Angel Of Death (Story With Justin Bieber)

39.

Z pohľadu Clarka

 Justin tam len tak stál a pozeral sa na Angie. Došli mu slová. „Angie, nechaj ho si to premyslieť.“ Skúsil som lobovať za Justina. Zaslúži si byť konečne šťastný. Myslím si, že Angie je tá pravá. A pokiaľ nie pravá na celý život, tak aspoň na veľmi dlhý čas. Ak sa nepozabíjajú, samozrejme. „On už sa vyjadril. Viac k tomu nemá čo povedať.“  Plakala Angie. Yasmine zo mňa zišla dole a ja som postavil. „No tak, Angie. Len mu daj čas. Nakoniec bude mať z toho bába veľkú radosť. Uvidíš.“ Prišiel som k nej a objal som ju. Snáď povolí. Nechcem, aby to malé vyrastalo bez otca rovnako ako ja. Také detstvo nestojí vážne za nič. Rozplakala sa ešte viac. Hlavu zaborila do môjho ramena. Dúfam, že to Yasmine pochopí. „Poď si ľahnúť. Zajtra bude rozumnejšie sa o tom celom porozprávať.“ Prehovárala ju Yasmine. Spolupracuje so mnou. Skvelé. „Fajn.“ Ramenom drgla do Justina a išla do svojej izby. „Yasmine?“ otočila sa ku mne. „Postaráš sa o Angie?“ prikývla a rýchlo cupitala za ňou. Išiel som po pivo. „Justin, budeš otcom.“ Radostne ho objala Jazzy. Nevyzeral, akoby mal z toho radosť. Ešte stále bol v šoku. „Jazzy, asi si pokecám s Justinom ja.“ Ujal sa toho Jaxon. „Ale..“ snažila sa namietať Jazzy. „NechajJaxona.“ Vyšlo nejakým zázrakom z Justina. Jaxon vošiel do obývačky a rozvalil sa na gauči. „Ideš?“ pokojným hlasom sa opýtal Justina, ktorý ešte vždy stál na rovnakom mieste. Ticho. Žiadna odpoveď. Odrazu len spadol na zem. Rýchlo som ho zodvihol a išiel som s ním do jeho izby. Bože, Bieber. A ja som si myslel, že si chlap a takáto vec ťa rozhodí. Yasmine išla za mnou. Zastavil som pred dverami do Justinovej izby. „Yas, otvoríš ich?“ ani som to nestihol dokončiť a dvere už boli otvorené. „Vďaka.“ Položil som ho na posteľ. Pristúpila k nemu Yasmine. Drsne ho prefackala. Pomaly otvoril oči. „Čo to..? Kto ste?“  bol strašne dezorientovaný. Nerozpoznal Yasmine ani mňa. Na tvári Yasmine sa zjavil ľahko prekvapený výraz. „Musí ísť do nemocnice.“  Pohotovo som ho postavil z postele.  „Zlatko, šoféruješ.“ Hej, mohol som šoférovať ja, ale Yasmine by Justina neuniesla. Takto nás už bude čakať v naštartovanom aute. Pôjde to rýchlejšie.  Rozbehla sa do chodby, kde boli zavesené kľúče od čierneho kabrioletu, ktorý si „požičala“ Angie. Počul som, ako otvorila vchodové dvere. „Nerieš kto som a čo sa tu deje. Ideme do nemocnice, jasné?“ snažil som sa kľudne hovoriť Justinovi. Pomáhal som mu stáť na nohách. „Takto to nepôjde.“Pokýval som hlavou a prehodil som si ho cez rameno. Takýmto spôsobom to bude oveľa rýchlejšie. Vyšli sme von a Yasmine už sedela v naštartovanom aute. Presne ako som si myslel. Bol by som sa rozplýval nad tým, aká je sladká za volantom, keby som nemal na chrbte Justina. Otvoril som dvere a položil som ho na zadné sedadlo. Sadol som si vedľa neho. „Ideme.“  Oznámila nám Yasmine a vyštartovala ako nejaký blázon. O pár minút sme boli v nemocnici.

 Z pohľadu Justina

 Stáli sme pred nemocnicou. Asi to bude so mnou veľmi zlé. Ten chlap s čiernymi vlasmi ma zase prehodil cez chrbát. Ryšavovlasá slečna zavrela auto a nasledovali sme ju priamo do nemocnice. Vošli sme dnu a všetci na nás pozerali ako nejakých debilov. Zastavili sme sa na recepcii. Stála tam nejaká stará ženská. „Doktora Somerhaldera. Je to súrne. Som Yasmine, jeho dcéra.“ Povedala tá ryšavka sestričke, ktorá sedela za recepciou. Tá len prikývla. Ryšavka sa nervózne hrala s prstami. Nechápal som, čo sa deje. Som úplne v poriadku. Len medzi cudzími ľuďmi. Prišiel za nami nejaký doktor. Predpokladám, že to bol ten Somerhalder, ktorého dala zavolať ryšavka. „Ahoj. Čo sa deje? Mám prácu.“ Chladným hlasom povedal doktor. „Oci, potrebujem, aby si vyšetril Justina. Odpadol a vôbec na nič si nepamätá. Všetko ti vysvetlím potom.“  Rýchlo mu všetko vysvetlila. Moment. Kto je Justin? A ako si môže nič nepamätať? Určite to musí byť nejaký blázon alebo poriadne zchľastaný chalan. „V poriadku. Poďte za mnou.“ Kývol rukou doktor a moje telo sa pohlo za ním. Čože? Prečo ideme za ním? Veď má vyšetriť nejakého Justina. Iba ak by som to bol ja. Ale to nie je možné. Veď ja sa predsa volám.. ja sa volám... nemôžem si spomenúť. Vošli sme do nejakej ambulancia. Ten chalan ma zložil na stoličku. „Môžete mi povedať ako sa voláte?“ svietil mi doktor baterkou do očí. „Neviem. Snažil som sa spomenúť, ale nejde to.“ sklamane som vzdychol. „Na čo posledné si pamätáte?“ zase nejaká otázka, na ktorú nepoznám odpoveď. Bože, to mi nemôže položiť nejakú otázku, na ktorú odpovedať viem?  Tak fajn. Vyskúšam si spomenúť. Silno som prižmúril oči a dúfam, že sa mi niečo vybaví. Skvelé. Zase nič. „Nič.“ Pokrútil som hlavou, keď som otvoril oči. „Necháme si vás tu týždeň na pozorovanie.“ Oznamil mi doktor Somerhalder. „Oci?“ so slzami v očiach sa opýtala doktora ryšavka. Asi to bude nejaká moja známa. „Vyzerá to na amnéziu. Mohol to spôsobiť úder do hlavy alebo nejaká veľmi šokujúca správa, či priveľké množstvo emócii.“  Vysvetľoval moju diagnózu doktor. Takže som strelený. „Frajerka mu povedala, že je tehotná.“ Povedala cez slzy ryšavka. „Pšt.“ Utišoval ju ten chlap, ktorý ma tu priniesol a pritúlil ju. „Oci, toto je Clark, môj priateľ. Clark, toto je môj otec Jonathan.“  Rukou ukázala na doktora Somerhaldera a potom na toho chlapa. Takže doktor sa volá Jonathan Somerhalder a je to ryšavkin otec. Ten chlap, ktorý ju objíma je jej frajer a volá sa Clark. Počkať. Čo?! Ja mám frajerku? A k tomu ešte tehotnú? To som v nejakom zlom sne alebo čo. Prebuď sa Justin. Strúhal som rôzne grimasy. Mohlo by to pomôcť teoreticky. „Ja som tu.“ Dal som Clarkovi, Jonathanovi a ryšavke na vedomie. Ryšavka s Clarkom ruka v ruke podišli ku mne. „Nechám vás. O desať minút prídem. Vybavím nejaké formality, ale budete mi musieť pomôcť s údaji.“ Ryšavka prikývla a Jonathan odišiel. „Ja mu to vysvetlím.“ Povedal Clark ryšavke. „Som Clark, tvoj kamoš a parťák. Toto je moja priateľka, Yasmine. Si hlava nášho gangu. Je nás 8 spolu s tebou. Žijeme v L.A. Teraz sme v Miami. Prišli sme sem za tvojimi súrodencami. Sú to dvojičky. Majú 16. Jazmyn „Jazzy“ a Jaxon Bieberovci. Robia to isté, čo my. Máš aj frajerku. Volá sa Angela. Všetci ju voláme Angie alebo Anjel smrti. Je to nájomná vrahyňa. V gangu sme ty, ja, Fredo, Chaz, Ryan, Riley,Nikolas a Jake. Bolo nás viac, ale Angie ostatných zabila. Angie je tehotná. To kvôli tomu si odpadol. To je asi tak všetko. Voláš sa Justin Bieber, ale to si už asi zistil z informácii, ktoré som ti práve povedal. Máš 20 rokov a milióny na konte.“ Pokojným a pomalým hlasom mi Clark všetko vysvetľoval. Očami som hltal tieto informácie. Moja frajerka je tehotná. „Mohol by som sa so všetkými zoznámiť?“ opýtal som sa Clarka, akoby mal on právo povedať áno alebo nie. Závisí to od doktora. Chcel som sa s tými ľuďmi zoznámiť. Mal som pocit, že keď ich uvidím, na všetko si spomeniem.  „Otcovi to vadiť nebude. Len mi sľúb, že nebudeš vyvádzať, okey?“ nastavila mi Yasmine malíček. Podal som jej ho na znak, že naša dohoda platí. „Idem za otcom. Ty zatiaľ zbehni domov. Zavolaj všetkých a zbaľte Justinovi veci tak na týždeň.“ Už pokojným hlasom povedala Yasmine Clarkovi. Dali si pusu a Yasmine odišla. „Nič nerob, jasné? Najneskôr do polhodiny som tu so všetkými.“  Povedal mi Clark ako malému dieťaťu. „Clark?“ otočil sa ku mne, pretože už odchádzal. „Chceš niečo z domu?“ „Nie, mobil mám vo vrecku. Ale Yasmine má kľúče od auta.“  Clark si prehmatal vrecka. Naozaj tam nemal kľúče.Musel som sa zasmiať.