Angel Of Death (Story With Justin Bieber)

37.

Dnešná časť je skôr, keďže ste sa tak veľmi tešili. Love Ya.... ;-*

Z pohľadu Angely

 Bol som celá šťastná z toho, ako chalani v pohode prijali Yasmine. „Takže Yasmine koľko máš rokov?“ začal ju vypočúvať Riley. „To nechceš vedieť. Ver mi.“ Nadvihla jedno obočie a zasmiala sa. „Nikdy sa nepýtaj dievčaťa na vek.“ Poradila som Rileymu. Je to základ. Raz sa opýtaš ženy na vek a doživotne sa k tebe neozve. „No tak mi aspoň povedz....“ zamyslel sa Jake. „Máš nejakú sestru? Najlepšie dvojča. Neviem koľko máš rokov, tak sa neviem opýtať či mladšiu alebo staršiu. Nejakú čo by sa ku mne hodila proste.“  Snažil sa vymotať zo svojich myšlienok Jake. Sadla som si na Justinove kolená. Zaškeril sa. Očividne mu to spravilo radosť. „Sestru nemám. Mám skvelý život jedináčika. Je mi to ľúto.“ Zasmiala sa Yasmine. „Vlastne,“  prerušila som ticho, „jednu sestru má, ale je na teba príliš mladá Jake. Kým by mala osemnásť, tak ty by si už mal 36.“ Yasmine sa na mňa nechápavo pozrela. „Veď ja žiadnu sestru nemám.“ Namietala. Justinovi to došlo ako prvému. „O môj bože! Gratulujem Yasmine. Budeš mať sestričku.“  Milo sa na ňu usmial. Prekvapená Yasmine nevedela, čo má povedať. „ďakujem.“  Suchým hlasom z nej vyšlo. „A-A-Ako to vieš?“ Yasmine koktala. Bola z toho veľmi prekvapená. Povedzme si na rovinu. Kto by nebol? „Miláčik, to nič. Je to Angie. Zvykaj si pri nej na všetko. Je to jej dar.“ Snažil sa ju upokojiť Clark. Hladil ju po vlasoch, akoby sa nič nedialo. Ten jeho pokojný výraz. „Clark, kazíš zábavu!“  smutne som zafňukala. „Ehm...“ odkašľal si Justin. „Ja som stále tu a predstav si, počujem ťa.“  Pripomenul mi svoje existenciu.  „Nežiarli.“ Dala som mu frčku do nosa a otočila som sa smerom k Yasmine. „Clark ti už v podstate všetko vykecal. Viem o tebe všetko. Doslovne. No a tvoja matka čaká dievčatko. Je v druhom mesiaci. “ Snažila som sa opísať môj dar nejakým primeraných spôsobom. Nechcem, aby to vyznelo nejako strašidelne. Aj keď to vlastne strašidelné je.  Matka Yasmine na to čoskoro príde. Neviem, či z toho bude dvakrát nadšená. Nedotkla som sa jej, ale podľa toho, čo viem od Yasmine, tak si to asi nechá zobrať. Je to veľká karieristka. Maličká sa určite bude podobať na Yasmine.

 Z pohľadu Justina

 „Mäso je hotové.“  Oznámil nám Riley a tácku s mäsom položil na stôl. Každý si chcel nabrať, ale nikto nemohol. Zabudli sme s Angie priniesť taniere, chlieb, chlieb, horčicu, kečup, papierové utierky, nože a vidličky. „Ale jesť aj tak nemôžme.“  Zafňukal som a prosebne som sa pozrel na Jazzy. Tajne som dúfal, že sa ako vždy ponúkne a všetko to prinesie. „Bohužiaľ braček, ja tu doma nie som.“  Vyplazila mi jazyk. „Idem tam ja. Ale ak začnete jesť rukami a bezo mňa, tak si to vypijete.“ Vážnym hlasom povedala Angie a potom sa začala smiať. Bože. Ona ma raz vystraší na smrť. Prisahám! „Fajn, fajn. Sľubujeme! Len už choď, prosím.“ Fredo spravil puppy face. Ten ho vie fakt dosť dobre a neskutočne to využíva. „Na mňa to neplatí. Ale aj tak už idem, pretože som hladná.“ Angie sa postavila. Nemohol som odolať  tľapol som jej po zadku.  Otočila sa a nahodila prekvapený a zároveň nahnevaný výraz. „Nehnevaj sa. Nedalo sa odolať.“  Nahla sa ku mne. Čakal som, že mi dá facku. Na moje prekvapenie však nechtom prešla po mieste, kde sa skôr v kuchyni hrala s nožom. Na jej tvári sa náhle objavil smutný výraz. „Je mi to ľúto.“ Dobre že sa tam nerozplakala. „Pšššt... to je v poriadku. Nič to nie je.“ Snažil som sa ju upokojiť. „Nie, to nie je a ty to vieš veľmi dobre.“ Smutne sa otočila a odkráčala do kuchyni. „Justin?“ zavolala ma Jazzy a tak som sa k nej otočil. Prvykrát od toho, čo sa stalo v kuchyni mi videla priamo do tváre. „Preboha! Čo sa ti stalo?“  okamžite sa postavila zo stoličky a pribehla ku mne. „To nič.“ Otočil som tvár, aby nevidela tú ranu na líci.

 Z pohľadu Jazmyn

 Justin odvrátil odo mňa hlavu. „To nie je nič, tak mi neklam.“  Začínal mi v krvi kolovať hnev. Nebolo mi príjemné sledovať Justinovu tvár. „Je to v pohode, jasné?!“  Justin na mňa zvýšil hlas. Musel v tom mať prsty Jaxon alebo niektorý z chalanov, pretože inak by takto nereagoval. „Fajn!“ nasrato som si sadla naspäť na stoličku. Prečo mi to nechce povedať? Asi sa to stalo včera v noci. Možné to je, pretože si na to nepamätám. Angie pomaly ukladala všetko na stôl. „Ako si to vzala na jeden raz?“ nechápavo sa jej opýtal Jaxon. „Mohol som ti s tým ísť pomôcť.“ Ospravedlňujúco sa na ňu pozrel. „To je v pohode. Ako vidíš, zvládla som.“ Pyšne sa usmiala. Hnusne som sa pozrela na Jaxona. Teraz je Angie výlučne Justinova a nikto iný na ňu nemá právo sa ani len pozrieť, inak mu Justin odreže gule, spraví z nich guláš a potom to dá tej osobe zjesť. Je to nechutné, ale je to tak. Na Angie nenechal dopustiť ani keď spolu nič nemali nie to teraz, keď spolu chodia. Angie si vzala prvý tanier a začala si nakladať. Naložila si dva najväčšie kusy mäsa. Potom si začali naberať chalani. Ja som na mäso nemala veľmi chuť, tak som si len naliala studený džús. Ani neviem kto ho priniesol. To je jedno. Angie si zase sadla na Justina. Riley si privliekol ďalšiu stoličku, keďže si nemal kam sadnúť. Justin si nabral tiež. Angie ho kŕmila. Boli takí zlatí. Vyzerali akoby boli na svadbe. Strašne ňuňu to bolo. Keď bol Justin najedený, tak začal pre zmenu kŕmiť on Angie. K môjmu prekvapeniu zjedla všetko, čo si nabrala. „Bože Angie. Nebojíš sa, že z toho priberieš?“ nedalo mi sa jej to neopýtať. Otvorila ústa, že niečo povie, ale v tom momente sa rozbehla do domu. „To bude ten jej syndróm.“  Začal mi to vysvetľovať Fredo. „Aký syndróm?“ nechápala som. „Má to odmalička. V škole bola star a musela si dávať pozor na váhu. Jedla veľmi málo, alebo vôbec. Potom však dostala hlad a objedla sa špagiet. Odvtedy keď toho veľa zje, tak jej je zle. Je to taká choroba.“ Všetko do detailov mi vysvetlil Fredo. Prikývla som na znak, že tomu rozumiem. „Podľa mňa je to iná choroba. Žiaden syndróm. Hovorí sa tomu tehotenstvo.“ Zapojila sa do debaty Yasmine. Všetci sme okamžite upreli svoj zrak na ňu a prestali sme jesť. „T-T-T-Te-ho-tens-tvo?“ koktal Justin.