Angel Of Death (Story With Justin Bieber)

7.

Je to časť taká oničom... ://

Z pohľadu Justina

Ráno som sa zobudil s očakávaním, že dnes konečne uvidím Angelu s úsmevom na tvári. K tomu má prísť aj Jazzy a dúfam, že príde aj Jaxon. Navyše, Fredo im vymýšľa program. Dúfam, že nepovedali Angele nič o mojej minulosti. Teda, som mafián, ale toto by vedieť nemusela. Pozrel som sa na iPhone a bolo ešte len pol ôsmej. Všetci budú spať. Zišiel som dole schodmi a otvoril som chladničku. „Bro, nič tam nie je. Asi budeme musieť nakúpiť.“  Potichu povedal Fredo. „Bože! Skoro som vypľul dušu. Nabudúce mi daj vedieť, že si so mnou v jednej miestnosti!“ spustil som na Freda. Vystrašil ma k smrti. „Aj keby som zakašľal, tak by si sa zľakol.“ Smial sa Fredo. Mal pravdu inbecil jeden. „Hey ranné vtáčatka, nerád vás ruším, ale ja chcem ešte spať.“ Chrapľavým hlasom sa ozval Riley. Musel zaspať v obývačke. „Idem sa prezliecť a potom môžeme ísť. Zastavíme sa potom za Angelou?“ prosebne som sa pozrel na Freda. „Tak to chcem ísť tiež.“  Pribehol za nami Riley len v boxerkách. „Prosíííííííííííím.“ Bol ako malé dieťa. Musel som sa nad tým pohľadom zasmiať. Fredo sa ku mne pridal. „No poď ty naše dieťatko. Ale keď nebudeš počúvať ocinka a maminku, tak s nami nabudúce nikam nepôjdeš.“ Detským hlasom hovoril Fredo. To už som od smiechu skoro nedýchal. Vybehol som hore schodami, ale ešte vždy som sa smial. Kvôli smiechu som si nevšimol niečiu mikinu na zemi a zakopol som. V momente som ležal na zemi. Fredo s Riley-im sa šúľali od smiechu. Konečne panuje v dome dobrá nálada. A má to na svedomí Angela. „Som rád, že som vás pobavil.“ Nahodil som grimasu a postavil som sa zo zeme. „O 20 minút odchádzame!“ dodal som a otvoril dvere izby. Vliezol som do sprchy. Kvapôčky horúcej vody po mne stekali. Tento pocit je na nezaplatenie. Umyl som sa. Obliekol som si biele V-čkové tričko a čierne nohavice. K tomu som si dal biele supry. Nagéloval som si vlasy. „Dokonalé!“ Pochválil som sám seba. Zišiel som schody a vrhol pohľad do obývačky. Nikto tam nebol. Vyšiel som von a tam už stál Riley s Fredom. „Spiaca princezná, keď už nespíš, tak sa aspoň trošku rýchlejšie hýb!“  robil si zo mňa srandu Riley. „Jedného trpaslíka máš medzi nohami. Kde je zvyšných 6?“ vrátil som mu to. Fredo sa na tom skvele zabával. Aj na neho musíme niečo vymyslieť. Chvíľu som rozmýšľal čo, ale nič mi nenapadlo. „Zo smiechu sa priberá.“ Upozornil ho Riley. V tom momente sa Fredo prestal smiať. „Diki, mne nič nenapadalo.“ Buchol som do Rileyho päsťou. „Ideme?“ urazene sa opýtal Fredo. „Božéééé.. nasratý na celý svet teraz budeš? No tak, bro. To bolo zo srandy.“ Ksychtil som sa. „V pohode.“ Začal sa rehotať Fredo. „Neverím, že som ti to zožral. Ja ti to vrátim. Aj s úrokmi.“  Výhražne som zdvihol ukazovák, z čoho sa začal Riley rehotať. „Pripadám si ako v nejakej komédii alebo čo.“ „Niečo mi vrav. Ale musíme ísť nakúpiť, lebo nás chalani ukrižujú.“ Rehotal sa Fredo. Nastúpili sme do auta. Zapol som rádio, výnimočne. Nikdy ho totiž nezapínam. „We kééééééééééééééééééééént staaaaaaaaaaap ent we wooooooooooooooooont staaaaaaaaaaaaaap“ ozývalo sa celým autom. Riley sa rehotal ako sfetovaný kôň. „Už viem prečo nezapínam rádio. Fredo, ty si hotová Miley Cyrus!“ pochválil som ho a dal rádio ešte hlasnejšie. Začala hrať #thatPOWER od Justina Biebera. To už sme spievali všetci. „Tak a narok ideme do X-Factoru. Výhru máme vo vrecku!“ smial sa Fredo, keď skončila pesnička.To už sme boli na parkovisku. Nakúpili sme čo bolo treba, aj to čo nie, a išli sme domov. Chalani ešte spali. Uložili sme nákup a najedli sme sa. Pozreli sme na seba a v hlave nám vznikla myšlienka. „Za toto nás zabijú!“ varoval nás Fredo. „Noa čo. Veď nejako zomrieť predsa musíme. Tak nech je aspoň sranda.“ Riley hodil grimasu a letel do obývačky. Šmykol sa na koberci a ja som sa o neho potkol. Ležali sme na sebe a nevládali sme sa pohnúť. Fredo si okolo nás prechádzal ako pánko. To som nemohol nechať len tak. Keď prechádzal okolo nás, zasmial sa a hodil nám do tváre poznámku. „Opatrne, pretože by to mohol niekto odfotiť a dať to na twitter. Nový sladký gay parík.“  Na revanž som ho chytil za nohu a spadol vedľa nás ako vrece zemiakov. Teraz sme sa smiali my. „Keby si sa videl.“ Šplechol Riley. Spomenul som si na ten náš nápad. Rýchlo som sa postavil a utekal k ovládaču od telky. Trošku som narazil do stola, ale inak som to zvládol v pohode. Našiel som MTV a hlasitosť pridal naplno. „Začína sa pááááááááááááááááááááárty!“ skríkol som na celý dom a začali sme sa smiať. Do piatich minút boli všetci chalani dole a pozerali na Freda a na mňa ako tancujeme valčík na Whistle. Skoro sa popučili od smiechu. Tak toto bude úžasný deň.

Z pohľadu Angely

 Ráno sme sa naraňajkovali a Jazzy ma na svojom aute odviezla domov. Ružový kabriolet. Ako to, že ma to neprekvapilo?  „Angie?“  ozvala sa Jazzy a ďalej sledovala cestu. „Áno?“ „Prepáč, ale musím ti vysvetliť ten včerajšok s Jaxonom.“ Opatrne začala. „To je v poriadku. Chápem, že sa o neho bojíš. Predsa len som staršia a k tomu nemám najkrajšiu minulosť.“ Myslela som si, že to bolo kvôli tomu. Prečo iné by mohla na neho tak vyšteknúť? „To nie je kvôli tomu. Vieš, ani my nemáme dobrú minulosť. To, čo robíme, robíme už od svojich dvanástich. Povedala som to kvôli Justinovi. Jaxon nemá problém sa chovať k dievčaťu tak, ako si zaslúži. Veď si to včera videla. Ale Justin taký nie je. O svojej minulosti nerád hovorí. Verím, že s tebou by mu bolo dobre. A pokiaľ nebudeš s ním, budeš s niekým s jeho partie.“ Sebaisto vyhlásila Jazzy. „Nič ti nesľubujem. Inak, môžem ťa volať Jazzy?“ pozrela som sa na ňu pohľadom 'sorry'. „To čo je za otázku? Jasné, Angie.“ Súhlasila a pozrela sa na mňa spýtavým pohľadom. „V pohode“ uistila som ju. „Máš zariadený dom, alebo ešte nie? Ak chceš, tak by som ti mohla pomôcť.“ Usmiala sa Jazzy. „Nemám to zariadené, ale mám už vlastnú predstavu. Ak ti to nevadí...“ nechcela som ju uraziť. Len prikývla.  Zastavila pred domom. „Idem k Justinovi. Keď chceš, pridaj sa k nám.“ Pozvala ma Jazzy, keď sme vystúpili. „Prepáč, ale chcem si konečne zariadiť dom. Snáď inokedy.“ Objala som ju a odišla domov. Otvorila som dvere a nemohla som uveriť tomu, čo  som uvidela. „T-to nie je mô-možné...“ koktala som.