Angel Of Death (Story With Justin Bieber)

32.

lásky, chcem aby ste boli v obraze... zatiaľ vám stíham dávať story, ale tak sa dohodneme, že vám tu budem zatiaľ každý večer o 20-tej dávať časť :) Môže byť? 

Z pohľadu Angely

 Keď som som otvorila oči, bola som v Justinovom náručí. Mala som ťažké viečka a tak som zatvorila oči. Skúsila som ich znovu otvoriť, ale nešlo to. Boli príliš ťažké. Nechala som ich zatvorené a zaspala som. Zobudila som sa skoro ráno, keďže som bola perfektne vyspatá. Odkryla som perinu a pokúsila sa vstať. Sadla som si na posteľ. Všimla som si, že mám na sebe oblečenie zo včerajšieho večera. Postavila som sa a išla ku skrini. Vytiahla som ružové neónové voľné tielko a k tomu biele kraťasy. Našla som aj biele lodičky, takže mi to celkom ladilo. S vecami som vošla do kúpeľni. Dala som si rýchlu sprchu, pretože mi škvŕkalo v bruchu. Osušila som sa uterákom. Keď som si utrela tvár, uterák bol celý čierny. Zabudla som sa odmaľovať. No fasa! Spravila som si rannú hygienu. Odmaľovala som sa a dala som si iba ceruzku na oči a lesk na pery. Nechcelo sa mi viac maľovať a navyše som nemala čas. Môj žalúdok vyhlásil poplach tretieho stupňa. Obliekla som sa a vlasy som si trochu vyfénovala. Vlhké som si ich zaplietla do vrkoča na bok. Obula som si biele lodičky a vyšla z izby.  Nakukla som do obývačky. Bolo tam čisto. Rose tu už musela upratať. Usmiala som sa. Šikovná! „Dobré ráno. Dám vám prášky a spravím vám raňajky, slečna?“  ozvala sa spoza mňa Rose. Zľakla som sa jej, takže som až podskočila. „Hm.. nie, to je v poriadku. Ďakujem.“  Prikývla a odišla. Vošla som do kuchyne. Otvorila som chladničku. Tajne som dúfala, že niekoho napadlo nakúpiť, pretože ak nie, tak zomriem od hladu. Bola plná. Aké prekvapenie. Vytiahla som maslo, šunku, salámu, šalátové uhorky, paradajky, syr a tavený syr. Snáď by to bolo všetko, na čo som mala chuť. Rozložila som sa na kuchynskej linke. Vytiahla som veľký tanier. Položila som ho na linku a natiahla som sa za nožíkom. Po chvíli som našla denko. Na stole som uvidela čerstvé pečivo. Vdýchla som tú vôňu. Vonia vážne úžasne. Nakrájala som chlieb a natrela ho maslom. Niektoré krajce taveným syrom, aby to nebolo také jednotvárne. Poukladala som na nich šunku alebo salámu. Nakrájala som asi štyri paradajky a na každý chlieb som položila jeden plátok. Posolila som paradajky a musela som na nich dať aj čierne korenie mleté. Je to taký môj zvyk. Potom som ošúpala a nakrájala šalátovú uhorku. Spravila som to isté ako s paradajkou. Samozrejme, okrem ochucovania. Syr som nakrájala na tenké plátky. Celé mi to vyšlo na tri veľké taniere. Postavila som vodu a spravila som si ovocný čaj. Malinový. Milujem maliny. Kým sa uvarila voda, tak som taniere preniesla na stôl. Zaliala som si čaj a prešla som s ním k stolu. Otvorila som v kuchyni okno. Dom bol mimo mesta, takže tu bol celkom kľud. Bolo počuť spev vtákov. Sadla som si za vrch stola a s chuťou som sa pustila do raňajok. Bolo to vážne úžasne.  Jedla som už krajce z druhého taniera, keď sa vo dverách objavilo to dievča, s ktorým sa Justin včera bozkával. Pozrela sa na mňa ako vystrašené šteniatko. „Ahoj, dáš si?“  zdvihla som tanier smerom k nej. „Ahoj, rada.“  Neisto ku mne podišla a sadla si. „Takže, ty a Justin ste spolu spali?“ opýtala som sa jej, keď som dojedla chlieb, ktorý som práve mala v ústach.

 Z pohľadu Yasmine

 Začalo ma dusiť, keď sa ma to dievča opýtalo na pravdepodobne toho chalana, s ktorým som sa bozkávala.  „Ako si na to prišla?“ nadvihla som jedno obočie, keď som sa ako tak dala do normálu. „Je ráno a ty si tu. Logicky z toho vyplýva, že si spala s jedným z chalanov. A ja som ťa videla iba s Justinom.“ Pokojne jedla ďalej. „Justin to je ten s tými karamelovými očami, hnedými vlasmi a plnými perami?“  do istoty som sa opýtala, pretože som si tým nebola celkom istá. Nechcela som výjsť za blbca. Prikývla. „Nespala som so žiadnym z nich. Odpadla si a potom zaspala chvíľu na to. Mne sa zatočilo v hlave tak ma tu ten černoch nechal prespať.“ Vysvetlila som jej danú situáciu. Nechcela som, aby si o mne niečo myslela. „Aha.“ Prikývla. „Tak fajn, to by sme mali. Môžem ti ešte niečo spraviť na raňajky? Potom ťa môžem hodiť domov, ak chceš.“  Milo sa na mňa usmiala. Bola iná ako včera večer. Taká príjemná. Včera by som si o nej pomyslela, že je nejaký špión. Moja teória o Charlieho anjeloch je proste úžasná. „To by bolo fajn.“ Usmiala som sa na ňu. Pravdou je, že odvoz domov som vážne nemala a takto skoro ráno sa mi domov nechcelo ísť.  „Nechcem sa ti do toho miešať, ale mala by si trochu relaxovať. Včera si odpadla z vyčerpania.“  Chcela som prerušiť to ticho, ktoré panovalo medzi nami. Nebolo síce trápne, ale predsa to bolo len ticho. A ja ticho nemám rada. Je to pre mňa také deprimujúce. „Je mi fajn. Ver mi.“  Povedala už chladným hlasom. „Ja-á... ja som nechcela.“  Súhlasne prikývla. Nechcela som v tejto konverzácii pretrvávať. Bola opäť chladná. Postavila som sa a odišla z kuchyne. Vošla som do izby, v ktorej som strávila noc. Obliekla som si jednoduché tmavomodré šaty, ktoré kontrastovali s mojimi ryšavými vlasmi. Našla som aj baleríny, ktoré sa k nim hodili. To dievča bolo rovnaké ako ja, takže mi všetko sedelo.  V kúpeľni som našla nejakú kozmetiku a aj hrebeň. Učesala som si vlasy a namaľovala som sa. Zišla som dole do kuchyne v domnienke, že tam nájdem tú babu, aby ma odviezla domov. Stála som medzi dverami a nakukla som do kuchyne. Niekto ma odrazu chytil za pás. Od ľaku som podskočila. Vtedy by ste sa mi krvi nedorezali. Dostala som pusu na krk. Váhavo som sa otočila. Bol to Clark. Bože, ako sa mi len uľavilo. „Zľakla som sa ťa. Kde je tá baba s čiernymi vlasmi a hnedými očami. Včera robila striptíz. Povedala, že ma odvezie domov.“  Snažila som sa pohľadom ju nájsť. Nikde však nič. „Myslíš Anjela smrti?“ opýtal sa ma Clark. Povedal mi jej prezývku. Fajn. To mi úplne stačí. „Hej, potrebujem, aby Anjelik k niekomu zašiel.“ Žmurkla som na neho. Robila som si z neho srandu. On to však vzal vážne. „Takže si tu ohľadom biznisu?“  prekvapene sa na mňa pozrel Clark. „Nie. Robila som si z teba srandu. Ale pár ľudí by som vážne potrebovala zabiť.“ Zasmiala som sa. Napríklad môjho brata. Alebo bývalého chalana. Bola to riadna sviňa. Ale to je už teraz jedno. Vydýchol si. Očividne sa mu uľavilo, že to nemyslím vážne. Takže ona je zabijak. Zaujímavé. Mala by som z nej mať strach a vlastne z každého v tomto dome, pretože jej v tom určite pomáhajú. Moc mi to však neprekáža. Je to človek ako každý iný. Musí si predsa nejako zarobiť na živobytie. Určite by sa však uživila aj ako striptérka. „Tak kde je Anjel smrti?“ nadvihla som jedno obočie. „Nie je to jedno? Nemusíš odchádzať tak skoro ráno.“  Smutne sa na mňa pozrel Clark. „Vlastne nie.“ Pokrčila som ramenami a usmiala som sa. „A ako sa voláš, kráska?“ „Yasmine.“