Angel Of Death (Story With Justin Bieber)

59.

Z pohľadu Justina

Počúvol som Angie a cúval som. Pravdepodobne ma chcela navigovať do najbližšej izby. Celého ma ovládla túžba. Nedokážem sa na nič sústrediť. Iba na Angie, na jej vôňu, ktorá ma tak neskutočne vzrušuje. Na to, ako ma dokáže jediným pohľadom skrotiť. Neznášam to na nej, a zároveň je to vec, ktorú na nej najviac milujem. To, ako sa na mňa pozrie svojimi hnedými očami pohľadom na štýl ‚to nemyslíš vážne‘. V tej chvíli sa vo mne ešte viac vzburcuje hnev, no zároveň sa všetko ukľudní. Adrenalín vo mne stúpal. Teraz som potreboval pravý sexuálny maratón. Moje chute dokáže uspokojiť jedine Angie. „Au!“ narazil som do steny. Čo dofrasa robí Angie, že ma nenavyguje? Otvoril som oči. Doteraz som ich mal od slasti zavreté. „Zlatko,“ pobozkal som ju na krk, „kam pôjdeme?“ zase som sa prilepil na jej krk.  „Nikam,“  chladne mi odpovedala a hneď na to zo mňa zoskočila. „Zlatko, na srandy nie je čas,“ vzal som jej pramienok vlasov a založil som jej ho za ucho. „Nedotýkaj sa ma!“ strelila mi po ruke. Nechápavo som sa na ňu pozeral. „To nemyslíš vážne?!“  pozrel som sa na ňu a potom na nohavice, v ktorých sa mi tvorila obrovská hrča. Neovládol som sa. Ruka mi sama od seba vystrelila a skončila na Angie’nom líci. Pozerala sa na mňa ako obarená. „Angie.. ja.. prepáč.. nechcel som...“ koktal som. Ako som ju len mohol udrieť? Som idiot! Prvotriedny! „Skončil si, Bieber!“  ukazovákom ma buchla do hrude. „Nechcel som,“ ľutostivo som sa na ňu pozrel. „Chcel si a o to ide,“  rozprávala úplne chladným tónom. Takým, ako keď sme sa spoznali vo väzení.  

Nemám poňatia, čo je zač. Ale je vidieť, že tu má neskutočný rešpekt. Marvey odišiel a my tam zostali sami. Chcel som ísť do cely. Aj tak ma zajtra pustia, pretože nemajú dôkazy. Je mi jedno, kto to je. Už ju v živote neuvidím. Išiel som sa postaviť, keď prišla ku mne. Až teraz som si uvedomil, aká je krásna. Čokoládové oči a čierne edénové vlasy pod lopatky. Sadla si na mňa obkročmo. Zasmial som sa. "Je ti niečo smiešne?"  zašepkala mi do ucha a zahryzla sa mi do ušného lalôčku. Zahryzol som si do spodnej pery a zašepkal jej "Samozrejme, že nie, shawty." usmiala sa. Pocítil som to na svojom krku, kde mi už urbila cucflek. Inokedy by ma ovládol hneď, ale teraz to bolo iné. "Tu?" opýtal som sa šepotom, ale dosť nahlas, aby ma počula. "Hlupáčik, jasné, že nie." postavila sa a niekam odišla. Išiel som za ňou.

Spomienky mi zamorili hlavu.  

Z pohľadu Angely

Otočila som sa a namierila som ti k Jaxonovi, ktorý nás celý čas sledoval. Bol schovaný, ale Justin by si ho aj tak nevšimol. Bol príliš zaneprázdnený tým, aký je nadržaný. Nepozorovane vystrčil hlavu spoza rohu. „Konečne si sa ukázal,“ zasmiala som sa, aj keď to bol nútený smiech. Našťastie to však nikto nevie rozoznať.  Zachytila som Justinov pohľad na mojom chrbte. „Nechcel som rušiť,“ nahodil grimasu Jaxon. Začala som sa smiať. Tentokrát to bolo úprimné. „Nerušil by si,“  pohľad som nasmerovala na Justina, „odfoť si ma. Vydrží ti to dlhšie,“  prevrátila som očami. Jeho pohľad na mňa mi bol maximálne nepríjemný. Hlavne po tomto. „Prečo by som si ťa mal fotiť, keď si moja frajerka?“ nechápavo sa ma opýtal. Prosebne som sa pozrela na Jaxona. „Prosím, zachráň ma,“ naznačila som mu perami. „Sorry,“ naznačil mi Jaxon. Rozhodol sa tentokrát nezapájať. Skvelé! Som v tom sama. Až teraz som si všimla, že Jaxon je zranený. „Čo si mu spravil?!“ vyštekla som na Justina a rozbehla som sa k nemu ako nejaká divá zver. Zastavila som sa tesne pred ním. „Neviň zo všetkého, čo sa mu stane mňa,“ takmer nečujne povedal Justin. V niečom má pravdu. Vždy, keď sa Jaxonovi niečo stane, obviním Justina. Lenže vždy za to aj môže! „Bezdôvodne to asi nerobím,“  zabíjala som ho pohľadom. „Fajn, môžem za to ja a čo teraz?!“ „Zaslúžil som si to,“  ozval sa spoza mňa Jaxon. „Počkať, čo?!“ neverím tomu, čo som práve počula.