. Najmä šaty. Plno som si ich kúpila počas dní strávených s Jazzy. Asi sa vrátim k starému ja-rifle a tenisky. To nikdy nezradí. Hlavne v práci nie. 

A to je ďalšia vec, o ktorej by som mala rozmýšľať. Chcem sa vrátiť k svojej práci alebo nie? Rada by som, lenže neviem, či mi to moje telo dovolí. Čo ak nie je na také niečo stavané? Možno  Chloe v živote nerobila také veci, čo s ním budem robiť ja- nie, nemyslím na sex! Aj keď ... Asi dám tomu časť. Potrat mojej mysli neprospel a táto celá siutácia tiež nie je bohvieako pozitívna.

Po odchode z nemocnice začnem cvičiť, aby som telo dostala do kondičky. A s bojovým umením budem musieť zase začať. Strieľanie, ovládanie sa a zabíjanie. To bude osobitná kapitola, ktorá bude pri momentálnom stave môjho tela trvať veľmi dlho. Pokúsim sa to urýchliť, ale keď to preženiem, tak to bude na hovno a zase sa vrátim do nemocnice.  

Z pohľadu Justina 

 "Teraz vážne. Čo všetko sa stihlo stať, kým som bol mimo?" zdôraznil som VŠETKO, aby im náhodou nenapadlo vynechať nejaký nepodstatná (pre mňa dosť podstatný) detail. "Radšej si sadni. Bude to brutálne na tvoje slabé nervy," s dobrým mienením mi povedal Clark. Chudák, úplne som zabudol na to, že odišiel od Yasmine. Snáď ju bral len ako chvíľkové potešenie. Môže sa k nej vrátiť vždy, keď budeme v Miami. 

Dnešok je nárez na moje nervy a to je ešte len poludnie. Čo budem robiť, keď sa celý deň budem dozvedať blbé správy? Pozabíjam všetkých, ktorí ma naserú. Inakšie riešenie vážne nevidím. Buď sa zbláznim ja alebo všetci okolo ma. Nech sa zbláznia oni, mňa by bola škoda. Dosť bolo všetkého. Treba sa dostať k veci a uviesť veci na pravú mieru. Bezo mňa sa tu nebude nič riešiť! 

Sadol som si na moje predošlé miesto.  "Zdrhol si a my sme vo všetkom zostali sami," začal Ryan. Ihneď som ho prerušil. Majú mylné informácie. Ja som sa na nich nevysral. Nikdy v živote by som niečo také nepsravil. Mám s chalanmi dobrý vzťah a binis bez nich si vážne neviem predstaviť. Ako mohli o niečom takom vôbec premýšľať?

 "Nezdrhol som! Nejaký debil mi trepol do hlavy. Zobudil som sa až v hoteli s obväzom okolo hlavy, iPhone-om, zbraňou a nábojmi v šuflíku. A.. listom od Angie, kde boli príkazy. Vedela o mne všetko kurva, a tak som vám nemohol dať nič vedieť!" Predstavami som zablúdil k dňu, keď som sa zobudil v hoteli. Bol som totálne dezorientovaný a mimo reality. A k tomu tá blondínka (doktorka).

"Odkiaľ sme to my mali asi tak vedieť. Nechápem, ako môžeš počúvať na slovo nejakú babu. Odkedy si sa do nej buchol tak na nás z vysoka serieš. Bohuvďaka, že už je tomu koniec," vybuchol Chaz. "Ako to, že už je tomu koniec?" pozrel som sa na neho vražedným pohľadom. Rýchlo zrakom uhol a snažil sa na mňa nepozrieť a zmĺknuť. Asi čakal, že niekto načne novú konverzáciu. "Je mŕtva," povedal Clark. Všetko okolo mňa sa akoby zastavilo.

Ďakujem za neskutočne povzbudivé komentáre :)