Angel Of Death (Story With Justin Bieber)

24.

prepáčte, polka je s mäkčeňami a tak a polka nie :D ale dopísala som to na Slovensku a tamto sa mi už opravovať nechcelo :D áno, ja viem, že som leňochod :D :*

Z pohladu Angely

Odisla som z domu so zamerom obnovit si stare kontakty a mozno dohodnut nejaky kseft. Stretla som sa s Antonuccim. Bol to riadny hajzel, ale mne to mohlo byt jedno. Chcela som sa hlavne dohonut na ksefte a to by mi uplne stacilo. Nemusela by som riesit, ze znasilnoval svoju dceru od malicka. Alebo ze jeho dcera Amanda otehotnela, ked si ten idiot nedaval pozor. Porodila, ked mala 17. V tom veku si mohla uzivat mladost a nie sa starat o nejakeho nechceneho bastarda. Par dni po porode ju poslal robit do jeho bordelu. Lenze ked on na mna vytiahol moju minulost, nasralo ma to. Nemohol vsetko, co o mne vedele nechat len tak, ako ja tie veci o nom? Idiot. "Takze, ehm... Andrew? Tak sa volal? Sikovne si sa ho zbavila." nechutne sa zasmial Antonucci. "No a co s nim akoze?" nadvihla som jedno obocie a chcela z toho co najskor vykluckovat. Bola to minulost. "Ze si taka krasna.." pohladil ma po vlasoch, "a mohla si mat s nim nadhernu rodinu. Nemusela by si robit takuto spinavu pracu. A nemusela by si sa zahadzovat s Bieberom a tymi jeho dvojickami."  "Tak a dost. Moja minulost je moja minulost a nie tvoja, to poprve. Po dalsie, je to moja vec s kym sa zahadzujem, a teba do toho nic. A po dalsie, odkial vies o dvojickach?" vytiahla som zbran,nabitu, a namierila nou na Antonucciho. "Kazdy ma svojich informatorov. Ja mam tych svojich medzi Bieberovymi ludmi."  "Mena mi asi nepovie' "Ver tomu, ze nie" skocil mi do reci. "Ale co si im spravil?" to uz som vrieskala. "Mam dvojicky. Tak a teraz ich nechaj na pokoji a pod si uzit." usmial sa na mna. Boze, je fakt nechutny. "No jasne, ze si uzijeme." presla som mu rukou po bruchu (mal ho obrovske. no fuj) a zastavila som sa na jeho prednosti. "Ale najprv mi povies, kde su." strcila som ruku do jeho treniek a stlacila mu ho. Zalapal po dychu a vyklopil mi adresu. Nastavila som spust a vystrelila. Telo som nechala tam. Nestarala som sa. Bezala som v ramci mojich moznosti na adresu, ktoru mi povedal Antonucci. Každého, kto mi prišiel do cesty som zabila. Predsa potom nebudem riešiť nejaké kokotiny, že sa mi chcú pomstiť, alebo také niečo. Keď ma už nikto nezastavoval, tak som vzala čierny kabriolet z garáže. Prišla som na adresu, ktorú mi dal Antonucci. Bola som tam vcelku rýchlo. Ale to len vďaka GPS. Ešte že existuje také šikovné zariadenie. Vykopla som dvere, samozrejme, zdravou nohou. Bola tam Jazzy a aj Jaxon. Jazzy sa na mňa celá vystrašená pozrela. Obaja boli priviazaní k stoličke. „Čo to má do piče znamenať?! Okamžite ich rozviažte!“ zvrieskla po mužoch, ktorí tam stáli a ujebávali si na tom, že dostali Jazzy a Jaxona. „Slávny Anjel Smrti sa nám tu objavil. Tak sa ukáž, nech viem, či je pravda to, čo o tebe vravia.“ Provokačne povedal jeden z nich. „Prosím ťa, veď niečo také sexy určite nedokáže ublížiť ani muche.“ Zdvihla som jedno obočie a neveriacky som sa na neho pozrela. „Práve si spochybnil moju schopnosť zabíjať?“ „Hej, jasné. Kto by nie? Určite si len také kľudné dievčatko, ktoré sa hraje na drsňačku. Povymýšľala si si historky a preto máš údajne rešpekt.“ Povedal ten, ktorý mi zložil kompliment a uchechol sa. „Buď si sprostý, alebo sa na sprostého hraješ. Ale vieš, čo? Zlatíčko, keď mi neveríš, tak uvidíš aký temperament mám v sebe. Máte tu niekde posteľ?“ podišla som k nemu a zbraňou som mu prešla po tvári. Zrýchlil sa mu tep. „Čo sa bojíš, zlatko? Nejako moc sa ti zrýchlil dych.“ Zasmiala som sa. „Jo,jo. Si z nej celý mimo, bro.“ Začal sa rehotať ďalší. „A ty vari niesi?“ smutne a zároveň provokačne som sa na neho pozrela. Bude to tu ešte zaujímavé. „Nie.“ Odporoval mi. „Ou, tak to je škoda. Myslela som si, že si spolu užijeme.“ Sklamane som sa na neho pozrela. „Tak mi aspoň povedz, kde je tá posteľ. Niekto na zábavu sa určite nájde. Však?“ podišla som k nemu, čo zo mňa vraj nebol mimo. Zašepkala som mu to do ucha a dýchla na krk. Naskočili mu zimomriavky. Vyhrala som. Paráda. Ukázal mi smer. „No vidíš, že to ide. Dobrý chlapec.“ Pohladkala som ho po tvári a išla k tomu prvému. Potiahla som ho za ruku a ťahala smerom k tej posteli. „Hm.. trebalo by ťa zabiť.“ Zamyslel sa jeden z tých, ktorí tam zostali. „Myslím si, že nie.“ Usmiala som sa na neho a vystrelila. Skôr, ako sa stihli ostatní spamätať som ich postrieľala. Ten za mnou to všetko sledoval a ani nemrkol. „Nováčik?“ prikývol. Heh, sranda. „Je mi ťa ľúto. Ak chceš prežiť, tak mi povedz, ku komu patríte.“ Zvážnela som a on zbledol ešte viac. „Antonucci.“ „Fajn, diki za info. A teraz bye sweetie.“ Poslala som mu vzdušnú pusu a vystrelila. Nebudem sa s ničím jebať. Zaistila som zbraň a vložila si ju do nohavíc. Podišla som k stoličkám, ktoré tam stáli. Rozviazala som najprv Jazzy a potom Jaxona. „Ďakujem. Chceli sme im utiecť, ale nejako to nešlo. Nevieš o čo tu ide?“ postavila sa zo stoličky Jazzy a oprášila sa. „Justin ojebal ten gang. Ja som s nimi mala mať biznis, ale Antonucci spomenul vás, tak som ich všetkých vystrieľala. Musíme ísť ihneď za Justinom a o všetkom ho informovať.“ Prikývol Jaxon, keď už bol voľný. Zobrali sme sa a vyšli z prázdnej budovy. Sadli sme do už môjho čierneho kabrioletu a namierili si to ku mne domov.

Z pohľadu Justina

U Angie sme začali s vyšetrovaním. Musel som čo najrýchlejšie zistiť, kde sa práve teraz nachádzajú dvojičky. Na nič sme však neprišli a tak som celý nervózny chodil po dome. „Ukľudni sa. Nájdeme ich.“ Ukľudňoval ma Fredo. „Ako sa mám do piče ukľudniť, keď tu ide o mojich súrodencov? Nikto z vás už nemá rodinu, tak ako to kurva môžete chápať? Nedá sa to!“ vrazil som päsťou do steny. Ostala tam stopa po mojej pästi. „Angie z toho asi mať radosť nebude.“ Zasmial sa Chaz. „No tak ty to určite vieš, keď si s ňou spal. Nemám pravdu?“ vyštekol som na Chaza. On sa mal čo ozývať. Mal som nervy na všetkých a za všetko. Spomenul som si na to, ako som ich našiel spolu v posteli. „Lenže u mňa v posteli sa objavila len vďaka tomu, že ty si si z nej ujebával. Tak sa nerob, že je to moja vina, jasné? A aj keby, nechodíš s ňou, tak sa tu nehraj na frajera.“ Odsekol mi Chaz. Nečakal som, že mi bude odporovať. Väčšinou jednoducho všetci sklapnú a nechajú ma byť. „Ty po kom vrieskaš? Hocikedy ťa môžem zabiť!“ prijebal som mu jednu. Nemal som na nič náladu. „A ja zase môžem zabiť teba, tak sklapni!“ ozval sa za mojim chrbtom dievčenský hlas. Okamžite som ho rozoznal. Bol Angelin. Zmrazilo ma. „Ahá, slečinka sa nám konečne vrátila z biznisu.“ Neotočil som sa, ale za to som jej dosť ironicky odpovedal. „Drž hubu, pretože ako vravíš slečinka ti práve zachránila súrodencov ty inbecil. O vlastnú rodinu sa nevieš postarať? O môj bože, kde som sa to len dostala. Jaxon sa dokáže lepšie postarať o Jazzy ako ty, a to je od teba mladší.“ Sykla Angie. „Čo sem pletieš Jaxona?“ vyhŕkol som a potom som si uvedomil, čo povedala. „Ty čo na ňu vrieskaš? Nie si rád, že zachránila tvoju milovanú sestričku a brata? Justin, spamätaj sa!“ zvrieskla na mňa Jazzy. „Čo je teba do toho, prečo na ňu vrieskam. Láskavo sa mi prestaň srať do života. Nie si moja mama!“ bezohľadne som odvrkol. Na to mi pristála na tvári päsť. Bola Jazzyina. Boha, tá má ranu. Niečo mi poriadne zarapčalo v nose, takže som s určitosťou na 100% vedel, že je zlomený. Pustila sa mi z neho krv. Veľa krvi. „Máš nejaký problém, Bieber? Pokiaľ viem, tak si v mojom dome.“ Počul som Angelyn hlas. Pri hlave som mal zbraň. Nabitú. Celý som stuhol.