Angel Of Death (Story With Justin Bieber)

61.

Z pohľadu Jake’a

Zohol som sa, takže to schytala stena za mnou. Bola to riadna šupa. Nechcem si ani len predstaviť, čo by sa stalo, keby že to dostanem ja a rovno do hlavy, ako to mal ten mobil namierený. „Môžem vojsť alebo po mne hodíš lampu?“ snažil som sa to uhrať na srandu. Angie mi je ako sestra. Jasné, všetci chlapi v tomto dome ju berú ako objekt svojej túžby. Nevravím, že nie je pekná, pretože pekná je, ale ja ju beriem skôr ako kamošku. Predsa je len v rovnakom veku ako som ja. Angie sa začala hystericky smiať. Jej smiech mi spôsobil husiu kožu po celom tele. Bojím sa jej. Pozrela sa na mňa vražedným pohľadom. „Angie?“ pomaly som zo seba vykoktal jej meno. Bojím sa jej čím ďalej, tým viac. Nič, žiadna reakcia. „Angela Collins!“ zvrieskol som celé jej meno. Jej oči sa zmenili na zmätené. Smiech ustal a pomaly sa vracala späť k sebe. „Jake?“ zmätene sa na mňa pozrela. „Angie, bohuvďaka si späť,“ úprimne sa mi uľavilo. Neviem, čo by sa stalo, keby sa nespamätala. „Čo sa stalo?“ tentoraz vyľakane sa ma opýtala Angie. Nepýtal som si povolenie a vošiel som do jej izby. Sadol som si k nej na posteľ a vtiahol som ju do môjho objatia. Ani neviem prečo som to vlastne spravil. Bola to taká automatická reakcia. Vždy som chcel mať mladšiu sestru, o ktorú by som sa mohol starať. A keďže nie som v Justinovom gangu príliš dlho, tak som si nestihol vytvoriť s Jazzy taký dobrý vzťah ako majú ostratní. Predsa len, som pomocná jednotka.  „Čo si pamätáš ako posledné?“ zbytočne jej nechcem znovu opisovať jej hádku s Justinom. Ak si ju pamätá, tak by to bolo prilievanie oleja do ohňa. Celé som to počul, keďže sa hádali pred dverami do mojej  izby . „Ako som po tebe hodila mobil,“ otočila hlavu a pozrela sa na mňa ospravedlňujúcim pohľadom. „Aha,“ vydýchol som si, „aby si mi to vynahradila ti nebude stačiť len pohľad so smutnými očkami,“ brnkol som jej prstom po nose.  „Beriem na vedomie,“ prikývla Angie a trochu sa uvoľnila. „Teraz k veci. Hodila si po mne mobil.  Zo srandy som sa ťa opýtal, či chceš po mne hodiť aj lampu,“ prerušil ma Angie’in úprimný smiech. Takú Angie mám rád. Tejto sa nebojím. „Fakt? Bože, ty si trafený Jake,“  tak ona mi ešte nebude veriť. To kde sme? Ale nie, je to v pohode. „Potom si nahodila šialený výraz a smiala si sa akoby si bola posadnutá diablom alebo čo,“ striaslo ma pri tej predstave. Angie zmrazilo. „Čo sa deje?“ zľakol som sa. „T-t-to nie je možné...“ pomaly koktala. „Vôbec ti nerozumiem,“ snažil som sa jej naznačiť, nech pokračuje a povie mi všetko, čo o tomto svojom stave vie.

Z pohľadu Angely

„Lekár jedného gangu vie, čo robím. Má nejaký psychologický kurz či čo a tak sa so mnou rozprával. Varoval ma, že pokiaľ budem vo veľkom emočnom zaťažení, tak sa z toho môžem.... zblázniť...“ nerozpráva sa mi o takýchto veciach ľahko. Veď kto by chcel priznať to, že je blázon? „To sú následky po prvej vražde alebo tak nejako?“  svojim spôsobom milým hlasom sa ma opýtal Jake. „Nie úplne po prvej vražde. Celé to je zvláštne. Zabíjam ľudí a nikto mi na to nevie prísť. Lenže keď sa mi stane nejaká emociálna vec, napríklad ako teraz hádka s Justinom a to, že som tehotná, tak to na mňa zlé vplýva, pretože nie som zvyknutá na to, že mám priateľov a rodinu. Vždy som bola samotársky typ. Teda od chvíle, čo som začala zabíjať ľudí,“ snáď ma teraz už správne pochopil. „Aha,“ vzdychol si Jake. Ešte stále tomu nechápe. „Radšej sa pýtaj na to, čomu nerozumieš, pretože inak tu budeme sedieť do zajtra. Nie, žeby mi to vadilo, ale chcela by som sa vrátiť do L.A,“  vzdychla som si. Ešte stále som bola v Jake’ovom objatí. „Ty sa chceš vrátiť do L.A?“  nechápem, prečo sa ma pýta práve na tú najmenej podstatnú vec v mojom vymakanom monológu. „Hej. Potrebujem sa odreagovať niekoľkými vraždami, pretože inak by som zabila Justina,“ povedala som vážnym hlasom, ale myslela som to zo srandy. Aspoň zatiaľ. „Ty ho chceš vážne zabiť?“ neveriacky sa ma opýtal Jake. „Nie, robím si z teba srandu. Neverím, že mi veríš každé jedno slovo,“ nahlas som vyslovila každú moju myšlienku. „Aha,“ vzdychol si Jake, „asi sa ťa začnem báť,“ zasmial sa. „Mal by si,“  odpovedala som mu polovážnym tónom. V podstate by sa ma mal báť. Som obávaná vrahyňa. Síce aj on zabíja ľudí, ale určite ich nemá na triku toľko ako ja. A navyše, na tie vraždy ich je oveľa viac, zatiaľ, čo ja som na všetko sama. Nie žeby som potrebovala spoločníka, ale aj tak.  Navyše sa zatiaľ nikto neponúkol. Viem si predstaviť, že by som do novín dala oznam.

Hľadám nájomného vraha/vrahyňu, ktorý by mi robil spoločníka. Na môj systém vrážd si treba zvyknúť. Pozdrav policajnému zboru posiela Anjel smrti xoxo

Začala som sa nahlas smiať. „Angela Collins vráť sa naspäť!“  zvrieskol po mne Jake. Vytiahla som sa z jeho objatia. „Čo po mne kričíš? Som v pohode,“  hovorila som pomedzi prerývaný smiech.  „Vieš ako som sa zľakol? Takto si sa začala rehotať aj vtedy a potom to prešlo do šialeného smiechu,“ vystrašene mi odpovedal Jake. „Neboj sa, som v pohode,“  potom som mu predstavila svoju myšlienku s inzerátom.  Začal sa smiať rovnako ako ja, keď nie ešte viac. „Tak fajn, Jakie, teraz padím do L.A“ objala som ho a dala som mu pusu na líce. Sadla som si na kufor, ktorý som s jeho pomocou aj zavrela. „Zostaňte tu koľko chcete. Kľúče máte,“ zakývala som Jake’ovi  a potichu som sa vytratila z domu. A ide sa oddychovať od všetkého.