Angel Of Death (Story With Justin Bieber)

129.

V prvom rade sa chcem ospravedlniť za to ako dlho nebola časť. Nemyslite si, že som na Justina zabudla a všetko je len z pohľadu Angely, pretože to tak nie je. Koniec mám premyslený. Teraz to však nechám na vás. Rozhodnite vy, pretože je to hlavne o vás. Chcete koniec a potom nejaké tie spomienkové časti alebo tú trápnu druhú sériu alebo to mám ukončiť a venovať sa iným stories, s ktorými by som to mohla naplno rozbaliť? :) Komenty, votes, správy.. každá reakcia ma len poteší :* 

Z pohľadu Justina 

Caige aj s Lucasom konečne odišli. Keby že vidím nejaký zmysel v tom, že by som ho zmlátil, tak by som to bez váhania urobil. Musím však myslieť aj na následky všetkého, čo urobím. Mám sa snažiť prežiť ako ma o to požiadala Chloe. Nie, žeby som nebol ku Caigeovi drzý, pretože to budem tak či tak. On ma už pozná, takže je s tým viac-menej zmierený. Bohužiaľ, mu nevraciam žiaden úder či kopanec, v čom sa on neskutočne kochá. Vychutnáva si to viac ako čokoľvek iné na tomto svete. Aspoň mám ten pocit. Doráňaného ma nechal v pivnici alebo čo to je za miestnosť a odišiel spolu s Lucasom. 

Nie som žiadny Batman alebo superhrdina, takže ako každému normálnemu človeku na tejto skurvenej zemi sa mi zavreli oči a moje telo polhtil plameň spaľujúcej bolesti a smútku za Chloe. 

Stojím uprostred hustého tmavého lesa na rozkvitnuje lúke plnej vysokej trávy. Odrazu niečo zašuští. Otočím sa. Nič. Zase, ale na inom mieste. Otočím sa tým smerom a opäť nič. Strach sa zmocňuje môjho tela. Dýchanie sa mi zrýchľuje a adrenalín mi putuje telom. Zreničky sa mi rozširujú a z hnedých očí, v ktorých sa mi podľa slov ostatných roztápa karamel, sa stávujú skoro úplne čierne. "Kto si?" Opýtal som sa so strachom v hlase. V tom momente som sa za tú otázku prefackal asi milionkrát. Aj keby tam niekto bol, určite by mi neodpovedal. Spoza stromu sa pomaly vynoril človek. Najprv som videl len postavu v čiernom. "Nespoznávaš ma?" Opýtal sa ma pre mňa tak známi hlas so smiechom. "Caige," šepol som. "Chloe! Kde je Chloe?" Rozbehol som sa k nemu. Natiahol som päsť, avšak on sa neuhol a napriek tomu, že dostal moju päsťou rovno do brucha, nijako nereagoval. "Nenáhli sa tak, máme čas. Veľa času. Priam celú večnosť, aby sme sa o všetkom porozprávali a vysvetlili si to. Alebo sa niekam ponáhľaš?" Výsmešne sa na mňa pozrel. "Ponáhľam sa za Chloe. Kde je? A čo si s ňou spravil?" Otázky som zo seba chrlil jednu za druhou. Mojím telom prešiel nepríjemný pocit. "Tak čo si jej spravil!" Vykríkol som na neho. "Ukľudni sa," opravil si košeľu, ktorú som mu pokrčil, "postav sa sem," ukázal na miesto v strede lúky. Neviem prečo, ale niečo ma donútilo poslúchnuť ho a neklásť odpor. Postavil sa za mňa. "Vidíš ten dom?" Hlavu mi nasmeroval na medzeru medzi korunami stromov. Prikývol som. "Tam je Chloe," škodoradostne sa zasmial. Rozbehol som sa tým smerom. Musím ísť za ňou. "Zbytočne utekáš. Pozri sa poriadne." Nadvihol som hlavu a uvidel som ako sa z domu dvíha dym. "Čo si spravil?" Môj hlas znel koktavo. "Skús hádať. Máš tri pokusy," jeho hlas znel diabolsky. Pozrel som sa na jeho dom. Z domu sa dymilo čoraz viac. "Chloe. Ona je tam!" Keď som si uvedomil, čo sa deje, opäť som sa rozbehol. "Musím ju zachrániť!" Bežal som, čo mi dych stačil. "Bež, utekaj! Aj tak to nestihneš!" Diabolsky sa zasmial Caige. V tom sa dom rozletel na kúsky. "Musím... musím ju zachrániť.." z očí sa mi valili slzy a hlas som mal dávno zlomený, takže  moje výkriky do tmy bolo ledvo počuť. 

Zobudil som sa celý spotený. Tvár som mal zmočenú od sĺz. Plakal som zo sna? "Aha, kto sa nám to zobudil? Malý Bieber. Mal si zlý sen? Nemám ti dať pusu?" Provokačne začal do mňa podpichovať Caige. "Sorry, nie som gay. Snáď som ťa nesklamal," žmurkol som na neho, čím som si vyslúžil kopaniec do rebier. "To bolo za žmurknutie alebo za odmietnutie?" Opäť som nahodil tenký hlások, ktorý tomu celému pridával ešte väčšiu atmosféru, že sa bavia gayovia. "Za to že žiješ ty sukynsyn," precedil pomedzi zuby Caige. Od bolesti som sykol a to riadne. Sviňa jedna vyjebaná. Veď ja mu to všetko zrátam. A ešte s úrokmi za Chloe. "Kopni si do chlapa. Ja si neskôr kopnem do hovna," za túto poznámku do mňa surovo kopol, ale mne nedalo inak ako sa len zasmiať nad tým ako ho táto drobná no zároveň skutočná poznámka dokázala vytočiť. "Nie si nič iné, len človek bez chrbtovej kosti. Zobral si mi biznis, okéy. Jebeš štetky a hulíš, okéy. To mi je jedno. Čudujem sa, že si ešte nedostal aids. Ale načo dopekla si namotával Angelu?" Slová vypľúval z úst pomedzi kopance. "Namotával Angelu? Takže toto celé je iba kvôli Angele?" Nedáva mi to zmysel. Strieľali po mne aj napriek tomu, že Chloe bola pri mne. Nevedeli, kto to je a prečo je vlastne so mnou. Chceli ma len zabiť. "Chcel si ma zabiť a Angela s tým nemala nič spoločné," prskol som. Zohol sa ku mne a hľadel mi priamo do očí. "To bolo predtým, ale odrazu sa zjavil môj milovaný Anjelik a všetko sa zmenilo. Mal to byť rýchly proces, pri ktorom by si prišiel o život za to, že si ma ojebal. Nevera sa neodpúšťa," postavil sa a začal sa prechádzať po pivnici, "lenže Anjelik je Anjelik. Si kurva v mužskom vydaní, Bieber. Ona ťa miluje. Nevidíš tie jej pohľady, ktorými ťa obdaruváva, ale ja hej. Pošleš ju do riti, viem to. Preto ťa zabijem a všetko urovnám tak akože si ju ty opustil a žiješ si niekde, kde môžeš mať plno štetiek," začal sa smiať Caige. "Si chorý. Daj sa liečiť," prevrátil som očami. Teraz mi to už trochu dáva zmysel. "Buchol si sa do nej?" Za túto otázku sa chcem prefackať ešte viac ako v tom sne. "Nenazval by som to láskou. Mám len potrebu ju chrániť, aby sa jej nič nestalo. Navyše, môže ďalej pre mňa zabíjať," mykol plecami akoby sa nič nedialo. Krv v žilách mi vrie na najvyššej úrovni a ja nemôžem nič spraviť. "Vieš čo? Dúfam, že po tomto zhoríš v pekle a že ťa ta tam pošlem ja alebo Chloe osobne!" Odpľul som pred seba. "Je to Angela. Volá sa Angela, rozumieš? Žiadna Chloe. Je to Anjelik. Zázrak prírody. Génius na vraždy je od malička. Jej meno to vraví. Anjel smrti. Takto to je, bolo a aj to bude. Či s tým súhlasíš alebo nie!" Vykríkol Caige a vrazil mi nôž do brucha. Z úst sa mi začala valiť krv.