Angel Of Death (Story With Justin Bieber)

9.

Z pohľadu Jazmyn

 Odviezla som Angie a išla k Justinovi. Nikto nebol doma. Asi riešili nejaký biznis alebo čo. Nasadla som do auta a odišla. S Jaxonom sme skočili na nákupy. Tentoraz sme kupovali topánky. Milujeme ich obaja rovnako. Nechápem, ako môže byť chalan takto závislý na topánkach. Má to asi po Justinovi. On si išiel vyberať Supry a ja som len tak blúdila po každom obchode. Kúpila som snáď každé topánky, ktoré tam mali. Všetky boli, samozrejme, na opätku. Pod 10cm som však nešla. Som dosť nízka, tak si to kompenzujem takto. S 30 taškami v rukách som sa vydala k autu, ktoré stálo na parkovisku. Môj ružový kabriolet. Viem, prečo som si ho vybrala. Nikto tu taký nemá a preto ho hneď nájdem. Bola som už len asi 5 metrov od auta, keď som zakopla a spadla. So mnou aj všetky tie tašky. Nakupujúci museli mať zo mňa dobrú zábavu. K tomu som si ešte aj zlomila podpätok. „Do riti! Prečo sa také veci musia diať práve mne?“ pýtala som sa sama seba a neskutočne som zúrila. Postavila som sa, keď som na ramene pocítila niečiu ruku. „Pretože máš priezvisko Bieber“ nechutne sa usmiala Ashley. „Och, Ashley, nevhodnejšiu chvíľu si si vybrať ani nemohla. Počkaj, dám si druhé topánky a venujem sa ti.“ Odsekla som. Síce je to nepriateľka, ale chápe ženské potreby. Vybrala som čierne lodičky, ktoré dokonale sedeli k mojich čiernym šatám nad kolená, s modrou mašľou v páse. Ostatné veci som hodila do auta a otočila som sa k Ashley. Ani som sa nestihla spamätať a dala mi facku. „To bolo za čo?“ neveriacky som sa na ňu pozrela. „Ešte vždy sa hnevám kvôli Jaxonovi. A tentokrát mi za to poriadne zaplatíš!“ zavrčala a začala ma ťahať. Parkovisko bolo poloprázdne, takže som sa ničoho nemusela báť. Vytiahla som si z kabelky M9-ku a priložila som jej ju k bruchu. „Ashley, láskavo prestaň robiť problémy. Kľudne ťa môžem zabiť hneď tu!“ rozprávala som priamo od srdca. Nemienim sa s ňou viacej hrať. Už mi poriadne dlho žerie nervy. Kedysi chodila s Jaxonom. Všimla som si, že ho využíva len pre peniaze, ale Jaxon to nevidel. Povedala som mu to, no on mi neveril. Tak som sa s ním teda dohodla na teste pre Ashley. Samozrejme, test nezvládla a Jaxon už konečne pochopil, čo je zač. Poslal ju do riti. Síce bol z toho veľmi sklamaný, ale postupom času sa z toho dostal. Ashley to však evidentne ešte neprekonala. „Zaplatíš! Za toto mi zaplatíš! A Jaxon takisto!“ vyhrážala sa. Tak na toto nemám nervy. Jedna strela a bolo po nej. Hodila som ju do kufra a vytiahla som tašky s topánkami, aby som si ich zbytočne nezašpinila.  Bolo vcelku horúco a tak som telo nemohla nechať dlho v kufri. Napísala som Jaxonovi smsku.

Pre Jaxon: Musím sa zbaviť tela. Vidíme sa o 10 minút doma.

Od Jaxon: Fajn.

-------------------------------

 Z pohľadu Jaxona

 Práve som si vyberal z novej kolekcie, keď mi pípla smska. Pozrel som sa a bola od Jazzy. 

Pre Jaxon: Musím sa zbaviť tela. Vidíme sa o 10 minút doma. Čo to má do riti znamenať? Koho zase odbachla? Ak to bola nejaká ženská kvôli tomu, že urazila jej outfit, tak ma asi porazí.

Od Jaxon: Fajn.  Odpísal som. Schmatol som všetky supry, ktoré sa mi zapáčili, hneď ako som našiel moju veľkosť. Predavačka sa na mňa neveriacky dívala, keď videla, koľko krabíc mala pred sebou. Začala to blokovať. „Pomalšie to nejde?“ vrhol som na ňu vražedný pohľad. „Poponáhľam sa teda.“ Začala blokovať o trochu rýchlejšie. „Do riti! Ponáhľam sa. Ukážte to sem.“ Postavil som sa na jej miesto a rýchlo to nablokoval. Nevedela, čo povedať. „Budete platiť v hotovosti?“ opýtala sa bez štipky záujmu. „Hej. Zvyšok si nechajte.“ Podal som jej peniaze. Schmatol som tašky a rozbehol som sa k autu. Tašky som hodil do kufra a ponáhľal som sa domov. Možno si poviete, prečo som sa obťažoval s tými taškami, ale ja som prosza te tie topánky musel mať. Boli vážne úžasné. Na semafory som nedbal. Museli sme sa rýchlo zbaviť tela. Skôr, ako sa to celé prevalí. Pár pokút zaplatím bez problému. Našťastie ma nezastavili policajti. Vbehol som rýchlo do pivnice. Tam sme skladovali telá, teda, ak sme nejaké mali. V tomto dome to nebolo po prvý raz. Pozabíjame tu viacej ľudí ako v Miami. Nechápem, prečo robia zbytočné problémy. V pivnici už na mňa čakal Jazzy. Odkryl som fóliu a uvidel Ashley. „Vyhrážala sa, že nám ublíži. Vraj má na to ľudí či čo.“ Ľútostivo sa na mňa pozrela Jazzy. „Rýchlo sa jej zbavme.“ Povedal som a naložil som ju do vreca na mŕtvoly. Hodili sme tam pár ťažkých kameňov a vyfúkli z vreca vzduch, aby sme mali istotu, že spadne na dno a nebude plávať po rieke.  „Musíme počkať, kým sa zotmie.“ Zastavila ma, keď som chcel dvihnúť telo a ísť s ním do auta. Mala pravdu. Nechal som to tak a išiel som si po tašky. Vošiel som do šatníky a tam som si ich starostlivo uložil. Mal som tam asi 100 párov topánok.  Boli určené na nosenie výlučne po L.A. Doma ich mám oveľa viac. Prezrel som si skriňu. Bolo tam biedne množstvo oblečenia.  „Jazzýýýýýýý.... idem nakupovať. Mám kúpiť aj niečo na večeru?“ sladko som sa opýtal. Teraz na mňa vysype, čo všetko jej treba. „Kúp niečo v Mekáči. Alebo vieš čo? Kašli na to. Zájdeme za Justinom. Určite bude mať niečo v chladničke a nebude mu vadiť, keď mu z nej trošku ubudne.“ Zažmurkala. „Fajn. Daj mi hodinku a môžeme ísť za Justinom.“ „Si si istý, že ti hodina bude stačiť?“  neveriacky sa na mňa pozrela Jazzy. „Niet pochýb. Mám jasno v tom, čo chcem.“ Uistil som ju a išiel na nákupy. Véčkové tričká, košele, úzké nohavice. Supry už mám. Nákupil som všetko, čo som chcel a išiel som domov. Prišiel som na minútu presne.  S Jazzy sme sa prezliekli a išli k Justinovi. Otvoril som dvere. V obývačke sedela Angela a bola vo vyťahaných pyžamových nohaviciach a voľnom tričku. „Čo to do pekla má znamenať?“ vyštekol som na Justina trafil mu jednu do nosa.

Mám pocit, že ma za ten koniec zabijete :D však to nespravíte??? :DDDD :*