Angel Of Death (Story With Justin Bieber)

14.

Z pohľadu Clarka

Justin prijal výzvu. Bola sranda ich sledovať. Angela mala v päte kam strieľa. Vždy trafila. „Stavím sa, že aj keby trafiala so zaviazanými očami tak by trafila.“ Vyslovil som svoje myšlienky nahlas. „To je snáď jasné, nie?“ usmiala sa Angela. Nemyslel som si, že nás počúva, keďže sa sústredila na hru. „No len aby, len aby.“ Zasmial som sa a ďalej ich sledoval. Justin hodil loptu trošku nepresne. Lopta sa točila po obruči a my sme to sledovali so zatajeným dychom. Možno si poviete, že to celé veľmi prežívame, ale išlo tu o veľa. Je to tam! Lopta spadla dole. „Nechcem byť sviňa, bro. Ale bol by som radšej keby si netrafil.“ Smial sa Ryan. Pridala sa aj Angela. „Nie si sám, Ryan. Aj mne by to vyčarilo úsmev na tvári. V baskete to asi nemá zmysel. Čo tak zmeniť dispciplínu?“ pozrela sa na Justina psími očami. „A čo by to malo byť? Nakupovanie??“ podpichoval do nej Justin. „Hahaha! Veľmi vtipné. Zahráme si.... mám to! Zahráme si paintball!“

Z pohľadu Angely

Nemalo zmysel ďalej hrať basket. Justin bol v ňom očividne dobrý. Vymyslela som paintball. Hrala som ho iba raz a aj to na mňa brali všetci ohľad, keďže som vtedy mala len desať. „Hahaha! Veľmi vtipné. Zahráme si.... mám to! Zahráme si paintball!“ pozrela som sa na Justina a čakala na odpoveď. Zaváhal, ale prikývol. „Fajn. O hodinu môžeme vyraziť.“ Nadšene som povedala. „Prečo až o hodinu? Ja chcem výsledok vedieť hneď teraz.“ Sklamane sa na mňa pozrel Fredo. „Neviem ako ty, ale ja sa musím osprchovať.“ Odlepila som zo seba spotené tričko. „Okey okey“ zdvihol ruky na znamenie, že sa vzdáva. Vybehla som hore schodmi do mojej a Justinovej izby. Aspoň zatiaľ. Chvíľu po mne prišiel Justin. Vytiahla som si veci a išla som do kúpeľne. „Nemôžem sa k tebe pridať?“  opýtal sa Justin a už aj so svojimi vecami išiel smerom do kúpeľne. „Veď je to tvoja izba. Uži si pohľad na mňa. Taký sa ti už druhý raz nenaskytne po paintballe.“ Žmurkla som na neho a začala som sa vyzliekať. „To si fakt myslíš, že to vyhráš?“  pýtal sa a pritom ma sledoval ako sa vyzliekam. „Prečo by som nemala vyhrať?“  nevinne som sa na neho pozrela a začala som ho vyzliekať. „Č-čo to robíš?“ pozeral sa na mňa ako babka na telenovelu. „Vyzliekam ťa, nevidíš? Iba že by si chcel ísť do sprchy oblečený. Mne to nevadí, len by ma zaujímalo, ako by si  sa potom umyl.“ Zasmiala som sa. Vôbec nechápal, čo sa robí. „Môžem pokračovať vo vyzliekaní?“ stále nevnímal. „Choď do riti!“ otočila som ho a vyhodila z kúpeľne. Rýchlo som zamkla predtým, ako by sa pokúšal dostať dovnútra. „Čo to malo znamenať?“ Tak teraz už reaguje hej? Ja z neho zošaliem. Najprv má chlapské reči ohľadom stávky, ale keď ho začnem vyzliekať, tak zmeravie. „No to malo znamenať to, že sme sa mali spolu vysprchovať, možno aj niečo viac. Ale keďže si nereagoval, tak sa budeš musieť sprchovať sám.“ Odmerane som povedala a vliezla som do sprchy.  Osprchovala som sa a vyšla som von. Obmotala som sa uterákom a vyšla von z kúpeľne. „Môžeš ísť“ povedala som Justinovi a už som sa venovala svojim veciam. Obliekla som si čisté veci. Vyfénovala som si vlasy a dala ich do drdola. Na tvár som si naniesla jemný make up, špirálu a  linku. Ešte lesk na pery a som hotová. Justin vyšiel bez slova z kúpeľne. Venovala som mu jeden krátky pohľad. Sadla som si na posteľ a hrala som sa s mobilom. On sa zatiaľ obliekol. „Tak čo. Môžeme ísť?“ spravila som nevinný kukuč. „Hej. Jasné.  Jedine ak by si ešte niečo potrebovala zariadiť. Ak nie tak môžeme ísť dole za ostatnými.“ Milo mi odpovedal. „Si bipolárny.“ Vyškerila som sa na neho. „Ďakujem.“ Pozrela som sa na neho ako teľa na otvorené vráta. To nemyslí vážne. Ja ho urazím a on mi za to ešte aj poďakuje? To je ako v nejakom zlom filme.

 Z pohľadu Justina

Práve mi povedala, že som bipolárny. Chvíľku som sa nad tým zamyslel a mala pravdu. „Ďakujem.“ Bola prvá, ktorá sa mi také niečo odvážila povedať. Pootvorila ústa a ja som sa musel zasmiať. Tak toto nečakala. Zaklapol som jej ústa. Bola taká neodolateľná. „Prepáč.“ Podišiel som ku nej. Mali sme tvár asi centimeter od seba. Čakal som, čo spraví. Ani sa nepohla. Len na mňa pozerala tými svojimi čokoládovými očami. Priblížil som sa ešte viac k jej tvári a pobozkal som ju. Čakal som ako zareaguje a verte mi, mal som hrozný strach. Nedalo sa to opísať. Chvíľu váhala a ja som mal pocit, že ma odstrčí a dostanem prinajmenšom facku. Angela však začala spolupracovať.  V bruchu som mal tisícky motýľov a v hlave mi vybuchoval ohňostroj. Chcel som, aby táto chvíľa nikdy neskončila. Zdola nás však vyrušil krik. Chalani zborovo kričali „Angiééééééé“. Odlepila sa odo mňa a zišli sme dole. Neprehovorila ani slovko. Dúfam, že som nič nepokazil. Neodpustil by som si to. Hnusne som pozrel na chalanov. „A ja som vám nechýbal?“ zasmial som sa. „Nejako sme si tvoju neprítomnosť neuvedomili. Ideme?“ „Na čo tu ešte čakáme? Stretneme sa v areáli.“ Nechápavo som san a ňu pozrel. Veď ideme všetci spolu nie? „Niečo mi ušlo?“ „Dá sa povedať. Neviem, čo si mal z matiky, ale je nás 11 a do jedného auta sa zmestia piati. Pôjdem svojim autom.“  Aha. Tak to som si neuvedomil. Mohla by niekomu sedieť na kolenách, ale to nechcem.  „V poriadku.“ Usmial som sa a išiel k autu. Už odchádzala, keď ju zastavil Ryan. „Chcem zažiť ako šoféruješ! Môžem ísť s tebou však?“ prosíkal. „Máš sáčok na zvratky? Už vopred upozorňujem, že kto chce ísť so mnou, tak nech ho má pri sebe.“ Zasmiala sa Angela. „Sme zvyknutí na rýchlu jazdu.“ Žmurkol Chaz. „Tie sáčky! Trvám na tom.“ Dupla nohou a chalani sa rozbehli do domu. O chvíľu prišiel jeden chlap (Nicolas), Chaz, Ryan a Fredo so sáčkom v ruke. „Fajn a teraz môžeme vyraziť!“ usmiala sa a išla k svojmu čiernemu SUV. Nasadli sme do auta po troch a vyrazili. Keď sme prišli na miesto, chalani aj s Angie tam už stáli. Vyzerali, akoby z nich niekto vytiahol dušu. „Čo sa vám stalo?“ smial som sa. „Počuj kámo. Nesadaj si k nej do auta. V žiadnom prípade.“ Varoval ma Fredo a vyvrátil obsah svojho žalúdka do sáčka.  Angie si sadla na kapotu svojho auta. Keď sa už chalani dali do poriadku, išli sme hrať. Úplne sa mi stratila z dohľadu. Hrali sme každý sám za seba. Strieľali sme do seba ako blázni. Vystrčil som hlavu spoza múru a dostal som guľku s farbou priamo do srdca. Z kríkov vystúpila Angie a smial sa. Nemohol som uveriť vlastným očiam. Ako a kedy sa tam dostala. Celý čas som sledoval okolie.

čakám komentáre typu: ak nám ihneď nedáš ďalšiu časť, zabijem ťa :D alebo si normálna?? :D rýchlo ďalšiu časť :D síce tu nebudem, ale ja si to potom s radosťou prečítam :DDDD :******