Angel Of Death (Story With Justin Bieber)

8.

Z pohľadu Justina

Keď bola párty v plnom prúde tak to Fredo celé vypol. Nechápal som. „Prečo kazíš zábavu?!“ bol som nasratý. Konečne po dlhej dobre sme sa všetci bavili. „Nemysleli ste na Anjelika?“ opýtal sa vážne, no s úsmevom na tvári. „Mysleli, ale čo presne máš na mysli?“ viedol s ním konverzáciu Clark. „No, len teraz sa prisťahovala. Asi ešte nemá zariadený dom. Čo takto jej spraviť prekvapko a urobiť to namiesto nej? Justin vie, aký má vkus.“ Usmieval sa Fredo nadšený svojou myšlienkou, čo mu práve vzbĺkla v hlave. „Nechcem vedieť odkiaľ to vie, ale hej! Ale je tu jedna maličkosť.“ Všetci sme nechápavo pozreli na Chaza. „Nemáme kľúče!“ „Ako keby to mal byť problém. Buď nájdeme náhradný kľúč niekde schovaný, alebo dvere jednoducho vylomíme.“ Rozhodil rukami Fredo. Vyšli sme všetci vonku a nasadli sme do môjho a Fredovho auta. Zavolal som Fredovi. „Bro, daj ma na hlasitý. Nech to nemusíš opakovať.“ „Už si.“ „Fajn. Takže podľa toho čo som videl, tak má rada fialovú a bielu. Rozmýšľal som, že by jej celý dom zladili do biela a doplnky by boli niekde čierne a niekde fialové. Čo vy na to?“ predniesol som to, čo som mal v hlave. Z mobilu sa začali ozývať zvuky. Mal som v tom chaos. „Takže Fredo, ako ste sa dohodli?“ „Chalani súhlasia. A čo zbytok v tvojom aute?“ pozrel som sa na chalanov. Len prikývli hlavou. „Rozhodnuté! Každý si vezme jednu izbu. Do riti! Vôbec sme to tam nevideli. Otočka! Ideme nazad a najprv pozrieme dom.“ Schmatol som volant a už sme išli naspäť domov. „Na čo myslíš, že ťa to nenapadlo skôr?“ ozval sa jeden z chlapov. „Na to mal myslieť Fredo.“ Odsekol som. Je to zbytočná strata času. Myslím to, že sme sa museli vrátiť nazad. Chalani sa rozbehli okolo domu a po chvíli som počul krik. „Máme kľúče!“ vyskočil od radosti Riley. Ihneď odomkol a my sme sa pchali dnu ako deti do Disneylandu. Každý vošiel do inej izby. Kuchyňu zariadime spoločne a izby, ktoré nemá kto zariadiť si rozdelíme. Obehal som celý dom. „Vyzerá to tak, že každý zariadi po dve izby. Kuchyňu zariadime spoločne.“ Oznámil som a nepýtal som sa na názory. Na to nemáme čas. Nevieme predsa, kedy sa vráti Angela. Zavolal som známemu, ktorý vlastní stavebnú firmu, nech mi tu pošle ľudí. Ihneď sa do toho pustili. Začali všetko merať.  „Prepáčte, pán Butler. Všetko už máme pomerané. Môžeme začať ukladať podlahu.“ Oznámil Ryanovi hlavný vedúci. „V poriadku. Tu máte peniaze.“ Vložil mu do ruky 20 000 dolárov. „Nakúpte všetko, čo vám bude treba. Celý dom bude ladený do krémovej bielej. Podľa toho sa zariaďte. Uprednostnili by sme plávajúcu podlahu.“  Ozrejmil mu Ryan svoje predstavy o dome.  „Chalaníííí!“  zvrieskol na celý dom. „Ide sa nakupovať!“  všetci vybehli vonku. Predtým, ako sme nasadli do aút som sa zamyslel. „Dúfam, že sme tentoraz na nič nezabudli.“  Povedal som viac menej sám pre seba a nasadli sme do auta. Celou cestou sme boli ticho, kým sme neprišli k nábytku. Rozbehli sme sa po obchode a každý išiel vlastným smerom. Sem tam sme sa zrazili. Keď mal každý vybraný nábytok do izieb, ktoré mal zariadiť, spoločne sme sa vybrali k oddeleniu kuchyne.  Zhodli sme sa (aj keď až po hodine, ale predsa), že kuchyňa bude čierno biela s červenými stenami. Zaplatili sme a išli sme spokojne ku Angele domov. Nákladiaky s nábytkom mali prísť až o dve hodiny. Zatiaľ sme mali iba kachličky do kuchyne. Priviezli sme ich domov a skontrolovali, ako nasledujú práce. Išlo to celé úžasným tempom. „Snáď to stihneme, kým sa vráti Ang..“ nedokončil Clark, keď sme videli pohybovať sa kľučku. „Preriekol si sa ty idiot!“ smial sa Chaz. Zostali sme stáť ako stĺpy na mieste a dvere sa pomaly otvárali. Stála v nich Angela.

 Z pohľadu Angely

Otvorila som pomaly dvere, keďže sa mi s toľkými taškami a macom veľmi ťažko pohybovalo. Keď som uvidela svoj dom, všetko mi vypadlo z rúk. „T-to nie je mô-možné...“ koktala som. Stál tam Justin a s ním nejaký chalani. Po celom dome sa mi motali robotníci a dom bol v hroznom stave. „Angela?“ vyšlo z jedného z nich. Nemala som potuchy, kto to je. „Mala by som ťa poznať?“ nadvihla som obočie. „Počkaj chvíľu.“ Usmial sa a začal vrieskať nejaké mená. „Bieber, čo to má do riti znamenať?!“  vyštekla som na neho. Ako si môže len tak vliezť do cudzieho domu a k tomu mu ho začať prerábať, či čo to vlastne tí chlapi robili. Len stál a prezeral si ma. „Jéj, ahoj Angela.“ Pozdravil ma Fredo a ihneď ma objal. Asi preto, aby som neišla k Justinovi a nezmlátila ho. „Ahoj Fredo. Vysvetlí mi niekto kto sú tí ľudia a čo robia v mojom dome?“ pozrela som na neho pohľadom alá keď mi to nepovieš, tak si ma neželaj a dala som dôraz na mojom. „Ako by som ti to vysvetlil.“ Poškrabal sa na krku a nervózne sa usmial. „Sľúb mi, že sa nebudeš hnevať.“ „Ja sa nehnevám, Fredo.“ Uľavilo sa mu. „Ja priam zúrim a keď mi nevysvetlíš, čo sa tu deje, tak ich všetkých pozabíjam!“ dodala som. Zostal výrazne zaskočený.  „To dievča má v sebe oheň. Páči sa mi!“ povedal jeden z nich a usmial sa na mňa. „Takže, keďže oni sú srabi a nemajú na to ti to vysvetliť, tak to spravím ja. Celý týždeň sme my desiati strážili tvoju izbu v nemocnici. Včera sme však mali biznis, tak sme tam nemohli byť. Potom sme ťa hľadali ako blázni po celom meste. Nakoniec sme sa dozvedeli, že si s Jazzy a Jaxonom. Rozhodli sme sa spraviť ti prekvapko a práve ti prerábame dom.“  Povedal ten, ktorý sa celý čas zapájal do debaty. Tón hlasu mal, akoby to bola tá najzrejmejšia vec na svete. „Freda a Justina poznáš. Ja som Chaz. Toto je Ryan, Clark a Riley. Ostatných spoznáš časom. Sú to také pomocné jednotky. My sme tí najhlavnejší.“ Hrdo predniesol Chaz. „Prestaňte!“ zvrieskla som po robotníkoch. Všetci sa na mňa pozreli a prestali pracovať. Aspoň tí, čo boli dole. „Do akej farby to tu chcete zladiť?“ opýtala som sa ich už milším hlasom. „Pán Bieber s pánom Butlerom rozhodli, že celý dom bude krémovo biely.“ Oboznámil ma so situáciou hlavný vedúci. „Fajn. Povedzte svojím pracovníkom, nech s tým okamžite prestanú. Celý dom bude do čierna.“ Usmiala som sa a on len prikývol. Zvolal chlapov a oznámil im situáciu. Boli z toho trošku prekvapený. „Tu máte moju kreditku. Choďte, a kúpte čo treba. PIN je vyrytý vzadu na karte.“ Povedala som im a ukázala na dvere. Justin stál ako kôl v plote. „Môj vkus sa zmenil, odkedy si so mnou naposledy spal. Už nie som to sladké 17ročné dievčatko, Bieber.“ Žmurkla som na neho.  „Tak a teraz kde sú moje veci?“ „V pivnici. Idem ti po nich?“ ponúkol sa Chaz. „Jasné. Kým sa dom neprestavia, budem bývať u vás. Prvá izba, do ktorej vojdem bude moja. Takto to bude väčšia zábava a nikto sa nebude môcť hnevať.“ Pozrela som na nich. „Fajn, shawty.“ Žmurkol na mňa Justin. Chaz prišiel s kuframi. Bolo ich 5 a boli obrovské. Chalani mu s nimi pomohli a ostatní vzali moje tašky z nákupov. Nechali ich dole. „Choď sa prebehnúť po dome, Anjelik.“  Nadšene sa na mňa pozrel Fredo. „Už letím.“ Povedala som a vybehla hore schodmi. Prešla som všetky tri poschodia. Zastala som na poslednom  a vošla do poslednej izby na chodbe. Otvorila som dvere. Bola to nádherná izba. „Dúfam, že prestavba bude trvať celý život.“ Šepol mi niekto do ucha a mne telom prebehli zimomriavky. Bol to Justin. „Takže toto je tvoja izba?“ prikývol a objal ma zozadu. Vytrhla som sa mu a išla dole. „Bože, to sa môže stať len mne!“ nadávala som na to, akú izbu som si vybrala. „Takže sa ti tá izba nepáči?“ ozval sa Chaz. „Nie že nepáči. Páči a veľmi. Lenže je Justinova.“ „Tak zmeníme pravidlá a pôjdeš si vybrať ešte raz!“ navrhol Riley dúfajúc, že tentokrát si vyberiem jeho izbu. „V žiadnom prípade. Teraz bude v mojej moci.“ Pribehol Justin a žmurkol na mňa.  

Lásky moje, ktoré to čítate... mám pre vás oznam... takže, neviem kedy, ale mám odísť na prázdniny a vlbec neviem na koľko... tipujem taký týždeň, ale je to len môj odhad... či sa dostanem k PC neviem.. momentálne sa snažím písať časti vopred.. potom by kamoška pridávala jednu časť denne...keď budem odchádzať, tak vám to sem napíšem... dúfam, že si nájde čas, a bude vám to tu pridávať.. ak nie, tak sa ospravedlňujem... :)