Angel Of Death (Story With Justin Bieber)

16.

Z pohľadu Jazzy

 Rozhodla som sa, že dnes pôjdem pozrieť chalanov a Angie, samozrejme. Keď som prišla tak práve pozerali hokej.  Nechcela som ich vyrušovať, tak som si prisadla k nim a pozerali sme ho spolu.  Išla som do kuchyne a hľadala som popcorn. „Rileýýýýýýýýýýýýýý, pomoc“ zakričala som. Vedela som, že hneď pribehne. On jediný z nich bol ochotný mi pomôcť. „Stalo sa ti niečo?“ pribehol a jeho vystrašený výraz hovoril za všetko. Zasmiala som sa. „Nie. Len nemôžem nájsť popcorn!“ „Vieš ako som sa zľakol?“ „Áno, viem. Ale keby som sa vás to opýtala v obývačke, tak by ste po mne začali kričať, nech neruším.“ Snažila som sa odôvodniť môj poplach. „Rohová skrinka, horná polička.“ Usmial sa a odišiel. Spravila som asi 15 sáčkov popcornu. Poviem vám, trvalo to riadne dlho. Ešte že z tých sáčkov príliš neunikalo teplo. „Ehm... chalani? Pomôžete mi s popcornom?“ zakričala som do obývačky. Keď počuli slovo „pocorn“ ihneď pribehli. Každý schmatol jeden sáčok, no v kuchyni zostali ešte tri. Vzala som dva a Justin vzal tiež dva, to keď uvidel Fredo tak neodolal a tiež si vzal druhý. No a bolo po problémoch.  Rozvalili sme sa na gauči a ďalej sledovali hokej. Nejako ma nezaujímalo, kto hrá. Len som tam sedela a jedla popcorn. Čakala som na Angelu. Možno si aspoň s ňou užijem srandu. . „Ahoj, Angie.“  Veľmi som sa tešila, že sa konečne rozhodla zísť dole. „Ahoj,Jazzy.“ Usmiala sa. Prišla a sadla si Justinovi na kolená. Boli takí chutnučkí. „Ha! Ja som vedela, že vy dvaja budete chodiť spolu.“ Akurát pila pivo, ktoré bolo položené na stole. Všetko vypľula a začala som sa dusiť. „Ja s ním nechodím!“  „Hm...takže, ktorá izba je to tentokrát?“ uličnícky sa usmial Riley. „Prvá na druhom poschodí. Napravo.“ Zaklipkala mihalnicami. „Raz je to náhoda, dvakrát je to osud.“ Povedal polotichým hlasom Justin a pritiahol si ju k sebe.  Vôbec ničomu som nechápala. „Čo? Aká izba? O čo tu ide? Vysvetlíte mi to, však?“  „Hej, hej. No takže Angie si vybrala, v ktorej izbe bude spať. Ale nevedela, že izba, ktorú si vybrala je Justinova. No a potom sa pohádali, lebo Angie skoro spadla cez zábradlie a Justin si z nej robil srandu.“ Znudene rozprával Fredo. „Počkaj!“ zastavila som ho. „Angie, ty si skoro spadla cez zábradlie? Čo si tam robila?“  prísne som sa na ňu pozrela. O tom mi kedy hodlala povedať?  „Sledovala som hviezdy, tak som si sadla na zábradlie. Justin si sadol za mňa a tak sme ich sledovali spolu. No a ja som zaspala. Justin ma zobudil. Chcela som zísť dole, ale trochu som sa zamotala, ale ten debil si zo mňa začal robiť srandu, tak som odišla.“ Povedala Angie, akoby to nič nebolo. „Ach ty debil. Musel si zničiť toľkú romantiku?“ vzdychla som si. Muselo to byť naozaj úžasné. Teda, až na to, že sa skoro zabila. Ale inak to bola dokonalá romantika. „Tak išla Angie spať k Chazovi. Neviem, ako sa tam dostala, ale to je jedno. Zahrali sme si basket a Angien tím vyhral. Tak si s Justinom dali súťaž. Kto netrafí do koša. Stavili sa. Ak vyhrá Justin, vyspí sa s ním, ale ak vyhrá ona,  tak si môže vybrať hociktorú izbu. Lenže v baskete to nemalo zmysel a tam sme si išli zahrať paintball. Angie vyhrala a tak si mohla vybrať izbu.“  Dokončil na jeden nádych Fredo. A teraz si zase vybrala Justinovu izbu. Tomu nechápem. Síce mal kadý z nich dve izby, ale aj tak. „Vymenili sme si izby.“ Usmial sa Justin. Tak teraz mi bolo všetko jasné.

 Z pohľadu Angely

 Keď prišla Jazzy, tak sme jej museli všetko vysvetliť. Spravil to za nás Fredo. A na jeden nádych. Nemohla som uveriť tomu, ako to dokázal. „Prepáčte, ale som unavená. Idem si po svoje veci, a potom si ľahnem spať.“ Pozrela som sa na chalanov, aby som si bola istá, že ma počuli. „Prečo nám to oznamuješ?“ „Pretože neviem, kto má teraz izbu tam, kde ju mal Justin a nechcem, aby ste si mysleli, že vám snorím po izbách.“ Logické vysvetlenie. „V pohode.“ Usmial sa Chaz. Na chvíľu mi preblesklo hlavou, prečo som jednoducho nezostala v tej izbe. Bola by som s Chazom a nemusela by som si sťahovať veci. Nakoniec som však bola rada, že som si opäť vybrala Justinovu izbu. Bol na mňa taký milý. Neprotestoval, keď som mu sadla na kolená a ešte ma aj pritiahol do náručia. A k tomu celému ešte aj včerajší večer. Bola to nádhera. Keď som si na to celé spomenula, mala som v bruchu motýliky. „Angie, Anjelik vnímaš?“ pošepkal mi Justin. Sakra! On si všimol, že som myšlienkami inde? Budem sa z toho musieť nejako vyzliecť.  „Hm... jasné. Idem už hore.“ Usmiala som sa a chcela vstať, no on mi to nedovolil. „Tak a teraz budeš moja princezná.“ Zasmial sa a vzal ma do náručia. Keď som sa pozrela na Jazzy, tak skoro plakala od šťastia. „Justin, môžeš ma pustiť? Hore zvládnem ísť aj sama ak ti to nevadí.“ „Vadí mi to. Ale ak nechceš po dobrom, tak pojdeš po zlom!“ zasmial sa a ja som vedela, že to myslí zo srandy. Teda, aspoň som si to myslela. Ale to už ma mal prehodenú cez plece ako vrece zemiakov. Chalani sa na mňa neskutočne zabávali. „Justin! Padá mi košeľa. A chalani, vy sa nesmejte. Zajtra vám pekne osladím deň.“ Vyplazila som si jazyk a päsťou búchala Justinovi po chrbte. Musí ma pustiť. Musí. Pripadala som si, ako keď Shrek niesol Fionu. „Konečne si ma pustil!“ vzdychla som si, keď som bola nohami opäť pevne na zemi.  „Veď sme už pred mojou izbou. Alebo si chceš spraviť prechádzku?“ keď som sa tak nad tým zamyslela, nechcem ho ďalej provokovať. „Ak ma chytíš tak to nemusí zostať len pri prechádzke.“ Zvodne som na neho žmurkla. Mala som chuť hrať sa. Drgla som ho, takže sa zvalil na posteľ a rozutekala som sa dole schodmi. Vybehla som na záhradu a nevšímala som si nevšímavé pohľady chalanov.