Angel Of Death (Story With Justin Bieber)

44.

Z pohľadu Justina

 Chcel som hovoriť s Angie, ale Yasmine ma s ňou nenechala hovoriť súkromne. Smial som sa, ale určite to nebolo úprimné. Práve som sa dozvedel, že Clark je v nemocnici. Mal vážnu autonehodu a teraz je v nemocnici. Nevyzeralo to s ním najlepšie. Netrpezlivo sme čakali na parkovisku pred nemocnicou, z ktorej ma pustili. Áno, boli sme pred nemocnicou, ale nie pred tou, do ktorej odviezli Clarka. „Do riti! To čo sa robí?! Za to môže Miami!“ v tom napätom tichu vykríkol Fredo. „Ukľudni sa!“ zo zúfalstva som zvrieskol aj ja. Fredo chcel niečo povedať, ale to už prišla Angie na svojom aute a Yasmine na striebornom porsche 911. „Nastupujte.“ Pootvorila okienko a povedala to ako nejaký mafiánsky boss. Nastúpili sme. Fredo, Jazzy, Jaxon a ja sme si nasadli k Angie. Sadol som si na miesto spolujazdca.  Rádio bolo zapnuté,takže si Angie pohmkávala nejakú melódiu. Len sme všetci ticho sedeli. „Angie, Clark je v nemocnici. Tu je adresa.“  Ukázal som Angie adresu na mobile. „A Yasmine to mám ako podľa teba povedať? Počkaj! Nechoď domov, pretože Clark je v nemocnici?“  zvrieskla Angie. „Neskoro. Už to vie.“ Nasrato povedala Angie, keď si vytiahla mobil z vrecka. Akurát jej prišla SMSka od Yasmine.

Od Yasmine pre Angie: Clark je v Hčku. Daj mi adresu. Ideme tam. L

Pre Yasmine od Angie: na rohu 5 a 9 zaboč do ľava. Potom stale rovno.

„Vy ste riadni hotentoti. Ste jej to mohli povedať vy nejako citlivo. Jazzy také veci predsa vie oznámiť. Určite sa to dozvedela nejakým hnusným spôsobom.“ Sykla Angie.  Nechcem, aby sme sa hádali. Najmä teraz nie, keď sme už oficiálne pár a k tomu nosí v sebe naše dieťa. „Nerozčuľuj sa. Aj chalanov to vzalo. Myslíš si, že pre nich nič neznamenal?“ povedal som pokojným tónom. Nechcel som po nej kričať. Nezaslúži si to. „Môžete sa aspoň jeden deň v roku nehádať?“ sklamane sa nás opýtala zozadu Angie. „Keby sa to dalo, tak si myslíš, že by sme sa aj napriek tomu hádali?“  ironicky zo mňa vyletelo.

Už sa do toho chcel zapojiť aj Jaxon, ale prerušila ho Angie. „Obdivujem ľudí okolo teba, že majú takú dobrú trpezlivosť. Ja by som ťa už zabila.“ Jej slová ma zamrzeli.

 Z pohľadu Angely

 To, čo som Justinovi povedala, som myslela smrteľne vážne. Už ma to nebaví. Teraz je zo mňa nejaká blbá citlivka. Dupla som na plyn a rýchlo sme prišli na adresu, ktorú mi ukázal Justin. V aute bolo celú cestu ticho. Justin sa na mňa ani nepozrel. Hraje sa na urazeného alebo čo. Asi má teraz mužské krámy alebo ja neviem. Neozve sa on, neozvem sa ani ja. Aj tak dobre vie, že ho dokážem ignorovať lepšie ako on mňa. Vzdychla som z tých beznádejných myšlienok, ktoré som mala uložené v hlave. „Sme tu.“ Informovala som posádku môjho miláčika, keď som zastavila. „Myslím si, že by za ním najprv mala ísť Yasmine.“ Povedala som, keď sa všetci dobre nerozbehli do nemocnice. „Ale aj tak tam môžeme pobehnúť. Chcem vedieť, ako na tom je.“ Ohradil sa Justin. „Fájn.“ Vzdychla som a nechala som ho, nech pokračuje. Ja behať nebudem. Jazzy a Jaxon krotili svoje vášne, a tak išli normálnym tempom so mnou. „Ja to už nevydržím. Idem ich dobehnúť.“  Nervózne sa hrala s rukami Jazzy. „Bež, ale dávaj si pozor na opätky.“  Usmiala som sa na ňu, keď sa rozutekala v lodičkách. Ani sa neobzrela a bežala, ako najviac vládala. Darmo, opätky robia svoje. Zostali sme s Jaxonom sami. „Staraj sa mi dobre o synovca.“  Z ničoho nič zmenil Jaxon tému. „Akú máš istotu, že to bude chlapček?“  zrazu som na tvári mala úsmev. „Lebo to viem. Neveríš mi?“ pozrela som sa na Jaxona. Z očí mu priam sršala istota. „Nie je to tak, že ti neverím. Ale ani ja neviem čo to bude až to bude. Tak akoby si to mohol vedieť ty?“  zostal zarazený. Netrvalo mu však dlho, kým vymyslel nejakú dobrú výhovorku. „Tak lebo som brat toho, ktorý ho splodil.“  „Nehraj sa na múdreho.“ Na toto som mu nemala čo iné povedať. Nedalo sa to. „Ja sa nemusím hrať, ja som.“ „Áno, si. Ale pekne namyslený, Bieber.“ Buchla som ho päsťou do ramena. Obidvaja sme sa začali smiať. „Fajn, vzdávam sa. Ale nabudúce niečo na teba vymyslím.“ Žmurkol na mňa. „No určite. nevymyslíš nič. Because I'm not fucking princess, I'm the king.“„Jasné!“ rukou spravil ten znak, ako keď sa vojaci zdravia dôstojníkom. „Ideme?“ prikývol. Vošli sme do nemocnice. Vonialo to tu... ako v nemocnici. Ten pach nemám rada. Je to tu také. Neviem nájsť vhodné slová. Asi príliš čisté. Neviem, ako inak to mám nazvať.  Kráčali sme s Jaxonom v rovnakom tempe. „Hm.. asi sme mali ísť s nimi. Vôbec neviem, kde Clark leží.“ Zmätene som sa pozrela na Jaxona. „Oddeliť sa od nich asi nebol najlepší nápad. Čo keby sme zapli GPS v mobile a napísali tam izba Clarka Newsona?“ zasmial sa Jaxon. „To by nebolo až tak odveci. Vyskúšame to?“ vytiahla som mobil z vrecka a zamávala som mu ním pred očami. „Vidím, že sa skvelo zabávate.“  Prerušil nás Justin. „Niekedy sa treba trochu odreagovať a nie byť celý čas mrzutý.“ Robil si z neho srandu Jaxon. „Buď ticho.“ Vyštekol po ňom Justin. „Keď brešeš, prekladaj láska.“  Tľapla som si s Jaxonom. Išla som dať Justinovu pusu, aby sa nehneval, ale on sa uhol.  Jaxon na to reagoval hlasitým OU. „Nebuď zlý lebo ti Santa Claus neprinesie darček.“ Robil si z neho srandu Jaxon. „Asi vás nechám osamote, nech si to vysvetlíte.“  Otočil sa Jaxon na odchod. „Stoj. Angie sa s tebou baví očividne lepšie, akoby bola so mnou.“ Otočil sa Justin a namieril si to von z nemocnice. Zostal som stáť ako obarená.