Angel Of Death (Story With Justin Bieber)

20.

Z pohľadu Chaza

 Zase sme natrafili na Justina. To snáď zákon schválnosti alebo čo. „Len zase nezobuď celý dom, keď budeš vyvádzať.“  Tváril som sa otrávene, pretože ak by zase urobil nejakú scénu, tak ho už chalani asi zabijú za ten čas, kým by som Angie odniesol hore, do jej spoločnej izby s Justinom. Nechápem, prečo by nemohla spať v prázdnej izbe jedného z nás. „Angie, kde si bola? Vieš, ako som sa bál?“ začal potichu hovoriť Justin. „Aj ti verím. Teba nie je nič do toho, kde alebo s kým som bola a čo som robila.“ Odsykla mu. Justin jej behom dvoch minút stihol zničiť náladu. „Veď nemáš ani naše číslo, keby sa ti náhodou niečo stalo.“ Starostlivo hovoril Justin. „Po 1.bola som s chalanmi, po 2.viem sa o seba postarať aj sama, po 3.odkiaľ máš, že ja nemám vaše čísla? To, že nemáte vy to moje, neznamená, že ja nemám vaše.“ Trochu ma týmto prekvapila. Takže ona má naše čísla? Asi jej ich dala Jazzy. „Na, vezmi si môj mobil a prezri si ho, ak mi neveríš, to s tými číslami.“ Hodila po Justinovi mobil a my sme pokračovali v ceste. Položil som ju na posteľ. „Môžem sa ťa na niečo opýtať?“ prisadol som si k nej. „Ak to nebude ohľadom môjho  biznisu a minulosti, tak hej.“ Prikývla a ja som odrazu dostal strach sa jej čokoľvek opýtať. Premohol ma taký zvláštny pocit, či chcem naozaj poznať odpovede, na moje otázky ohľadom nej. „Odkiaľ máš naše čísla?“ „Tajomstvo.“ „Prečo si dala Justinovi svoj mobil?“ „Pretože mi neveril to ohľadom vašich čísiel.“ „Čo vieš o našom živote?“ pri tejto otázke ma zmrazilo. Bál som sa odpovedi. Možno jej Fredo povedal len nejaké sračky, že s niekým obchodujeme v potravinárskej oblasti alebo čo ja viem čo. „Všetko. Netvár sa tak kyslo. Ja mám oveľa pestrejšiu minulosť ako vy všetci dohromady. Viem, že Justin pozabíjal celú svoju rodinu spolu s Chazom, aby mohol robiť biznis bez toho, aby mal svoje slabé miesto. Dvojičky nechal žiť, ale starala sa o nich nejaká ženská, ktorú najal. Dvojičky sa o ňom nemali viac dozvedieť, ale ako vidíš, našli si ho. Sú šikovní. Chaz už mal len otca, takže neváhal a zabil ho. Ostatní svoju rodinu majú, ale odišli od nich, keď mali 18. Alebo jednoducho klamali, že už nikoho nemajú, aby ich nemuseli zabiť. Vlastne, takto si odrbal Justina iba ty. Chceš ešte niečo vedieť?“ všetky tie informácie. Zostal som sedieť a pozeral som na ňu, akoby práve niekoho zabila. Nevinné, krehké stvorenie. Ako mohla toto všetko vedieť? Boli to naše osobné tajomstvá a s nikým sa osamote nerozprávala. Nemala na to príležitosť. A to s mojou rodinou? Nevie o tom ani Justin, tak ako sa mohla o tom dozvedieť ona. „Tvoj zdroj?“ „Ja.“ Vstal som z postele a len tak bez ničoho odišiel. Vie toho o nás až priveľa. Musíme sa jej zbaviť. Ale, ako to mám povedať chlapom? Musel by som im povedať aj to o mojej rodine, a za to by som mohol zaplatiť životom. Nie, radšej to nechám tak. Možno si oni sami uvedomia, čo je zač. zavrel som dvere a išiel do svojej izby. Dal som si horúcu sprchu a rozmýšľal o všetkom, čo mi povedala. Kvôli tomu som nemohol zaspať.

 Z pohľadu Angely

 Chaz mi dopomohol dôjsť do izby a potom sa ma začal vypytovať. Povedala som mu dostatočne veľa, aby sa prestal vypytovať, ale dosť málo na to, aby zistil, kto som. Odišiel a ja som tam zostala sedieť na posteli. Nad ničím som už nepremýšľala. Prišla som ku skrini a chcela si z nej vytiahnuť pyžamo, ale v tom mi došlo, že moje pyžamo je mokré. Košieľky boli niekde v taškách, ktoré mimochodom ešte stále neboli vybalené. Nechcelo sa mi ich hľadať a preto som si len stiahla veci a zostala v spodnom prádle.  Už som zaspávala, keď som začula, ako sa otvárajú dvere. Myslela som si, že je to Justin. Nechala som to tak a otočila som sa na druhý bok. Podišiel ku mne a namiesto toho, aby si ľahol, mi zapchal ústa. Takže to nebol Justin. Okamžite som sa prebrala k životu. „Máš nádherné telo. Škoda, že ťa musím zabiť.“ Pošepkal mi ten neznámi do ucha. No určite. A čo by ešte nechcel? Fialového jednorožca? Postavila som sa a on ma ťahal niekam preč. „Spolupracuj, alebo ťa zabijem priamo tu. Myslíš si, že by si to niekto všimol?“ zasmial sa. Tak a mám toho dosť. Možno som dievča a mám zlomenú nohu, ale na mňa si nikto dovoľovať nebude. Začal ma ošahávať. To bola posledná kvapka mojej trpezlivosti. Zahryzla som mu do ruky, takže mi uvoľnil ústa. Nechcela som kričať a zbytočne robiť paniku. Veď kým by sa tu chalani dotackali, tak aj tak by už bol dávno mŕtvy. Lakťom som mu udrela do brucha, takže sa šúľal na zemi. Z Justinovho šuflíka som vytiahla zbraň, a namierila ňou na toho zmrda. „Kto a prečo ťa poslal?“ „Neviem, ale som nájomný vrah, najatý na iného nájomného vraha.“ Kňučal pomedzi bolesti brucha. „Posledné želanie?“ provokačne som povedala a nabila Justinovu zbraň. To už do izby prišiel zaspatý Justin. Uvidel ma, ako stojím, a tak zapálil svetlo. Párkrát zažmurkal, aby si oči zvykli na svetlo a potom nechal oči na tom chlapíkovi na zemi. „Zastreľ toho bastarda, čo ma najal, prosím.“ „V tom ti vyhoviem.“ Poslala som mu vzdušnú pusu a vystrelila som. Strela išlo priamo do srdca. Justin len sledoval ten môj chladnokrvný pohľad. „Pomôžeš mi? V takom stave ho sama neodvlečiem bez toho, aby som nezobudila chalanov.“ Snažila som sa byť opäť milá, ale nešlo to. Keď niekoho zabijem, tak potrebujem pár hodín, aby som sa dostala do normálu. Justin tam len stál a díval sa raz na mňa a raz na nebožtíka. „Fajn, ale chalanom budeš spievať uspávanku na dobrú noc ty.“ Zasmiala som sa. Zbraň som zaistila a zastrčila si ju za gaťky.  Ťahala som telo za sebou a po každom prejdenom schode, treplo. Zišla som dole. Telo som nechala v obývačke a išla som do kuchyni po zapaľovač. Po chvíľke som ho uvidela na parapete. Vzala som ho a opäť ťahala telo vonku. Cez obývačku sa dalo výjsť von na záhradu. Otvorila som balkónové dvere a ťahala ho za sebou. Hodila som ho a na mokrú trávu a podpálila. Z malého ohníka sa stala vatra. Vonku prišiel Ryan. „Opekáme? Prečo mi nikto nič nepovedal?“ „Pretože je to telo mŕtveho chlapa?“ nadvihla som obočie. „Že čo?“ pozrel sa na mňa Fredo, akoby zle počul.