Angel Of Death (Story With Justin Bieber)

93.

Z pohľadu Chloe 

Ťahala som Justina rýchlo preč. Je v bezvedomí a to nie je pri jeho momentálnom stave to najlepšie riešenie. Ideálne by bolo, keby bol pri vedomí a reagoval na moje otázky. Síce neviem, na čo by som sa ho pýtala, ale to je jedno, keďže v tej situácií nie som. "Kurnik Justin, si ťažký," zanadávala som s vedomím, že ma Justin nemôže počuť. 

"Ako keby som ja za to mohol," urazene zasyčal Justin. Skoro som dostala infarkt. Okamžite som zastavila a jeho telo som nechala padnúť na zem spolu s jeho veľkým egom. "Opatrnejšie," varovne na mňa zavrčal. "Prepáčte vaše veličenstvo," prevrátila som očami a zvalila som sa na zem vedľa neho, keďže mi práve došla všetká energia. 

"Hahaha, si vážne vtipná," ironicky poznamenal Justin. Práve ma nasral na maximum. "Ja viem, miláčik, nemusíš mi to vravieť," nahodila som najmilší tón, aký sa len dal. Túto hru môžu hrať dvaja, Justin. A ver mi, že ju určite vyhrám. Prečo? Pretože nechcem prehrať. To mi ako dôvod k hraniu tej stupídnej hry úplne stačí. 

"Nefandi si," urazeným tónom na mňa prehovoril Justin, ťažký idiot a obrovský narcis. "Nemusím si, pretože som už vyhrala," pozrela som sa na neho. Nevyzeral najlepšie, ale stále vyzeral bohovsky sexy. Otočila som celú hlavu, pretože som sa na neho nemohla vynadívať. Oblízol si spodnú peru a následne si do nej zahryzol. Odrazu som dostala strašnú chuť na jeho pery. 

Chcela som pocítiť tie jeho plné pery na mojich, ktoré boli momentálne v katastrofálnom stave. Cele popukané. Jemne posunul hlavu k mojej. Rozhodla som sa spolupracovať, keďže myšlienky na jeho pery sa neviem zbaviť. Priložil pery na moje a začal nimi jemne pohybovať. Akoby sa bál, že mi ublíži, aj keď je nad Slnko jasnejšie, že ma len tak niečo nezloží. 

Z pohľadu Justina 

Bál som sa jej čo i len doktnúť. Vyzerala byť taká krehká. Neviem si predstaviť, že aj naďalej bude každého zabíjať. Jej pery som na tých mojich necítil priam celú večnosť. Nepreháňaj zase. Bol to len týždeň. Ozvalo sa moje podvedomie. Od ľaku som sa odtiahol od Chloe. Nechápavo sa na mňa pozrela no ihneď sa jej pohľad zmenil na vražedný. Čakal som pohľad plný lásky a nie toto. 

Pohľadom uhla zo mňa a sledovala koruny stromov, ktoré boli nad nami. Dívala sa na nich zasnene. Sledoval som ju celý prekvapený, že dokáže vnímať aj niečo iné, okrem negatívnych stránok života- smrť, zbrane, kšefty, prácu, JEJ PRÁCU! "Niekedy rozmýšľam nad tým, prečo vlastne toto všetko robím. A potom si uvedomím, že toto som jednoducho ja. Bolí to. Ani si nevieš predstaviť, ako to veľmi bolí," po líci sa jej skotúľala slza.

Nebola to slza šťastia. Určite nie. Takúto smutnú som ju ešte nevidel. Koho chceš oklamať? Plakala kvôli tebe a ty o tom vieš! Keby moje podvedomie bolo človek, práve by mi napľulo do ksychtu za moje predošlé chovanie. Prečo došľaka spolupracuje s Chloe a nie so mnou? Pretože JU miluješ. Keby tak zmĺklo, bol by som vcelku šťastný. 

Tak rád by som jej pomohol, lenže neviem ako. Ty vieš ako, len si to nechceš priznať. Nerozmýšľal som náhodou o tom, aby moje podvedomie sklaplo? Áno, rozmýšľal. A mohlo by ma aspoň raz v živote počúvnuť. To ty máš počúvať mňa. Prečo ju necháš sa takto trápiť? Pretože ona nechala trápiť mňa. Prečo by jej malo všetko v živote prejsť mávnutím čarovného prútika? 

Je to odo mňa svinské, ja viem, že hej. Keby len svinské. Všetko jej doteraz prešlo. Každý jeden zločin, ktorý spáchala. Ani sa nad tým nikto nepozastavil. Odpykala si to vo väzení. Ale no ták, všetci predsa vieme, že to bolo všetko len zahrané. Veď v tom väzení sa mala ako v bavlnke. Nikto po nej nevrieskal, ani jej nebolo ublížené. 

A ty? Ty si toho koľko spáchal spolu s chalanmi a nitko ti na to nič nepovedal.Robíš horšie veci. Ona len zabíja. Nie je to LEN, ale aj tak. Ty podporuješ ľudí v ich závislostiach. A to je horšie ako smrť. Vieš to rovnako dobre ako ja. Aspoň sa neľutujem narozdiel od nej. Vidíš tie slzy? Ona neľutuje seba, ale svoje činy. Ty však ľutuješ akurát to, že si si pri kšefte zničil vlasy. Nad tým som musel arogantne zasmiať. 

Takže Angela Collins- Chloe Delevingne má byť lepší človek ako ja? To snáď moje podvedomie nemyslí vážne! Zasmial som sa príliš nahlas a stiahol som na seba pozornosť Chloe. "Čo je také vtipné? Podeľ sa s mojou maličkosťou o tvoje vysoko inteligentné myšlienkové pochody," chladne predniesla Chloe. Asi tuší, čo sa tu deje. 

Otvoril som ústa, že sa s ňou podelím o moje myšlienky, keď v tom sa mi zahmlelo pred očami. Odrazu som mal ťažké viečka a tak som sa nezmohol na nič iné ako na ich zatvorenie. Objavil som sa na nejakom čiernom mieste. Predo mnou sa objavila nejaká silueta. Je to... som to ja! Silueta sa vyjasnila a poriadne som videl na svoj odraz. Nebol som oblečený ako vždy.

Mal som na sebe biele chachimommy a V-čkove biele tričko. Na nohách som mal tenisky. Žiadne Supry, žiadne reťaze na krku. Vlasy som mal prirodzene rozcuchané a nie upravené, tak ako ich mám vždy. "Čo to má kurva znamenať?" vyštekol som na svoje ja. Konečne, bro. Som tvoje podvedomie. Vitaj v mojom, vlastne tvojom, svete. Sadni si. Zopár slov na úvod. Aké originálne. Hneď ako to dopovedal, tak som si nedobrovoľne sadol. 

 "Fajn ty inteligent. Ideš ma teraz mučiť alebo čo?" prevrátil som očami a navzdory jeho príkazom som sa postavil. Ja? Prečo by som mal? Nech to spraví ona za mňa. Moje podvedomie sa odstúpilo a spoza neho vyšla žena. Bola to moja prvá obeť. Vyčítala mi všetko, čo som jej a jej rodine spôsobil. Najhoršie bolo, že som všetku tú bolesť musel práve teraz prežívať s ňou. Takto to bolo s každou obeťou. Mám pocit, že som tu už celé hodiny. Vystriedalo sa tu 237 ľudí. 

To je číslo s počtom ľudí, ktorých som zabil. Najhoršie to však bolo s poslednými tromi. Správne. Bola to tá rodina, ktorú som zabil na štýl alá Angela Collins. Cítil som, ako im postupne odumierala každá jedna bunka v tele. Dokonca aj ten oheň, ktorý ich spaľoval bo ich smrti, keď som ich na ich záhrade spálil. Keď sa to celé skončilo, bolelo ma celé telo.

Každý jeden kopanec a ranu, ktorú som uštedril som cítil na vlastnom tele. Modriny sa mi nerobili, ani sa mi nepolámali kosti, ale nebolelo to o nič menej. Keď konečne všetci zmizli, znovu sa objavilo moje podvedomie. Angie si kvôli svojmu daru vytrpela všetko so svojimi obeťami. Ešte stále si myslíš, že ľutovala seba? Ľútostivým pohľadom sa na mňa pozeralo moje podvedomie. Vtom som otvoril oči a díval som sa do očí Chloe, ktorá nado mnou plakala.