Angel Of Death (Story With Justin Bieber)

124.

Z pohľadu Chloe 

Pomalým krokom som sa vydala ku Caigeovi a jeho posteli. Nech ma čaká čokoľvek, chcem to oddialiť, čo najviac to pôjde. Som srab? Možno mám trochu nasrané v gatiach, ale to sa dá vysvetliť jednoduchým odôvodnením. Ešte nie som v poriadku. "Taaaakže," natiahla som, keď som si sadla vedľa Caigea. Anthony si ako naschvál sadol vedľa mňa z druhej strany. Počkať! Ono to je naschvál. Ja toho chlapa raz zabijem, prisahám! Budem si to vychutnávať najviac ako to pôjde a on bude kňučať a zavíjať od bolesti, ale na jeho rany, ktoré mu spôsobím mu nepomôže ani svätená voda. 

"o čom si sa to chcel so mnou rozprávať?" Nahodila som úsmev, aj keď bol úplne falošný. Dúfam, že na to nepríde. Ako by aj mohol? Veď ma vôbec nepozná. "Nešker sa na mňa. Neusmievaj sa, keď nechceš." Podráždeným hlasom sa ozval Caige. Ako to došľaka spoznal?! Možno ťa pozná viac, než si myslíš. Jéééj, supér, bez teba by som na to vážne neprišla! "Fajn," podráždene som zareagovala a rozhodila som rukami, pričom som jednu strelila Anthonymu. Ten sa na mňa urazene pozrel, zatiaľ čo Caige vybuchol smiechom. Možno to nakoniec nebude také zlé, ako som si myslela. 

"Héééy, chlapci," postavila som sa z postele a zatlieskala som, aby som upútala ich pozornosť. "Čo ste to odo mňa chceli, mládenci?" vážne som sa na nich pozrela. Anthony sa usmial, škodoradostne. Pohľadom som prešla na Caige, ktorý keď si všimol Anthony pohľad, celý stuhol. "Nič, môžeš ísť," kývol rukou Caige a milo sa na mňa usmial. Niečo tu nehraje. Mala by si to nechať tak. Asi to aj urobím a nebudem sa zaoberať zbytočnosťami. Pozrela som sa na hodinky, ktoré mal nad posteľou. Je o desať šesť. Bože, ako ten čas rýchlo letí. "Ochvíľu je večera. Asi by sme mali ísť dole," usmiala som sa a ukázala som prstom na dvere. 

 "Začnite bezo mňa. Musím sa dať trochu dokopy." Zazmätkoval Caige. "Ehm.. tak fajn," usmiala som sa na neho. Teda, pokúsila som sa o to. Otočila som sa na päte a odišla som do svojej izby. Justin sa prechádza po izbe celý nesvoj. "Miláčik, čo sa deje?" Opatrne som sa ho opýtala. Hneď keď ma zbadal sa prestal prechádzať po izbe a pribehol ku mne. "Si v poriadku? Bál som sa o teba!" Vydýchol si Justin a pritiahol ma na svoju hruď. Chcela som namietať a všetko mu vysvetliť, ale je to zbytočné. Jednoducho som sa k nemu ešte viac pritúlila a neriešila okolnosti. 

Zhlboka som sa nadýchla a do nosa mi udrela vôňa jeho kolínskej. Bude mi to strašne chýbať. Jeho vôňa, jeho úsmev, jeho drsnosť a jemnosť zároveň, jeho poznámky, to ako si hryzie a olizuje peru, jeho dotyky. Bude mi chýbať on. Moja láska. "Justin? Musíme niečo vyyslieť," vzdychla som si a trochu som sa od neho odtiahla. "Ale veď Caige," nenechala som ho dokončiť vetu a pritisla som na jeho pery. Naše pery sa pohybovali v súlade a jazyky sa nám preplietali jeden cez druhý. 

Z pohľadu Justina  

Keď mi došiel dych, odtiahol som sa od Chloe. Nechcel som to urobiť, ale blbý kyslík. Obaja sme dýchali zrýchlene, ale hneď ako sme sa nadýchli sme sa opäť k sebe prilepili. Po dlhej chvíli sme sa opäť od seba odtiahli. Tentokrát sme však na tvárach mali úsmev. Chcel som sa opýtať Chloe, čo budeme robiť a poznamenať, že by si mala oddýchnuť, takže by sme si mali pozrieť nejaký film, keď sa v tom ozval môj žalúdok. Zaškeril som sa a Chloe sa zasmiala. "No poď ty hladoš. Ochvíľu bude večera," chytila ma za ruku a ťahala do jedálne. 

Zišli sme schodmi a chvíľu sme sa potulovali rôznymi chodbičkami, kde sme sa vkuse pusinkovali. Chloe ma potiahla za ruku a so smiechom sme sa vydali k jedálni. Tam už na nás za stolom čakal Caige. "Kde je Bonanno?" Prekvapene som sa opýtal. Čakal som, že tu bude aj on. Nechcem ho tu, ale zvedavosť je sakra zákerná vec. "Anthony tu nebýva. Len sa tu zdržuje občas." Chladným tónom hlasu mi odpovedal Caige. Stavím sa, že ak by sa ho na to opýtala Chloe, tak by jej povedal všetky detaily, čo sa týkajú Anthonyho. Áno, je pekná, ale je len MOJA!

"Dobrú chuť," usmiala sa Chloe na Caigea a aj ona si sadla za stôl. "Nápodobne," zdvorilo jej odpovedal Caige, keď prehltol sústo. Cítim sa ako v nejakej show. Caige s ňou flirtuje a ani sa to nesnaží predo mnou tajiť. Bože, to je sviniar. Veď ja mu to spočítam. Sadol som si oproti Chloe, takže po mojej pravej strane sedel Caige. Neznášam toho chlapa. "Čo sa týka našej dohody, Anjelik, vieš ako na tom sme, však?" Nadvihol obočie Caige, keď svoj pohľad presmeroval na Chloe. Tej odrazu zabehlo. "Samozrejme, že to viem. Poznáš ma. Dohodu splním," odpila si z vína. 

Akoby na tieto slová potrebovala odvahu. Natiahol som ruku a pohladil som ju po tej jej. Usmial som sa na ňu, ale nebol to úprimný úsmev. Ani náhodou. Otvorene sa predo mnou bavia o mojej smrti. Prečo neutečiem? Nie som srab a nebudem pred ničím utekať. Chloe sa na mňa smutne usmiala. Stiahol som ruku a pohľadom som začal skenovať miestnosť. Keď sme prišli, motali sa tu chlapi. Teraz tu nevidieť ani živej duše. Žeby mi niečo ušlo? "Toto je môj osobný priestor a nemajú tu vstup povolený." Odpovedal na moju nevyslovenú otázku Caie. Takže takto to je. 

Večera prebehla bez ďalších slov. Caige stále sledoval Chloe a tá sa tvárila, že to nevidí. "Mám pre teba menšie prekvapenie, Anjelik." Tajomne sa na ňu usmial Caige. Všimol som si ako sa jej zväčšili oči, aj keď sa svoju radosť snažila nijako neprezradiť. Mám pocit, že som tu navyše. Počkať. Veď aj som! Ruky som si dal do vrecka a pohľad som upriamil na stenu za nimi. "Kam pôjdeme? Budeme tu? Predpokladám, že nie." Nezaujato hovorila Chloe, ale pritom veľmi dobre viem, že keby mohla, tak by skákala od radosti. "Nie, nebudeme tu. Choď sa hore prezliecť. Počkám ťa pred garážou." Caige ukázal prstom na schody. 

Z pohľadu Caigea 

Vidím, že si Bieber všimol, o čo sa snažím. Koketujem s Anjelikom tak často ako sa to len dá. Našťastie, už som triezvy. Inak je dosť pravdepodobné, že by som jej povedal aj to, čo nechcem, aby vedela. Dal som si riadne studenú sprchu a tá ma prebrala a pomohla mi sa spamätať. Angelu vezmem na jedno miesto. Nemôžem povedať kam, pretože to má byť predsa tajomstvo. Neznáša tajomstvá, ale ešte z dôb, keď bola mladšia si pamätám ako sa jej pri mojich tajomstvách rozžiaria oči. Hore v jej izbe ju čaká ďalšie prekvapenie.

Hneď ako som sa spamätal som poslal chalanov nakúpiť jej rôzne oblečenie. Chlapi vedia, čo chcú vidieť na ženskej. Dal som im hotovosť a rozposlal som ich do rôznych obchodov. Niektorí by sa už mohli vrátiť a dať jej veci do izby. "Caige?" Celá zadychčaná dobehla Angela dole. "Hm?" Nadvihol som obočie, pretože ma Anjelik vytrhol zo zamyslenia. "Tie veci..." Zdá sa mi to alebo je nejaká nervózna? "Sú tvoje." "V žiadnom prípade!" Začala rozhadzovať rukami a vymýšľať rôzne výhovorky, prečo by si ich nemohla vziať. "Keď ti to tak vadí, tak mi za nich zaplatíš a budeme si kvit." Zasmial som sa.

Určite na také niečo nepristúpi. Je to voči nej nevýhodné. Mohol by som ju odrbať mávnutím rukou. "Nepáči sa mi," založila si ruky na prsiach. Vyzerá tak komicky. "Tak to potom ber ako darček a nezlosti sa. Správaš sa ako malé decko. Nepoznáme sa dva dni. Vieš, čo môžeš odo mňa čakať a naopak, čo ja od teba. V čom je problém?" Nadvihol som obočie a pohľadom som ju skenoval. Správa sa ako malá a to je už plnoletá. "V tom, že mám pre teba pracovať a nemám mať spolu žiaden vzťah. Ani kamarátsky!" Odula sa. 

Super. Toto som vážne nechcel. "Ale no tak. Veď mi žiaden vzťah nemáme," nervózne som sa poškrabal na zátylku. "Nie? Skutočne ma chceš takto klamať? Alebo chceš klamať sám seba? Darčeky, tvoje správanie, milé úsmevy, možnosť dohody? Prosím ťa, nebuď smiešny. Nikomu by si takúto možnosť nedal. Rovno by si zabil toho, čo ti protirečí," ironicky sa zasmiala, ale všetko hovorila vážnym a na môj vkus, čo sa jej týka, až príliš chladným tónom. Všetko sa začína rúcať a ja ani neviem, ako sa jej podarilo na všetko prísť. Budem to musieť zahrať tak, ako som to nechcel. 

Snáď tomu uverí. "Prepáč mi, Anjelik, ale si veľmi naivná. Darčeky sú preto, aby som si získal tvoju priazeň. Správanie a úsmevy slúžili na rovnaký účel. Dohoda? Aj tak bude po mojom. Len som si ťa nechcel zbytočne znepriateliť. Bola by škoda prísť o taký poklad ako si ty," pristúpil som k nej a pohladkal som ju po tvári. Pohľadom ma priam zabíjala. "Caige Baratta, práve si si to pokazil. Chcel si ma využiť a darilo sa ti to. Ale ver mi, mňa nikto využívať nebude." Na päte sa otočila a vybehla hore do izby. Dosral som to, a poriadne!