Angel Of Death (Story With Justin Bieber)

109.

Z pohľadu Justina

Bruškami prstov som jemne prešiel po vyritom srdci. "Au," zasyčal som. Kúsok drievka z lavičky sa mi zapichol do prsta. Vytiahol som ho, síce neohrabane, ale vytiahol. Hneď sa mi z prsta začali liať kvapky krvi. Tmavočervenej hustej krvi. Je to divné. Začal som si cmúľať palec, abysa mi zastavilo krvácie. Ak sa to tak dá vôbec nazvať. Chuťové poháriky hodovali na výraznej železnej chuti krvi. Vytiahol som palec z úst a pozrel som sa na neho. Nebolo tam ani stopy po krvácaní, ktoré som mal predchvíľou. Postavil som sa z lavičky a poriadne poobzeral okolo. Je tu strašná tma. Akoby bolo už neskoršie popoludnie a pritom ešte nie je ani poludnie. 

Vyšiel som zo začarovaného kruhu. Dal som tomu miestu vlastný názov. Je to tam veľmi tmavé oproti zvyšku záhrady. Pritom by to mohlo byť pekné miesto, keby že sa to upraví. Tak to uprav. Možno by som to mohol spraviť. Spravím to. Určite to bolo kedysi nádherné. Ale kto by tu chodil? Rozmýšľalo by sa tu fajn. Lenže čo by som tu robil sám? Byť tu samému je také.. Depresívne. Hlavne, keď je zjavné, že sem chodili zaláskované páry ako sme boli s Chloe kedysi. 

Zafúkal studený vietor a telom mi prebehli zimomriavky. Ruky som si vzájomne pošúchal, aby som sa zbavil husej kože. Neznášam ju. Niekedy mi ani nie je zima a ona mi naskočí. Je to blbosť. Vraj ochranný mechanizmus či čo. Bullshit. Ruky som si dal do vreciek a rýchlym krokom som prechádzal zarastenou trávou. Zaujímalo by ma, či sú tu aj hady. Keď je tu taká veľká tráva, tak možné to je. Niekde nablízku niečo zasyčalo. "Že ja som sa vôbec ozýval," sklopil som zrak a pozorne som sledoval každé steblo trávy, na ktoré som stúpil. Had ma ešte nikdy neuhryzol a zažiť to vážne nechcem. 

Pomalým-rýchlym krokom som sa úspešne dostal cez mínové pole do krotkejšej trávy. Pripadal som si ako ninja. Chápete, všetky tie saltá a to všetko. Keby som to vedel, tak sa cítim ako Boh. Aspoň som zažil nejaké to vzrúšo. Už dlho som nič také nezažil a strašne mi to chýba. Nechápem, ako niekto môže žiť bez adrenalínu v krvi. Je to také neprirodzené. Ako keby ste ráno nejedli raňajky. Ja ich nejem, ale to je maličký nepodstatný detail. Keby mi po nich nebolo zle, tak by som s chuťou zožral celú chladničku. Nie tam nejaké ovsené vločky, čo nakúpil Fredo, ale mäso. 

S myšlienkami na stredne prepečený krvavý steak som sa vrátil domov. Myslel som na kopu steakov. Chrumkajúcich pod zubami. Bože, taká slasť. Teraz by sa mi to hodilo viac ako sex. Fakt, neklamem. Od myšlienok na steaky som na jeden dostal poriadnu chuť. Dobre, že sa neposkladám do rubikovej kocky aký som hladný. A to na jedlo len myslím. Keby že ho vidím, tak umriem túžbou zjesť všetko, čo vidím. Romýšľam o jedle- som hladný. Asi by som si mal predstaviť, že som plný. Možno to pomôže. Nepomôže. Ale čo by nie, všetko funguje. Tvárou som narazil do konára stromu, takže som sa rýchlo spamätal a uvedomil si, už stojím v blízkosti domu. Išlo to ľahko! 

Z pohľadu Chloe

Vankúš mi pomaly padal z tváre, až spadol vedľa mňa. Dychtivo som lapala po vzduchu, ktorý sa nahromadil nad mojím nosom a ústami. Hltala som ho, pretože v skutočnosti som zomrieť nechcela. Iba sa trochu prihlušiť. Aby som dostala rozum? Mne už nepomôže nič. Mohla by som zomrieť práve teraz a nikto by si to nevšimol. Nikomu nechýbam, ale už mi to je jedno. Musím sa vzchopiť a vrátiť všetko Rosalie.  Right here, right now! 

 Vzala som mobil, ktorý ležal na nočnom stolíku vedľa postele. Prebehla som si sms-ky, ktoré stáli prichádzali, no už v menšom počte. Keď som sa pozrela na množstvo neprečítaných správ, skoro mi vyrazilo dych. Neotvorila som ešte ani jednu, takže ani jedna zo správ, týkajúcich sa môjho nového ja, nebola otvorená a prečítaná. Správ som tam mala cez 500, takže som si len pozrela od koho prišli. Väčšinou to boli ľudia, s ktorými som v minulosti ako Angie spolupracovala. Nechcelo sa mi to čítať, aspoň zatiaľ nie. Príliš by mi chýbala práca a spravila by som nejakú neuváženú vec, za ktorú by som mohla draho zaplatiť. 

Čo u mňa znamená draho? Nie, peniaze to nie sú. Tých mám toľko, že by som nemusela pracovať už nikdy v živote a o pohodlie by som mala postarané. Draho znamená, že by prišli na to, že ja som ja, a nie Chloe. Moji starí "známi" by ma chceli zabiť. A komu by sa chcelo utekať pred nebezpečnými ľuďmi, pre ktorých som nezabila niekoľko ľudí len kvôli môjmu rozmaru? Nebudeme si klamať. Aj keby som bola neviem ako veľmi nebezpečná, títo ľudia si vždy nájdu spôsob na odstránenie svojho "problému". Pokiaľ by sa nejako podarilo spojiť všetkým, ktorým dlhujem vraždu, určite by im netrvalo dlho a už by som ležala niekde v ich pivnici. 

Pohľadom som zastavila na jednej z mnohých smsiek. Prišla mi z nejakého čísla, ktoré nemám uložené. To je zvláštne. Ako sa o mne mohol niekto dozvedieť, keď som poslala smsku len bývalým "zamestnávateľom"? Musím sa opäť dostať do môjho sveta, aby som vedela, čo sa tam deje. Byť v takejto nevedomosti je hrozný pocit. Neprajem ho nikomu, aby ho zažil. Zmocnil sa ma strach a to som tú správu ešte ani neotvorila. Čo sa stane, keď si ju prečítam? 

Preboha, veď možno o mne vedia všetko a nájdu si ma. Budú ma mučiť, kvôli môjmu počíňaniu. Nakoniec pred mojimi očami zabijú chalanov s Justinom a nakoniec Rosalie. To s Rosalie by mi vôbec neprekážalo. Určite by so urobili omnoho efektívnejšie ako ja. Chalanov by mi bolo ľúto a najmä Justina. Ublížila som mu najhoršie ako sa len dalo. Viem to a teraz ma kvôli tomu ťažia zlé sny. Je jedno, či spím v noci alebo cez deň. Sníva sa mi, že zabíjam Justina. Zas a znovu. Mám z toho radosť a vyžívam sa v tom. Až pokiaľ sa nezobudím.