Angel Of Death (Story With Justin Bieber)

120.

Dali ste len dva komenty :( .. nevadí, je to vaša vec. Nebudem vás vydierať. Asi si časť nezaslúžila toľko komentov. Tu je ďalšia časť. Užite si ju. Pripomínam, že story pravdepodobne čoskoro skončí. :) 

Z pohľadu Justina 

"Určite to nebude dnes. Najskôr zajtra na obed, ak vyrazíme skoro ráno z hotela. V noci určite nebudeme cestovať. Šéf nám to prísne zakázal. Nie je to nič osobné, ale mohli by ste utiecť a schytal by som to ja, ak by som kázal v noci šoférovať ďalej," rozumne sa mi snažil odôvodniť jeho rozhodnutie. Dáva to zmysel, ale nevie pochopiť, že Chloe je zle? "Musíme pokračovať v ceste. Ak nie, ja .. ja neviem, či to vôbec prežije!"  V polke vety sa mi zlomil hlas. Predstava, že o ňu prídem ma bolí. Bolí ma viac ako čokoľvek na tomto svete. Bolí ma viac ako moje začiatky. 

Začínal som ako malé šteňa. Mal som pätnásť. Rodičia ma nemali radi. Otec sa nestaral o nič iné len o to, aby mal kam strčiť vtáka. Matka mu vo všetkom vyhovela a potom po nociach plakala. Je viac ako zrejmé, že mu na mne a na dvojičkách nezáležalo. A matke tiež nie. Inakšie by sa nás zastala. Aspoň raz v živote by sa nás zastala, aby po nás nevrieskal a nemlátil nás. Možno som bol vtedy mladý a niektoré veci sa mi ťažšie chápali, ale musel som dospieť. Vždy keď sa dalo som sa snažil dostať bitku namiesto Jazzy a Jaxona. 

Miestami musím vyzerať ako totálny idiot, ktorý nemá rád svojich súrodencov, ale nie je to tak. Zbožňujem ich. Keby som musel a oni by to chceli, tak by som im zniesol aj modré z neba. Lenže na to ma nepotrebujú. Stačí kývnuť prstom a modré z neba im niekto znesie. Osamostatnili sa v mladom veku rovnako, ako som to musel urobiť ja. Keď sme spolu v noci odišli, boli ešte dosť malí. Nevedel som, čo budem robiť. Ako sa mám o nich riadne postarať. Kde budeme bývať a ako budem splácať nájom, a či si vôbec nejaký nájom nájdem. 

Mať byt alebo menší bytík v prenájme je jedna vec, ale splácať ho je už druhá. V noci som im zbalil veci do cestovnej tašky. Bolo to síce narýchlo, ale snažil som sa im tam dať všetko potrebné a v dostatočnom množstve. K ich veciam som si prihodil zopár boxeriek a ponožiek, dvoje nohavice a dva tričká. Mikinu som si dal na seba. Tajne som dúfal a veril, že viac toho potrebovať nebudem potrebovať. Pokiaľ by som sa nezašpinil, tak by som nosil to isté a pral by som si len spodné prádlo. 

Keď som mal všetko zbalené, zobudil som drobcov. Mali vtedy po 11 rokov. Začínala im puberta. Zobudil som ich drsnejším spôsobom, ale inakšie to nešlo. "Nevrieskajte, zdrháme," ukázal som palcom na okno a oni všetko pochopili. Rýchlo si na seba niečo hodili. Bohuvďaka, že boli chápaví. Možno boli aj nechápaví, ale aspoň nerobili zbytočné problémy. Ak by vtedy začali hulákať a hádať sa so mnou, nepodarilo by sa nám újsť. Ani si nechcem predstaviť, ako by to dopadlo. Vyliezli sme von oknom a dolu sme zišli po schodisku, ktoré tam bolo pre prípad požiaru. Bývali sme v bye v chudobnejšej štvrti. Otec robil vrátnika v jednej fabryke na výrobu  farieb. 

Okno sme nechali otvorené. V noci bola zima, takže sa otec s matkou určite čoskoro zobudili na zimu v byte. Keď sa naše nohy dotkli zeme, okamžite sme sa rozutekali. Ja som niesol veci a Jason s Jazzy sa držali za ruky a tak spolu utekali. Jeden druhého ťahali čo najďalej od domu. Nebolo nám všetko jedno. Ak by nás vtedy načapal niektorý z rodičov, minimálne týždeň by sme si nesadli na zadok v tom lepšom prípade. Je jasné, že sme dlho bežať nevydržali. Mal som aspoň menšiu kondičku vďaka basketu, ale dvojičky na tom boli hrozne. 

Zahli sme niekam za roh, aby nás nikto nenašiel. Nevedel som, kam pôjdeme. Hlavné bolo, že sme sa dostali preč z bytu a nikto o tom nevedel. Jazzy sa rozplakala od radosti a Jaxon ju objal. Mne sa mierne uľavilo. Ak nám na to ešte neprišli, zajtra nás už nenájdu. Budeme v inej štvrti a to otcovi nenapadne. Je trochu viac sprostý ako to u dospelých ľudí závislých na alkohole býva. Objal som dvojičky. Otočil som sa smerom do prázdnej ulice. Na mieste som stuhol. Vo svetle pouličných lámp som uvidel dvoch mužov ako mlátia nejaké dievča.