Angel Of Death (Story With Justin Bieber)

85.

Pri čítaní, ako Chloe spieva, pustite si pesničku na boku. Celá časť je taká spevavá, ak chcete, pustite si pesničky,ktoré sa tam spománajú. Sú tam aj názvy. Je tam aj That Should Be Me od Justina. Časť je dlhšia, pretože neviem, kedy bude ďalšia. Love ya! ;-* .. Na fb mám skupinu Angel Of Death, ak chce byť pridaný, tak mi napíšte do správ alebo si ma pridajte.. Beďka Bialeková 

Z pohľadu Jasona 

Chloe spojila naše pery. Žiadal som si prístup do jej úst, lenže ona mi ho nepovolila a odtiahla sa. Nechápavo som sa na ňu pozrel. "Čo sa stalo?" Chloe sklonila hlavu. "Prepáč, ale ja.. nemôžem," Čo? Prečo nemôže? Veď sme sa ľúbili. Aspoň ja ju. Aj keď je v nej niekto iný, city by mohli zostať v tele. Viem, že to nie je ona, ale vždy to je lepšie, akoby som mal n Chloe úplne zabudnúť. Nedá sa to. 

"Ale Chloe," chcel som jej to všetko vysvetliť, lenže ma nenechala. Okamžite mi skočila do reči. "Žiadna Chloe. Som Angela Collins. Nie som takáto. Nedokážem opätovať city, väčšinou nie, a pri tebe to nebude iné. Je mi ľúto, čo sa stalo tvojej priateľke, ale toto nie som ja," pozerala sa dole a hrala sa s rukami. Čistá Chloe, keď bola nervózna. 

"Nevrav mi, že nie si ako Chloe. Ste úplne rovnaké. Vždy keď mi bolo mizerne, tak prišla ku mne a pobozkala ma. Tak ako ty teraz," pozrel som sa na ňu. Zdvihol som jej hlavu. "Pozri sa mi do očí," požiadal som ju. Snáď mi aspoň toto splní a dokážem jej, že kúsok Chloe je stále v nej a ona to musí akceptovať. Či sa jej to páči alebo nie. Nadvihla oči, ktorými sa stále pozerala do zeme. Toto je moja šanca. 

Stále som ju držal za bradu. "Keď sa ti pozriem do očí, vidím v nich to isté, čo tam mala Chloe. Sú tam city. Možno sa ich snažíš ukrývať, ale sú tam a ty to nevieš zmeniť. Nezmeníš to, čo cítiš k nejakej osobe. Či už som to ja alebo niekto úplne iný," díval som sa jej do očí. Začali sa jej lesknúť. To nie, nechcel som ju rozplakať. 

Rýchlo som prešiel k posteli z druhej strany. Sadol som si vedľa Chloe a vtiahol som ju do náručia. Nenamietala. Na rukách som pocítil studené kvapky. Sú to jej slzy. Potichu vzlykala. "Zlatíčko, pššššt," snažil som sa ju utíšiť. Asi som to dobabral. Nejaký z prístrojov začal pípať. Kolísal som sa s ňou v náručí. Pomaly sa upokojila a prístroj prestal pípať. Neprišiel tu žiaden z doktorov, takže asi to nebolo nič vážne.

Z pohľadu Chloe

V Jasonom náručí som sa cítila príjemne. Ja nie, to moje telo. Chcelo byť stále s ním. Musím to ovládnuť. Nie je to to, čo chcem ja. Ja, moje skutočné ja chce byť s Justinom nie s Jasonom. Lenže keď ja sa nemôžem ovládnuť. Rovnako to bolo s tým bozkom. Moje telo chcelo, aby som to spravila. Nedokážem sa tomu ubrániť. Vždy sa mu podvolím. 

"Takto to nejde, Jason," vymanila som sa z jeho náručia. Pokus o vlastnú vôľu číslo 1 práve začína. "Prečo nie?" smutne sa na mňa pozrel. "Nie, nie, nie. Toto mi nerob. Jednoducho to nejde. Toto nie som ja. Sú to kúsky Chloe, ktoré zostali v jej tele. Lenže to nie som ja," vzdychla som si. Nie som to ja, kto to takto chce. Je to ona a tak by to nemalo byť. 

"Nie je to jedno?" nadvihol jedno obočie Jason, "Teraz ste ty a Chloe jedna osoba. Keď ťa to ovláda znamená to, že to takto má byť a ty to nemáš meniť," pohladkal ma po chrbte. "Nemá to takto byť," otočila som sa tvárou k Jasonovi. "Nechcem to takto a Chloe spolu so všetkými ostatnými sa s tým bude musieť zmieriť," v hlase mi prevládalo sklamanie. Prečo? Mala by som byť šťastná, že som konečne povedala to, čo chcem skutočne povedať.