Angel Of Death (Story With Justin Bieber)

89.

 Justin Drew Bieber. Drogy. Sex. Alkohol. Polícia. Ava Catren- mladá policajtka, ktorá ma na starosti Justinov "GANG". Spadne do ich kšeftov tiež alebo Justina z toho vytiahne? Chceš vedieť viac? Tak čítaj tento príbeh → http://www.wattpad.com/34127833 (Názov je It's fucked.)

Z pohľadu Chloe

"A čia je to akože vina? Kvôli komu som mala ísť na potrat? Kto my to všetko vyčítal? Justin, nehraj sa tu teraz na neviniatko, pretože ti aj tak nikto neuverí!" vrieskala som po Justinovi. Konečne som to všetko zo seba dostala vonku. Poriadne sa mi uľavilo. "Keby si nespala s každým, ktorý sa objaví v okolí piatich metrov nemusela by si ísť na potrat," arogantne povedal Justin. 

Neverím tomu, čo práve povedal. Ani som si to neuvedomila a na jeho líci pristála facka. Sadla a poriadne. Justin sa rozohnal, že mi jednu strelí, ale moja ruka pohotovo zareagovala a zastavila ju. Vďaka, pomyslela som si. Postavila som sa z postele a utiekla som. Odrazu som mala v seba obrovské množstvo energie a nevedela som, čo s ňou. 

Justin sa rozbehol za mnou hneď po tom, čo sa spamätal. "Do riti," zasyčala som, keď som si všimla, že ma dobehuje. Vbehla som na dámske toalety. Hádam bude mať aspoň na verejnom mieste trochu hanby a nevlezie tu. Zastal pred dverami, keďže práve odtiaľ vychádzala staršia pani. Hnusne sa na Justina pozrela. Musela som sa zasmiať. Ktovie, čo si o ňom pomyslela. 

Babka odišla a Justin už trielil do záchodov. Vošla som do prvého voľného a zamkla som za sebou. Bola som mierne zadýchaná a tak som potrebovala oddych. Prečo len s tým nemohol počkať, kým sa moje telo aspoň trochu nespamätá? Je to hrozné. "Vylez ty suka!"  vrieskal Justin. Bolo počuť, ako otvára jedny dvere za druhými. A teraz čo? 

Nervózne si hryziem do pery. Justin už prišiel na to, že som schovaná na tomto záchode. Kope do dverí a tie to už dlho nevydržia. Oprela som si hlavu o kabínku. Snáď to prežijem. Pozrela som sa hore a uvidela som vetraciu šachtu. Očami som behala z otvoru vetracej šachty na dvere. Už sú poriadne uvoľnené a zachvíľu budem napospas Justinovmu hnevu. 

Postavila som sa na zatvorený záchod a následne na zadnú časť záchoda (to niečo, čo tam je voda). Rukami som akurát dostala na otvor v strope, pretože strop bol vcelku nízky. Nebol zavretý. Asi sa už niekto tadiaľto pokúšal dostať von. Vyliezla som hore akurát v momente, keď Justin rozkopal dvere. 

Pozerala som na neho. Keď si všimol, že tam nie som, okamžite zdvihol svoj zrak hore. "Suka," zavrčal a päsťou buchol do kabínky. Rýchlo som išla, ani neviem kam. Hlavne preč. Po chvíli mi však došla energie a odrazu som sa nevládala ani len pohnúť. Navyše, nevyzeralo to tu ako v tých všetkých filmoch. Bol tu neskutočný smrad a plno pavučín. Jedným slovom odporné! 

Z pohľadu Justina

 Vetracia šachta bola už na prvý pohľad malá na to, aby som sa do nej vošiel. Nebudem zbytočne pokúšať šťastie. Ešte by som sa v nej zasekol a navyše som klaustrofobik, takže vážne nie diki. Nechal som to tak a odišiel som. Keď som vyšiel vonku z veciek, sestrička na mňa pozerala ako na debila. "Priateľke bolo zle," zašomral som, aby si nemyslela, že som nejaký úchyl. Aj bez toho som mal dosť. 

Prišiel som na recepciu a ako vždy, sedela tam ropucha. Nechápem, prečo tam neposadia nejakú mladú peknú slečinku. "Priateľka je vo vetracej šachte. Kadiaľ môže výjsť?" dosť vyľakane som sa opýtal tej ropuchy. Hnev ma už prešiel a tak som dostal o Chloe strach. Ropucha sa začala smiať. Zdvihla telefón a zavolala psychiatra. 

Chcel som zdrhnúť, lenže nejaký doktori ma chytili a nechceli ma pustiť. Nech som, aký som, 4 doktori sú aj na mňa moc. Musel som sa nechať odniesť na psychiatrické oddelenie. Keď som videl všetkých tých ľudí... Preboha, veď to je niečo hrozné. Určitá časť sa vo mne pohla. Nemôžem skončiť ako títo ľudia. Ja predsa medzi nich nepatrím.  

Posadili ma do prázdnej miestnosti. Bola tu posteľ a záchod. Všetko bolo biele. Čakám tu už dobrých desať minút a vážne mi to nerobí dobre na moju krehkú psychiku. Po ďalších desiatich minútach sa sem dotrepal doktorko. Zviazali mi ruky a vzali ma do nejakej miestnosti. Vošiel som dnu a prekvapilo ma, čo som tam videl. Detektor lži- úžasné. Môže sa dnešok ešte viac dojebať? 

 Posadili ma na stoličku a rozviazali. Popripájali na mňa všetky tie somariny. Potom prišiel doktor a pozorne si ma prezrel. Posadil sa a zapol detektor. Keď sa ma začne pýtať na vraždy, budem nahraný a skončím v elektrickom kresle. Keby politici mohli, tak by ma už dávno zabili na stokrát, minimálne. 

"Budem sa vás pýtať otázky. Vždy keď zaklamete, tak prístroj zapípa. Rozumiete mi?" oboznámil ma so situáciou doktor. Vybavil sa mi obrázok Homer'a Simpsona na detektore. Po tejto otázke povedal 'áno' a celé to vybuchlo. Začal som sa smiať. Ono to inak proste ani nešlo. "Áno," prikývol som. Našťastie to nevybuchlo tak ako na tom obrázku. 

"Ako sa voláte?" "Justin Drew Bieber,"  "Kedy ste sa narodili?" "1.3.194," a takto to pokračovalo ďalej. Položil mi ešte asi desať ďalších otázok, kým neprišiel na to, že mu neklamem. Zatiaľ na to nemám dôvod.  "Prejdeme k osobnejším otázkam," oznámil mi doktor. "Máte priateľku?" čo mu mám teraz odpovedať? Nie, vlastne hej. Je mŕtva, ale žije v tele iného človeka? "Nie, nemám," uvidíme, či to začne pípať. Na moje počudovanie sa nič nestalo. 

"Čo sa stalo s vašou priateľkou?" asi ho to fakt zaujíma, pretože odpútal zrak od papierov a sledoval ma. "Kedy konkrétne?" neviem na čo naráža a nechcem, aby hento hebedo začala pípať. "Ako zomrela," o tomtom som sa s ním nechcel baviť. "Mala rakovinu," prosím, nech to už nerozoberá. "Prečo si myslíte, že je vo vetracej šachte?"  nechápavo sa na mňa pozrel. "Nie ona nie je. Vlastne je," začal som koktať. 

Prístroj začal pípať ako bláznivý. Odrazu som sa nemohol nadýchnuť. Začal som vidieť zahmlne. Snažil som sa nadýchnuť, ale nešlo to. Oči sa mi samé zavreli a ďalej neviem, čo sa stalo.