Angel Of Death (Story With Justin Bieber)

26.

Trošku romantinky, zaslúžite si to... :)

Z pohľadu Justina

 Začal som ľutovať, že som nedovolil Angie spať. Ten sex bol vážne úžasný a stálo mi to za to, ale aj tak. Bol som strašne vyčerpaný a ona chcela viac. Chcel som sa jej opýtať, čo s jej nohou, ale nijako obzvlášť jej to neprekážalo, tak som to radšej nechal tak. Keď sme dokončili náš sexuálny maratón, hneď som zaspal. Zobudil som sa až na nejaký smiech. Išiel som do kuchyne, pretože z nej vychádzal. Všetci stíchli a pozreli sa na mňa. „Čo je také smiešne?“ chrapľavo zo mňa vyšlo. „Kámo, takého zničeného som ťa ešte nevidel.“ Nechápal som na čo naráža Ryan. „Angie, prečo si ho až tak vyšťavila?“ zvedavo sa pozrel Chaz na Angie. „Už som vám vravela, nenechal ma spať. Nespím ja, nespí nikto.“ Nevinne sa pozrela na Chaza. „Ja nie som zničený, iba ...“ hľadal som správny výraz. „Zničený“ smial sa Fredo. „To nie je vtipné.“ Zamračil som sa. „Prečo ste ma zobudili?“ opýtal som sa a premeral som si všetkých pohľadom. „Rozoberali sme minulú noc.“  Smial sa Ryan. K tomu som sa radšej nevyjadroval. Otvoril som chladničku a vytiahol nejaký energeťák. „Jasné, pij energeťáky. To ti určite pomôže.“ Ironicky povedala Angie. „A čo mám robiť, keď si ma nenechala spať?“ „Nehovor, že sa ti to nepáčilo, lebo si s tým začal ty. Ja som spať chcela.“ Zase použila moju hlášku. No fasa. „Fajn, fajn.“ Zdvihol som ruky na znak, že sa vzdávam. Chalani si plesli s Angie. Skvelé. Už spolupracujú. Vybral som si nakoniec len džús a hľadal som voľné miesto pri stole. Žiadne som nenašiel, tak som si pritiahol nejakú stoličku a vopchal som sa medzi Chaza a Ryana. „Nazad ku včerajšku. Čo sa vlastne stalo?“ chcel som to vedieť. Zožieralo ma to. Odrazu všetci znervózneli. Bolo to na nich vidno. „To vie iba Angie.“ Ozval sa prvý Riley. Pozrel som sa na Angie. „Nabudúce dávaj bacha, keď ojebuješ gangy. Toť vše.“ Vysvetlila mi to Angie. Veľa som sa nedozvedel. Chcel som vedieť viac. Vedel som, na ktorý gang naráža, ale nič viac.

 Z pohľadu Angely

 Nechcela som Justinovi nič prezradiť. Až keď všetko vybavím, tak mu to poviem. „Tak a čo je dneska v pláne?“ natešene sa opýtal Ryan. „No ja poletím do L.A  a vy využite príležitosť a spravte nejakú žúrku alebo ja neviem.“ Dnes som plánovala ísť do L.A a vybaviť to, čo sa včera stalo. Informátor bude medzi pomocnými jednotkami. To je jasné. Nebudem sa s tým srať, jednoducho zabijem všetkých. Chaz sa začal tešiť na žúrku. „Má to háčik. My tu nikoho nepoznáme.“ Začal rozmýšľať Riley. „Na“ šuchla som mu po stole mobil. Ľudí som mala v kontaktoch rozdelených aj podľa miest. Bol v skupine Miami. „Máš na to čas, kým sa prezlečiem a zbalím si veci na cestu. Neviem, koľko tam budem. Možno sa niečo skomplikuje. “ Žmurkla som na Rileyho a zachytila Justinov zúriaci pohľad. Nereagovala som na to. „Počkaj!“ zastavil ma Justin. „Tvoj dom nie je prerobený, pamätáš? Chcela si to spraviť sama. Na“ hodil mi nejaké kľúče, ktorá zhrabol z chladničky. „To sú kľúče od nášho domu. Keby sa niečo skomplikovalo, môžeš tam prespať.“ „To sa nestane.“ Zamrmlala som tak, aby ma Justin nepočul. Otočila som sa a namierila si to do mojej izby. Na cestu sa mi prezliekať nechcelo. Našla som malú cestovnú tašku. Hodila som do nej zopár riflí a tričiek. Ak by mi náhodou bola zima, tak som si vzala aj baseballovú bundu. Vošla som do kúpeľne a vzala som si kozmetickú taštičku. Dala som si ju k veciam a ešte som hľadala v kufroch nejaké topánky. „Conversky... kde len môžu byť?“ opýtala som sa sama seba. „Sú v tom najväčšom kufri.“ Zarazilo ma, keď som dostala odpoveď. Bol to Justin. Spoznala som ho podľa hlasu. „Ako to vieš?“ nevnímala som jeho odpoveď a stále som prehrabovala ten istý kufor. „Sledoval som ťa, keď si sa balila. Bola to sranda.“ Zasmial sa Justin. Vybavila som si, ako som sa balila. Poletovala som hore-dole po izbe. Zasmiala som sa nad sebou. „Dík“ usmiala som sa na Justina a pristúpila k najväčšiemu kufru. Medzi kuframi nebol príliš veľký rozdiel. Dalo by sa povedať, že minimálny. Otvorila som ho a vysypali sa na mňa topánky. Pretože, ja blbá, som ho otvárala, keď stál. Justin sa začal rehotať.  „Mne to také vtipné nepríde.“ Zamračila som sa. Justin sa len ďalej smial. Vyhrabala som sa spomedzi topánok a začala hľadať tie správne. Červené a čierne conversky som hodila do tašky. vzala som si peňaženku a slúchatka. Dala som si to do vrecka na rifliach. Vzala som si tašku a prešla vedľa Justina. Ešte vždy sa rehotal.

 Z pohľadu Justina

Musel som sa smiať z Angie, keď ju zavalili topánky. bolo to také komické. Ešte si vzala nejaké veci a prešla popri mne. V tom som si uvedomil, že odchádza. Pohotovo som ju chytil za ruku. „Čo robíš?“ nechápavo sa pozrela na moju ruku, ktorá držala tú jej za zápästie. „Chcem sa rozlúčiť?“ nevinne som sa na ňu pozrel „Neodchádzam na druhý koniec sveta. Večer som naspäť, netreba sa lúčiť.“ Vytrhla sa mi zo zovretia a pokračovala v ceste. Išiel som za ňou. „Tak a teraz otvor Zlaté Stránky.“ Zasmiala sa Angie, keď vzala Rileymu mobil z ruky. „Vďaka, ale radšej nie. Už som pozval dosť ľudí.“ Zaškeril sa Riley. „Tak fajn. Ahojte!“ zamávala nám Angie. „Chalani, nemôže ma jeden odviezť, viete, noha.“ Zaklipkala Angie. „Budeš ma musieť navigovať. Kde sú kľúče?“ stihol som zaregovať skôr, ako hociktorý z chalanov. „Si v pyžame, Justin. „Chaz, tu sú kľúče. Chalani, kľúče od domu má Rose.Kkeby niečo, tu je jej číslo.“ Schmatla blok s papierikmi a začala naň písať nejaké číslo. Hodila ho po Fredovi. Okamžite ho chytil. Potom hodila po Chazovi kľúče. Postavil som sa im do cesty a rukou som ich zachytil. „Ďakujem.“ Poklonil som sa. Angie pretočila očami. „Je mi jedno, že som v pyžame.“ Obul som sa a otvoril vchodové dvere. Moje pyžamo vlastne ani nevyzerá ako pyžamo. Čierne tepláky a biele tričko s výstrihom do „V“. Otvoril som Range Rover, ako inak čierny. Angie hodila tašku na zadné sedadla. Naštartoval som. Angie ma celú cestu navigovala, kadiaľ mám ísť. Zaparkoval som pred letiskom. Angie sa ani neotočila, že mi zamáva. Vybehol som za ňou. „Počkaj! Chcem sa rozlúčiť.“ Zakričal som. Otočila sa smerom ku mne. „Ako?“ nadvihla jedno obočie. „Takto.“ Pribehol som ku nej. Rukou som obmotal jej pás a pritiahol som si ju k sebe. Oči mi behali z jej očí na pery.  Nemohol som odolať a pobozkal som ju. „Let číslo 1769 (pozn.autora-musela som tam dať 69 šak vy ma chápete :D) odlieta o desať minút. Prosím cestujúcich, aby prišli k východu B“ hlásila nejaká ženská. „Musím ísť.“ Prerušila bozk. Spravil som psie oči. Snáď to pomôže a poletí neskorším letom. Otočila sa a išla k východu B. Ešte mi zamávala a stratila sa medzi davom ľudí.