Angel Of Death (Story With Justin Bieber)

62.

Z pohľadu Angely

 Zavolala som si taxík. Vodičovi som podala môj kufor a sadla som si na predné sedadlo. Je mi jedno, že to niektorým šoférom vadí. Tento si na to jednoducho bude musieť zvyknúť. Naložil mi veci do kufra, vlastne to bol iba jeden kufor, a sadol si na svoje miesto. „Kam to bude slečna?“ milo sa ma opýtal. Takéto zaobchádzanie mi chýba. „Na letisko,“ usmiala som sa na neho. Ani neviem, kde sa to vo mne berie. Nastalo nepríjemné ticho. Pustila by som si pesničky, ale nemám mobil. Všetky kontakty mám na karte, do riti! „Prepáčte, mohli by sme sa vrátiť? Niečo som si zabudla a súrne to potrebujem,“ prosebne som sa pozrela na šoféra. Dúfam, že to pochopí. „Nestihnete lietadlo, slečna,“ upozornil ma šofér. „Nič sa nebojte. Letím súkromným,“ uistila som ho v tom, že sa máme otočiť. „V poriadku,“  na najbližšej križovatke to otočil. Zastavili sme pred domom. Chvíľu som len tak stála a zízala pred seba. Z tranzu ma prebudilo až buchnutie dverí na taxíku. „Skočím vám po to?“ ochotne sa ma opýtal šofér. „Nie, ďakuje,“ rýchlo som vbehla do domu skôr, než si to rozmyslím. Zabočila som k mojej izbe. Na chodbe už nebol ani kúsok z môjho mobilu. Do riti! Dúfam, že nestretnem Justina. Vošla som do svojej izby.  Na mojej posteli sedel Jake. „Angie, čo ty tu robíš?“ s červenými očami sa ma opýtal. „Treba mi moju SIM-ku. Neplač,“ povzbudivo som sa na neho usmiala. Nemám čas sa teraz vykecávať. Potrebujem odtiaľto rýchlo zmiznúť. „Je na nočnom stolíku,“ ukázal Jake na stolík vedľa seba. „Vďaka, o chvíľu sa zase uvidíme,“ vzala som SIM-ku a povzbudivo som sa na neho pozrela.  „Už vážne musím ísť,“ posledný krát som ho objala a vytratila som sa z domu rovnako ako predtým. Šofér sedel v taxíku a čakal na mňa. „Máte všetko, slečna?“  iba som prikývla. Nemám všetko. Chýba mi Justin. Vyrazili sme. „Kam cestujete?“ snažil sa nadviazať konverzáciu šofér. „Domov, do L.A,“ potrebujem nejaké rozptýlenie. „Dovolenkovali ste tu?“  šoféra táto téma zaujala. „Bola som tu skôr pracovne, ale keď som už v Miami, tak som spojila príjemné s užitočným,“ usmiala som sa nad spomienkou na mňa a Justina v záhrade. Vtedy som zistila, že budeme mať spolu bábo. A k tomu boli Clark a Yasmine takí šťastní. „V Miami nie je príliš veľa historických pamiatok,“ zasmial sa šofér. „Nemám na mysli historické pamiatky. Pohoda s priateľmi a večierky,“ žmurkla som na neho, aby ma správne pochopil. „Patríte k Bangerz?“ zasmial sa. (Bangerz-tak sa v Amerike hovorí ľuďom, ktorí zbožňujú párty) „Mimo práce hej,“ a zase spomienky. Tentoraz na párty, ktorú usporiadali chalani u mňa v dome. Tam som sa spoznala s Yasmine. Telom mi prešiel príjemný pocit šťastia. „Aj ja som k nim patril, keď som bol vo vašom veku,“ radostne sa zaškeril šofér. „Veď nieste až taký starý,“ mohol mať tak maximálne 30 a už sa pokladá za dedka. „Ale mám rodinu,“  zastavil pred letiskom. Ani som si nevšimla kedy prešla celá cesta. „Ak sa stretneme ešte raz, tak sa určite dohodneme na nejakej pracovnej ponuke,“  tento človek mi príde strašne milý. Najala by som ho ako šoféra a vždy, keď by som sa potrebovala odreagovať, tak by som jednoducho jazdila sama. Nie je to až taký zlý nápad.  Angela Collins, možno sa z teba nakoniec stane aj dobrý človek. 

Z pohľadu Jake’a

 Hneď ako Angie odišla som zavolal Freda. Vybavil som s ním, že povie Justinovi, že som išiel za sesternicou a pár dní sa u nej zdržím. Zaviezol ma na letisko a potom išiel k Angie domov. Nastúpil som do lietadla, ktorým by mala letieť Angie a schoval som sa v zadnej časti. Tu budeme mať čas sa v pokoji porozprávať. Chcem vedieť, či Justina miluje alebo sa s ním len zahráva. Nie kvôli Justinovi, ale kvôli nej. Aj bez toho na tom nie je najlepšie a k jej psychickému stavu jej príliš nepomôže, keď bude hrať ako Justina miluje a pri každej hádke s ním bude simulovať plač. Fredo dupol na plyn, takže by sme tu mali byť v riadnom predstihu ako Angie. Len ktovie, či nevystriedala šoféra. Pri jej povahe je všetko možné.  „Dobrý deň, vitajte na palube,“ počul som hlas pilota. Skvelé! Angie s ním nijako nekomunikovala. „Ideme do L.A,“  oznámila mu cieľ cesty a sadla si na svoje miesto. O chvíľu sme vzlietli. Tak fajn. Teraz mám šancu.  „Ahoj, Angie,“ zašepkal som jej pri uchu. „Ahoj, Jake,“  povedala chladným hlasom. Myslel som si, že sa bude vypytovať, čo tu robím a podobné veci. Ale všetko, čo mi povie je ‚Ahoj Jake‘? „Všetko to len hraješ?“  nebudem kľučkovať okolo toho, čo chcem vedieť. Čím skôr sa dostanem k pointe, tým lepšie. Aspoň z toho nebude Angie zbytočne vynervovaná, teda, pokiaľ to nehraje. „Nie,“  ani sa na mňa nepozrela. Celý čas sleduje krajinu pod nami. Sadol som si na miesto vedľa nej. Toto bude na dlhšie. Možno aj na celý let.  „Môžeš so mnou normálne komunikovať?“ s nádejou v hlase som sa jej opýtal. „Veď to aj robím,“ nie nerobíš! Vzdychol som si. Vzdávam to! to dievča je nepoučiteľné. „Tak fajn. Priprav sa na dlhý monológ,“ odkašľal som si, „ beriem ťa ako sestru. Chcem pre teba len to najlepšie, ale ty mi to nijako neuľahčuješ. Chalani v dome sa idú kvôli tebe pozabíjať a keby to aj urobili, tak ty to budeš sledovať a ani nežmurkneš, aby ti náhodou neušiel nejaký detail. S jedným z nich si tehotná. K tomu si smrteľne chorá. Zomrieš. Aj ty aj dieťa. Ale ty si z toho nerobíš ťažkú hlavu. Justin ťa miluje. Keby mohol, tak by ti zniesol modré z neba. Odkedy ťa pozná, tak sa zmenil. Nemotá sa do biznisu. Odrazu našiel cestu ku kompromisu. Vzdá sa vždy, keď sa do niečoho zapojíš,“  fajn. Toto je koniec môjho monológu. Snáď to dá aspoň niečo Angie. „Nemiluje ma. Miluje seba a to, že sa môže pred ostatnými vychvaľovať, že patrím jemu. Vždy bol takýto. Chcel mať všetko. Túžba ho hnala vpred a preto sa stal tým, kým je dnes. Nezazlievam mu to. každý sme nejaký. Len by mohol lepšie hrať, že ma miluje. A práve preto, že to nevie som tu,“  skoro nečujne zareagovala na môj monológ Angie. Keď som sa pozrel na ňu, dole tvárou jej stekala slza. Miluje ho!