Angel Of Death (Story With Justin Bieber)

66.

Z pohľadu Angely

Nemám v pláne ublížiť Justinovi alebo niečo podobné. Len mu ukážem, že mňa ovládať nejde. „Takže,“ vyfúkla som dym z pier, „čo si chcel spraviť Jake’ovi?“  vcelku nezaujato som sa ho opýtala. „Nestaraj sa. Nie je to tvoja vec,“ odvrkol mi Justin. „Fajn. Vidíme sa, Bieber,“ postavila som sa a odišla som z izby. Nechala som ho tam. Aj keby niečo vymyslel, nič nemôže podniknúť, pokiaľ je zviazaný. Dvere som nechala pootvorené. Vyľakaný Jake sedel v kuchyni a prikladal si zmrazenú zeleninu na rebrá. „Bude s tebou veľa roboty. Ak na to nemáš, tak to vzdaj,“  otvorila som chladničku a hľadala som niečo na jedenie. Môžem robiť čo chcem, ale ten krpec mi ústavne spôsobuje hlad. „Myslel som si, že si odborníčka,“ trochu bolestivo sykol Jake. „City na mňa nevyťahuj. Nepomôže ti to,“ konečne som v chladničke našla niečo, čo by mi mohlo v žalúdku aj ostať. Zatvorila som ju a jogurt som položila na pult, ktorý rozdeľuje kuchyňu na dve časti. Tú, v ktorej sa je a tú, v ktorej sa varí. Vytiahla som si lyžičku a pustila som sa do jogurtu. Jake si vzdychol. Neviem, či to bolo pre to, že na mňa citové vydieranie nefunguje alebo preto, že sa mu začala topiť zelenina. Asi to bude tá druhá možnosť, ale človek nikdy nevie. Otočila som sa k linke a vytiahla som z nej nôž. Ak nemá reflex, tak mu nepomôže nič.  Znovu som sa otočila k Jake’ovi a hodila som ho po ňom. Ruka mu vystrelila hore a zachytil ho. So strachom v očiach na mňa vyštekol: „Si normálna? Mohla si ma zabiť!“ „Veď si sa zachránil, tak čo hubuješ,“ ďalej som venovala pozornosť môjmu jogurtu. Nejako ma naň prešla chuť. Vyhodila som ho do koša a lyžičku som dala do umývačky riadu. „Jake, správaš sa ako dieťa. Odteraz sa nepoznáme. Ber ma ako úplne cudzieho človeka. Niekoho, kým sa chceš stať a vzdáš sa pre to všetkého,“ jedine takto sa z neho môže stať pravý zabijak. Pri ňom to inak ani nepôjde.  „A ak budeš kňučať, tak končíme!“ oznámila som mu, keď som odchádzala z kuchyne. A čo teraz? Nemám tu čo robiť. S tréningom musíme počkať, kým sa nedá dokopy. Teóriu mu nebudem nútiť do hlavy. Buď to pochopí v praxi alebo má smolu. Asi si pôjdem zariadiť nejaký kšeft no a jeho vezmem so sebou. Aspoň na nejaké tie somariny, aby si to vyskúšal.

Z pohľadu Justina

Rýchlo. Do riti! Poďme Justin, ty to dáš skôr než zase príde! Konečne sa mi podarilo rozviazať si aj nohy. Postavil som sa za dvere, aby som sa mohol nebadane vytratiť.  Na okne má záclonu, takže by bolo počuť, ak by som ju odsunul. Prečo nechala otvorené dvere! Angela je v kuchyni s Jake’om. To by sa dalo využiť na zdrhnutie. Vyšiel som spoza dverí a vykročil som, keď som v tom do niekoho narazil. „kurva!“  zanadával som. Natiahol som ruku, že tej osobe vrazím. Ruku mi zastavila niečia ruka. Už druhý raz! To nie je možné! „Justin Bieber zdrhá od problému. Neverím vlastným očiam. Čo už. Asi to tak jednoducho bude,“ zasmiala sa Angela, ktorá ešte stále držala moju ruku. Trhol som ňou. Pozrel som sa na ruku, no ešte stále ju držala. Ak by som ju prekvapil, tak by ju pustila. Lenže nie. Ona musela tento môj krok čakať. Som až taký predvídateľný, je to jeden z jej trikov zabijaka alebo ma tak dobre pozná? „Nebuď trápny! Viem o tebe všetko. Stačí mi dotyk. Pamätáš si, shawty?“  prerušila ticho Angela. Sakra! Ten jej dar. Bože môj! Zobuďte ma niekto z toho sna. Crrrrrrn. Crrrrrrn. Crrrrrrn. Trikrát za sebou zazvonil zvonček. Žeby oslobodenie? „Neraduj sa predčasne. Ideš so mnou. A ak to bude niekto, kto by o tomto celom nemal mať ani potuchy, budeš spolupracovať. Lebo inak si to odpykáš. Chápeme sa, miláčik?“  žmurkla na mňa. Inokedy by som z toho dostal chuť pretiahnuť ju, ale teraz nie. Hnusí sa mi. Nemám príliš na výber. „Hej,“ zavrčal som. S Angelou sme si preplietli prsty, aby sme vyzerali dôveryhodnejšie. Vyšli sme z jej izby a namierili si to ku vchodovým dverám. Angie otvorila dvere. Vo dverách stáli dvaja policajti. Všimol som si, ako Angela prevrátila očami. Zasmial som sa nad myšlienkou, čo by spravila tým policajtom, keby ju nasrali. "Je vám niečo smiešne, pane?" oslovil ma jeden z policajtov. „Nie, samozrejme, že nie. Môžem vám nejako pomôcť?“  nahodil som falošný úsmev a snažil som sa zadržať smiech. Prišlo mi to také komické. Keby sa Angele chcelo, tak tí dvaja už voňajú fialky odspodu. Nemusel by som spolupracovať, ale ak by sa náhodou niečo dosralo, čo je v tejto chvíli viac než pravdepodobné, odpykal by som si  to ja. „Dostali sme na vás hlásenie. Pani je držiteľkou nelegálnej zbrane, z ktorej sa dnes strieľalo.“ Oboznámil nás so situáciou policajt, ktorý sa ku mne ozval ako prvý. Ten druhý akurát stál vedľa neho ako nejaký debil. Sorry, on je debil. Angela mi pustila ruku. Pozrela sa na mňa pohľadom ‚zdrhneš a si mŕtvy‘. Pochopil som. „Legálnej zbrane,“ opravila toho policajta Angela. Určite sa cítil nepríjemne. Mám dosť. Zachvíľu sa začnem smiať. Okéy, Bieber. Teraz to chce vážny ksycht. „Môžem vás poprosiť o občiansky preukaz a doklady o zbrani?“  chrapľavým hlasom sa ozval policajt. „Ak chvíľu počkáte, hneď to bude,“  Angela otvorila dvere, aby mohol ten Pat a spolu s ním aj Mat vojsť dnu. Odišla do svojej izby. Predpokladám, že po tie doklady. Medzi policajtmi a mnou nastalo trápne ticho. A čo teraz? Ja sa s tými debilkami nemám o čom baviť. Aj tak sú v službe, takže im určite nebudem rozprávať nijaké vtipy. „Nech sa páči,“ Angela im podala s úsmevom na tvári občiansky aj tie doklady o zbrani. Najprv si pozrel doklady. Prehnane ich študoval. Prestal prikyvovať, keď sa pozrel na kolónku ‚meno a priezvisko majiteľa‘. Zreničky sa mu okamžite rozšírili. Rýchlo sa pozrel na občiansky preukaz. „Je nám to ľúto, slečna Collins. Ospravedlňujeme sa vám,“ pokúsil sa o úsmev ten policajt. „Veď si myslím,“  zavrela za nimi dvere. Keď už konečne neboli v dome začal som sa smiať z plného hrdla.