Angel Of Death (Story With Justin Bieber)

28.

sorry včera som nemohla nič pridať lebo som na tom bola špatne.. :D

Z pohľadu Justina

 S chalanmi sme zháňali ešte nejaké veci na párty. Mohlo byť ešte len sedem hodín večer a to je na párty príliš skoro. Hľadal som nejaký chľast, keď mi v nohaviciach začal vibrovať mobil. Pozrel som sa na displej. Neznáme číslo. Začudoval som sa. Nemal som tušenie, kto by to mohol byť. Zdvihol som to a rozpoznal hlas Angie. Poprosila ma, aby som prišiel po ňu, Jake'a a Nikolasa na letisko. Ešte mi to nestihla zložiť a ja už som bol vonku pri jej aute. Nastúpil som do auta. Pustil som si rádio, ale hrali tam samé sračky. Hľadal som nejaké dobré CD. Na vrchu ležal Lil Wayne- I Am Not A Human Being II. Pustil som si to. Strašne sa mi to páčila pesnička Rich As Fuck. Len mi to nesedelo k Angie. Možno že taká v skutočnosti je. Keď som prišiel na letisko, čakali tam na mňa všetci traja. „Nazdar.“ Dal som si ťukes s chalanmi. Keď prišiel rad na Angie, nevedel som, čo mám robiť. Objal som ju. Nevedel som, či ju môžem pobozkať. Bál som sa jej reakcie, tak som to nechal tak. Nasadli sme si do auta a ja som pustil to CDčko od Lil Wayne'a. „Kde si to našiel?“ prekvapene sa ma spýtala Angie, ktorá sedela na mieste spolujazdca. „Medzi tvojimi CDčkami, čo tu boli. Bolo položené hneď na vrchu.“ Sledoval som cestu a pomaly si rapoval útržky z pesničiek, ktoré som si pamätal. „Justin, viem, že nás nechceš zabiť, ale ja som hladná.“ Zaškvŕkalo Angie  v bruchu. „Justin, hlavne choď pomaly, lebo nám Anjelik zase hodí tyčku.“ Smial sa Nikolas. „Si v poriadku?“ ustarostene som sa pozrel na Angie. „Len mi nesadlo jedlo. Nikolas, si horší ako ženská.“ Zavrčala. „Zase si hladná?“ neveriacky sa jej opýtal Jake. „Veď si jedla dve hoďky predtým, ako sme išli na letisko. A k tomu si skorej jedla to marshmallow.“ Komentoval Jake. „Nemôžem za to, že vám marshmallow pečené na ohni z mŕtveho tela nechutilo.“ Skrížila si ruk na prsiach Angie. „Akí mŕtvi muži?“ nechápal som, o čom to trepal Jake. „Si sa ešte nepochválila,čo?“ hnusne mi povedal Nikolas. „Kľud, veď žiješ, nie?“ otočila sa na Nikolasa. „Vysvetlí mi niekto o čom to tu hovoríte?“ pribrzdil som a zašiel na parkovisko pri Mekáči. „Vážne diki moc, chalani. Mohol sa to dozvedieť doma v kľude. Teraz tu bude zbytočne nerváčiť.“ Urazene povedala Angie Jake'ovi a Nikolasovi. Pretočil som očami. „V pomocných jednotkách bol špech Antonucciho. Tak som musela zabiť všetkých z pomocných jednotiek. Dvoch som zabila a potom sa tretí priznal. Takže to Jake a Nikolas prežili, keďže sa už tamten priznal. A potom som si na nich upiekla marshmallow, lebo som bola hladná a v chladničke ste nič nemali.“ Vyšiel monológ z Angie, akoby to nič nebolo. Zaskočila ma. „Aký špeh? Ako si sa o tom dozvedela?“ vyprskol som na Angie. „Povedzme, že Antonucci má dlhý jazyk.“ Oblízla si pery a následne do spodnej zahryzla. „Antonucci...“ snažil som sa rozpamätať. „Ahá.“ Vyšlo zo mňa, keď som prišiel na to, kto to je. „Takže on uniesol Jazzy a Jaxona?“  Angie len prikývla. V tej chvíli som si spomenul na dvojičky. Celý deň som ich nevidel. „Fredo, kde sú dvojičky?“  zavolal som mu. Musel som vedieť, že sú v poriadku. „Skoro si si spomenul. Celý čas spali. Čudujem sa, že sa v noci nezobudili. Teraz nám pomáhajú pripraviť párty.“ Objasnil mi situáciu Fredo.  „Dík bro.”  Típol som to. To už sme stáli na parkovisku Mekáča. „Ide sa jéééééééééééésť!“ zvrieskla Angie na celé auto. „Len pomaly, princezná.“ Ozval sa zozadu Jake. „Jasné, neboj, budem O.K.  Ale to až keď sa najem.“  Usmiala sa a bežala do Mekáča ako malé dieťa.  Objednala si McMenu. S chalanmi sme si dali iba veľké hranolky.  Zatiaľ čo my sme sa s tými hranolkami hrali, Angie to jedla rýchlosťou svetla.  Aj napriek tomu, že to zjedla, vyzerala byť nespokojná. „Napapkaná?“ opýtal som sa detským hlasom. „Nie! Ale tuto starostliví páni mi viac zjesť nedovolia.“  Hnevala sa a rozhadzovala rukami. „Hey, tvoje dobro, zlatko.“ Žmurkol som na ňu. Nazlostene vyšla z Mekáča. Pomaly sme kráčali za ňou. Šaškovala pri aute. „Čo to robíš?“  opýtal sa Jake, keď ju uvidel s nohou dosť vysoko. „Počkaj chvíľu!“ vyrovnala nohu a potiahla sadru. Zostala jej v ruke. „Sťahovala som si sadru.“  Povedala, akoby to bola tá najzrejmejšia vec na svete. „Nekecám ti do toho, lebo nechcem mať postrelené rameno, alebo zlomený nos.“ Zasmial som sa. „Počkaj, že čo? To Angie ťa tak doriadila?“  začal sa rehotať Jake. „Hej, a môžem aj teba, ak budeš provokovať.“ Hnusne sa pozrela na Jake'a.

 Z pohľadu Angely

 S tou sadrou ma to už vážne nebavilo. Aj tak by už mohla ísť pomaly dole. Tak prečo to trochu neurýchliť? „No, takže keď už nemám sádru, môžem šoférovať. Miláčik, máš sa na čo tešiť.“ Pozrela som sa na Justina a prebehla k miestu vodiča. „Som rád, že ma voláš miláčik.“ Zaškeril sa Justin, keď si sadol na miesto spolujazdca. Nechápavo som sa na neho pozrela. „To nepatrilo tebe, ale môjmu autíčku.“ Pohladkala som volant. „Tss...“ nahneval sa Justin. „Hey, chceš? Malý Justinko, kúpime ti hračkárske autíčko.“  Podpichoval ho Nikolas. Musela som sa zasmiať. „Najprv si však musíme zájsť do obchodu.“  Oznámila som chalanom môj plán. „Načo?“  vyzvedal Jake. „Pretože už nemám cigarety.“ Povedala som chladným hlasom. Naštartovala som a vyrazila som smerom k nákupnému centru. „Ty fajčíš?“ podozrievavo sa na mňa pozrel Justin. „Hej.“ „Neverím.“ Otvoril ústa Jake. „Tak teraz už veríš?“ vytiahla som Moonky a jednu som zapálila. Otvorila som svoje okno, aby to tak nebolo cítiť. Pokojne som robila krúžky z dymu a pritom sme išli 130km/h cez centrum Miami. „Zapneme si rádio?“ opýtala som sa chalanov. „Môžete si vybrať, čo chcete. Skorej púšťal hudbu Justin a tá sa páčila aj mne. Máte na výber, tak to využite.“  Usmiala som sa do zrkadielka. „Hm... Flo Rida- Whistle.Na to jediné viem text.“ Zasmial sa Jake.„Tak ty tak, hej?“ otočila som sa k nemu. Úsmev na jeho tvári bol neskutočný. Zapla som rádio. „Flo Rida Whistle.“ Povedala som do rádia. „Flo Rida Whistle.“ Zopakoval po mne hlas v rádiu a o chvíľu už hrala pesnička. Jake s Nikolasom spievali, tak som sa im do toho nemotala. Vychutnala som si svoju cigaretu a potom som s pomocou nebezpečného manévru zaparkovala pri nákupnom centre. Vzala som si peňaženku a vystúpila z auta. „Hey, chalani. Pohnite zadkom, lebo nestihneme párty.“  Povedala som im, keď som sa hrabala v mojej taške, aby som našla conversky. Celú cestu som šoférovala s jednou nohou bosou. Konečne som ich našla a nasadila som si ich na nohy. Chalanom sa uráčilo vystúpiť von z auta. Rozbehla som sa priamo na koniec nákupného centra. Je tam jeden málo známi obchodík so skvelými šatami. Vlietla som tam a oči mi zastali na čiernych šatách. Končili hneď pod zadkom. Mali výstrih, ktorý neodhaľoval príliš veľa, ale dosť na to, aby to pritiahlo pohľady mužov. Boli celé z čiernej čipky. Ihneď som vzala svoju veľkosť a zaplatila som. Kým sa chalani ku mne dotackali, tak ja som im už išla naproti. „Tak a teraz sa idem prezliecť.“ Usmiala som sa na chalanov.  „Kde to chceš akože spraviť?“ nezaujato sa opýtal Jake. „No predsa v aute.“ Povedala som, akoby to bola tá najsamozrejmejšia vec na svete.  Potiahla som Justina a Jake'a za ruku a rozbehla som sa. Nikolas už nemal na výber a musel pobehnúť. Dobehli sme až k autu. Vošla som dnu a začala som vyzliekať. „Necapte mi po sklách, lebo vám odrežem gule a dám ich zožrať psom!“ zvrieskla som na chalanov. Rukami boli prilepení na sklo. „Hey, okey.“ Odlepili ruky od skiel. Ďalej čumeli, ale mne to môže byť jedno. Aj tak počuli, čo sme s Justinom v noci vyvádzali. Oni síce nie, ale určite sa to čoskoro dozvedia. „Chalani, mám problém. Nemám tu vhodné topánky. Nezbehnete mi do hocijakého obchodu a nekúpite mi nejaké. Veľkosť mám 37 na lodičky. Nejaké čierne s vysokou platformou. Prosím. A ešte Moonsky. “ Pozrela som sa na Justina. Ten sa otočil a o desať minút stál pri mne aj s párom nádherných lodičiek. Mali plné opätky a boli vybíjané. Platforma mala asi 5cm. Obula som si ich. Kým Justin neprišiel s tými topánkami, tak som sa stihla namaľovať. „Ide sa na párty!“ zvrieskla som a sadla si za volant. „Ak sa vám zdalo, že som vtedy išla rýchlo, tak teraz sa držte.“ Zasmiala som sa a dupla na plyn. Ručička ukazovala 189km/h.  O chvíľu sme už stáli pred mojim domom. Hudbu bolo počuť dosť ďaleko. „Počkajte, idem po chľasť. Musíme prísť trošku pripití.“ Usmial sa Justin a vbehol do garáže. Pribehol s dvomi fľaškami nejakej whiskey. Keď som uvidela Jack Daniels, nevedela som odolať. Schmatla som mu ju z ruky a ihneď ju otvorila. Poriadne som sa napila a vzala Justinovi z vrecka na nohaviciach moje Moonsky, čo mi mal kúpiť. Zapálila som si. Otvorila som dvere a mne do nosa udrel pach cigariet a alkoholu. „Konečne!“  vyšlo zo mňa a vbehla som dovnútra.