Angel Of Death (Story With Justin Bieber)

15.

Z pohľadu Angely

Užívala som si hru, ale mala som jasný cieľ. Trafiť Justina. Ak chcem, viem byť neviditeľná. Vedela som o každom jeho kroku.  Vykukol spoza múru a vtedy som ho zasiahla priamo do srdca. Som šikovná. Vyšla som von z úkrytu. Prišla som k nemu a vyplazila som mu jazyk. Rozbehla som sa a išla som hľadať chalanov. Každému, ktorého som stretla som povedala, že hra sa dohrala. Prezliekli sme sa a stretli sme sa na parkovisku. „Tak, kto vyhral?“ s nádejou v hlase sa opýtal jeden z chlapov. „Jasné, že JA! Pochybovali ste o tom? Som rodený talent!“ otočila som sa a uklonila. Chalani začali tlieskať. Prišlo mi z toho celého veľmi smiešno. Začala som sa smiať. „Mali by ste niečo vedieť. Basket som hrala už predtým. V škole som hrala za školské družstvo a vyhrali sme medziškolský turnaj. Dala som víťazný kôš. Len som sa vám s tým zabudla pochváliť.“ Spravila som grimasu. „Tak to je potom podvod!“ ohradil sa urazený Justin. „Vlastne, nie je. Rozhodujúca disciplína je paintball a ten som hrala, keď som mohla mať 10 aj to iba raz.“ Poslala som mu vzdušnú pusu. „Idem si vybrať nový nábytok do domu. Potom si vyberiem novú izbu.“ Zaradovala som sa. „Takže, kto chce ísť so mnou?“  prezrela som si chalanov. „Rád by som išiel, ale už nemám sáčok.“ Vyhováral sa Fredo. „Ja mám ešte nejaké v aute.“ Zasmiala som sa. Som zvedavá, akú výhovorku si nájde tentokrát. „No tak, Fredo. Viem, že to bola len výhovorka. Ale musíte priznať, že som lepší šofér ako vy!“ pozrela som sa na nich vážnym pohľadom. „Si najlepšia šoférka.“ Vyliezlo z nich okamžite. Objala som ich všetkých. Keď som objímala Justina, pošepol mi do ucha. „Bozkávaš sa perfektne. Som zvedavý, či si sa zlepšila v posteli.“  Žmurkol na mňa. Debil. Prevrátila som očami. „Mne sa netreba zlepšovať v posteli, ale tebe by trebalo.“ Povedala som nahlas a poslala som mu vzdušnú pusu. Chalani sa zasmiali. Nasadla som do auta a odišla preč. V nábytku som strávila celé poobedie. Vyberala som si čierny nábytok, modré a biele doplnky. Bude to vyzerať dokonalo. Zaplatila som a dostala potvrdenku. Nábytok by mi mal prísť zajtra ráno najneskôr. Možno to stihnú priviezť aj dnes.  Pravdepodobne posledný deň prestavby. Mala by som sa tešiť, ale nejako sa mi nechce ísť domov.

 Z pohľadu Justina

 Tak toto som dosral! Ako som ju mohol nechať vyhrať? Teraz o ňu prídem. „Chalani? Čo keby sme si povymieňali izby?“ navrhol som, keď sme všetci sedeli v obývačke. „No určite!“ protestoval Chaz. „Chceš švindľovať, čo?“ zasmial sa Fredo. „Ani nie. Len to nebude fér, pretože Angie už vie, kde je Chazova a moja izba.“ Zatváril som sa urazene. „Hm... tak fajn.“ Prikývol Clark a ostatní sa pridali. Chaz sa tváril urazene, ale nikomu inému to nevadilo. Povymieňali sme si izby. Akurát sme prestali prenášať veci, keď prišla Angela. Vyzerala byť unavená. „Paintball ťa riadne dobil. Alebo to bude z toho ako šoféruješ?“ smial sa Ryan. „Neviem, kto potreboval sáčok.“ Vyletelo z nej sarkasticky. „Anjelik je nahnevaný.“ Zaksychtil som sa. „Hej je a poriadne. Asi som so sebou mala vziať pomoc na nákupy. Chaz, idem spať do tvojej izby, ok?“ povedala unavene a zívla si. „To nebude také ľahké shawty. Vedel som, že to takto skončí. Preto sme si povymieňali izby.“ Zasmial som sa. Myslela si, že sa ma tak ľahko zbaví? No to určite! Aj keď nasilu, ale bude so mnou spať. „Čo? Prečo? To nemyslíš vážne, však nie?“ šokovane sa tvárila Angie. Okamžite sa prebrala potom, čo som jej práve povedal. „Ale hej. Inakšie by to bol podvod. A chalani s tým súhlasili, pretože by to nebolo voči nim fér.“ „Angie, ale vážne. Hneď ako by si prišla, by si letela do Chazovej izby a my by sme boli mimo hry. Justin to myslel dobre, pretože nám to nezišlo um. A navyše, ak by si na to nespomenul on, tak by sa Chaz určite preriekol.“ Pridal sa Fredo a hnusne sa pozrel na Chaza. „Aha. Takže teraz nie je žiadna izba na svojom mieste, hej? No fasa. Ale mám podmienku. Do každej izby môžem nakuknúť. Nebudem sa vám hrabať vo veciach a čumieť do skrine. Hm..?“ pozrela sa psím pohľadom. No kto by jej v takej chvíli dokázal povedať nie? Všetci sme prikývli. Všetci sme boli riadne nervózni, ale nikto to nedal na sebe poznať.

 Z pohľadu Angely

 Takže oni sa ma snažia odrbať hej? Vyšla som hore schodmi a prešla všetky izby na prvom poschodí. Aspoň si môžem poriadne poprezerať dom. Včera som nebola vo všetkých izbách, keďže prvá do ktorej som vošla, sa mi stala osudnou. Izby boli veľké a priestranné. Po dlhom chodení som sa rozhodla. Prvá izba na druhom pochodí.  Preniesla som si veci z Justinovej izby do tejto. Osprchovala som sa, odmaľovala a dala som si jedno z tých sexy pyžamiek, ktoré spomínal Justin. Obtiahnutá fialová saténová košieľka bola veľmi pohodlná. Mokré vlasy som si dala do copu a zišla som dole.  Všetky pohľady sa strhli na mňa. Bola tam aj Jazzy, ale tentoraz bez Jaxona. „Ahoj, Angie.“  Milo zaštebotala. „Ahoj,Jazzy.“ Usmiala som sa. Prezrela som si celý gauč, ale nemala som si kde sadnúť. Nechcela som zbytočne trucovať, tak som si sadla Justinovi na kolená. Jazzy sa na nás milo pozrelo a povedala. „Ha! Ja som vedela, že vy dvaja budete chodiť spolu.“ Akurát som pila pivo, ktoré bolo položené na stole. Všetko som vypľula a začala som sa dusiť. „Ja s ním nechodím!“  „Hm...takže, ktorá izba je to tentokrát?“ uličnícky sa usmial Riley. „Prvá na druhom poschodí. Napravo.“ Zaklipkala som mihalnicami pre lepší efekt. „Raz je to náhoda, dvakrát je to osud.“Povedal polotichým hlasom Justin a pritiahol si ma k sebe.