Angel Of Death (Story With Justin Bieber)

52.

Z pohľadu Justina

Angie mi plakala na rameni a ja som si uvedomil, čo som spravil. Správal som sa ako úplný idiot, zatiaľ čo ona potrebovala moju pomoc. A ešte stále ju potrebuje. Zároveň ma však iritovalo, že mi to došlo, až keď mi to povedala ona. Musel sa do toho zapojiť aj Jaxon. Viem, že nie som sám, ktorý ju miluje, a preto by som si mal dávať pozor na všetko, čo robím. Nechcem ju stratiť, nemôžem! .. ale takýmto spôsobom len pomáham Jaxonovi. Vždy keď sa pohádame, tak sa pri nej zjaví ako nejaký anjel strážny.  „Zlatko, neplač...“ láme mi to srdce, keď vidím, ako plače. „Nejako to spolu zvládneme, sľubujem.“  Hladkal som ju po vlasoch. „Nesľubuj niečo, čo nedokážeš splniť,“ slová sa drali z jej úst pomaly pomedzi vzlyky. „Ale ja to dokážem splniť,“ namietal som. „Radšej jej nič nesľubuj, pretože aj tak to celé doserieš. Príliš dobré ťa poznám na to, aby som ti veril,“ chladným hlasom odsekol Jaxon.  „Jaxon má pravdu,“ utrela si slzy a snažila sa prestať plakať, „nič už nebude v poriadku a ty to veľmi dobre vieš,“ sklamane sa na mňa pozrela. Podvedome to tuším, ale zlé predtuchy v sebe okamžite udupávam. Ak by som myslel negatívne, tak som už dávno v base. „Môžem sa už dozvedieť, o čom sa tu vy dvaja bavíte?“ votrela sa nám do rozhovoru Jazzy. Miestami mi pripadá ako Alice z Twilightu. Viete, také to nevine vyzerajúce dievčatko, ale pritom má na bežnom poriadku zabíjanie ľudí.  „Ja...“ zhlboka sa nadýchla Angie, „umieram. Ale môžem ísť na operáciu. V tom prípade by som však mala cudzie telo, ale môj mozog.“  Po chvíli, keď Jazzy s Jaxonom vstrebali informáciu, ktorú im práve povedala Angie, pokračovala. „Lenže to znamená, že by som prišla aj o bábo,“  smutne sa pozrela do zeme.  „Ty jej to dovolíš?“ začal po mne vrieskať Jaxon. Jazzy sa dnes výnimočne nezapájala. Typická rodina Bieberovcov. „Kto povedal, že jej to dovolím? Myslíš si, že pre mňa je to ľahké?“ snažil som sa držať svoj hnev na uzde, inak by som mu zase jednu prijebal. „Nehovor mi, že radšej prídeš o Angie, lebo to ti neuverím,“ pomaly sa ku mne približoval Jaxon. Vyzerá to tak, že sa zase strhne bitka. „Čo ak nechcem prísť ani o jedného z nich? To ti nenapadlo? To dieťa je NAŠE  a tak nechaj NÁS, aby sme rozhodli o jeho osude!“ mierne som zvýšil hlas. Nechápem, ako si môže myslieť, že mi na Angie alebo na dieťati nezáleží.  

Z pohľadu Jaxona

Justin mi dal jednoznačne najavo, že sa do toho nemám starať. Angie je jeho a budú mať spolu dieťa, ak to samozrejme prežije. Lenže keď on jej ubližuje. Dnes zase plakala a mne to trhá srdce. Nedokážem sa na ňu pozerať, keď sa trápi, je smutná alebo keď plače. Je to niečo, čo nedokážem a priniesol by som jej aj modré z neba, keby som mohol. „Jaxon chcel len pomôcť,“ zastala sa ma Angie. Miestami mi príde trápne, že sa ma zastáva. Nemusí to robiť, ale predsa to robí. Je to od nej milé, ale nemala by to robiť, pokiaľ sa nechce hádať s Justinom. Justin je veľmi žiarlivý a čo je jeho, to je jeho a viacej o tom s nikým nedebatuje. Lenže typujem, že sa Angie nedá ovládať tým debilom. „To dieťa nosí v sebe Angie a preto si myslím, že by práve ona mala rozhodnúť, či bude žiť ona alebo dieťa!“  všetkým už musí poriadne liezť na nervy, že sa s Justinom stále len hádam, ale inak to nejde.  Nechcem, aby ublížil Angie. A nehovorím len o psychike. Ak je v niektorom zo svojich početných amokov, tak by bol schopný zabiť aj mňa alebo Jazzy.  Aj keď pri mne by to až také prekvapenie nebolo.  Justin na to, čo som mu povedal, nijako nezareagoval. Asi prvykrát počas celej koverzácie sa ozvala Jazzy: „Nemali by sme sa do toho miešať. Je to ich vec a oni by sa mali dohodnúť ako ďalej. Môžeme im maximálne pomôcť, keď to bude potrebné, ale inak sme tu zbytoční.“  „Ako to myslíš?“ neverím tomu, čo práve povedala Jazzy. Za iných okolností by nedovolila, aby sa niečo stalo osobe, ktorú má rada. Na to je až priveľká citlivka. „Tak, ako som to povedala,“ vážnym tónom mi dpovedala. „Čo ste sa tu všetci zbláznili?!“  otočil som sa a vypochodoval som z kuchyne. Kurva! Ako je možné, že všetci chcú nechať zomrieť Angie, aby sa narodilo nejaké dieťa. Veď Angie by mohla ísť na tú prekliatu operáciu a potom by mohla mať dieťa. Buď s Justinom alebo s niekým iným, pretože úprimne pochybujem, že im to vydrží dlhšie ako pár mesiacov. Po čase príde na to, že pri jeho amokoch je lepšie sa neozývať. Lenže on má amoky tak často, že by celý čas viedli tichú domácnosť.  

Z pohľadu Yasmine

V kuchyni sa hádali Angie, Justin, Jazzy a Jaxon. Nechcela som počúvať, ale nedalo sa to prepočuť. Vošla som do kuchyne, kde Jazzy stála ako obarená. Justin stál vedľa Angie a robili si raňajky. „Myslím si, že Jaxon má pravdu,“ začala som skôr, než by po mne stihol niekto vyšteknúť. Možno som oproti nim mladá, ale to neznamená, že nemám vlastný rozum a zdravý úsudok. „Pýtal sa ťa niekto niečo?“ vyštekol na mňa už na pohľad pokojný Justin. „Ak by som sa mala ozývať, len keď sa ma niekto niečo pýta, tak by som bola trištvrte môjho doterajšieho života ticho,“  nezaujato som mu odpovedala. Nebudem sa nad ním rozčuľovať. Stačí, keď sa už stihol pohádať s Jaxonom. „A takto by to aj malo byť. Koľko vlastne máš? 15? Čo ty môžeš vedieť o živote?“ ironicky mi odsekol Justin a potom sa na mňa pozrel opovrhujúcim pohľadom.  „Je jedno, koľko mám. Jaxon chcel povedať, že Angie môže ísť na operáciu a potom si môžete spraviť dieťa, PLÁNOVANÉ,“ zdôraznila som plánované, pretože všetci v tomto dome vedia, že to bola nehoda. „Možno, že sme to plánovali,“ snažil sa zamiešať karty Justin. „Prosím ťa, nebuď trápny. Pochybujem, že by si chcel mať dieťa. Mal si všetko, na čo si si len zmyslel. Prachy, vlastný gang, štetky a ožieračky. Nezávislý spôsob života a zrazu zmena na dobrého otecka? To sa nestáva ani vo filmoch,“ bohužiaľ som povedala aj to, čo som nechcela. Je to síce pravda, ale nemusela som mu to povedať takýmto krutým spôsobom. „Nemôžeš vedieť, aký som,“ podráždene sykol Justin, no zatiaľ sa držal na uzde. „Ale ja to viem,“ ozvala sa Angie, „Yasmine ťa opísala dokonale.“