Angel Of Death (Story With Justin Bieber)

132.

Z pohľadu Chloe  

Justin mi niečo zamrmlal do ruky, ale nerozumela som mu. "Vďaka," usmiala som sa na Rose, ktorá nadvihla Justinove nohy. "Výjdeme von, nasadneme aj s Justinom do auta a pôjdeme rovno domov. Okéy?" Chalani vraveli, že sa tu o to postarajú. Úprimne o tom pochybujem, pretože toto sa nedá zvládnuť. Celkový počet Caigeových chlapov sa nedá porovnávať s naším počtom ľudí. Je to dobrovoľná samovražda. Inak si to vysvetliť neviem. Viem, že som ich žiadala o pomoc a uvedomujem si aj to, že som sa o to mala postarať sama, ale bola som zúfalá. Rosalie taktiež využila situáciu a vymyslela túto vražednú misiu.

Keby sme mali viac času, tak by som si to všetko v kľude premyslela a možno by som vymyslela niečo lepšie. Veľkým problémom však bolo, že som nevedela, koľko času máme. Povedala som Justinovi, nech vydrží najdlhšie ako sa to len dá, lenže pri Caigovi je všetko možné. Rátala som aj s možnosťou, že Justina zabije hneď ako vytrčím päty z domu. Rátala som s tým, ale nechcela som si to pripustiť. Teraz som vďačná mojej mysli, že mi takúto alternatívu nedovolila prijať. Vyzerá to, že nakoniec sa nájdeme vo svojom rozprávkovom .. a žili šťastne až do smrti. 

Kedy však príde smrť? Keď prestaneme dýchať? Čo keď sa vtedy náš život ešte len začína? "Pozor!" Hlas Rose ma priviedol naspäť z môjho sveta myšlienok do sveta, kde vládne krutá realita. Nestihla som zareagovať a moju hlavu zachvátila silná bolesť. Moje telo v okamžiku opustili všetky sily a spolu s Justinom som spadla na zem. Moja myseľ je otupená a nech akokoľvek veľmi chcem, nedokážem rozoznať deje, ktoré sa dejú okolo mňa. Akoby som mala pred očami rozliate mlieko. Vidím len obrysy postáv aj to nie práve najzreteľnejšie. Hlasy dokážem priradiť k osobám, ale predstaviť si ich už neviem. Viem iba mená. 

Z pohľadu Freda 

Nezvládame to tu. Dúfam, že baby sú už s Justinom v aute a vezú ho niekam. Najlepšie do nemocnice. Nevieme, čo mu ten psychopat chcel spraviť a čo z toho mu už aj spraviť stihol. Je to neskutočný idiot aj napriek tomu, že sa o ňom vraví ako o veľmi inteligentnom človeku. "Clark, za tebou!" Zakričal som a rýchlo som nabil zbraň. Kým som stihol namieriť, Clark sa už nežiadúceho protivníka stihol zbaviť. Len som sa zasmial a ďalej som sa schovával a zabíjal Caigeových ľudí. Sme v hroznej nevýhode a to sa odráža aj na našich výsledkoch. 

Nepoznáme prostredie. Ani len nevieme ako sú porozmiestňované izby. Nie sme pripravení a v neposlednom rade je nás omnoho menej ako ich. Síce sme boli vo výhode pretože sme mali moment prekvapenia, ale príliš nám to nepomohlo. Keď sme tu prišli, tak veľa chlapov tu nebolo. Lenže s výstrelmi a mŕtvymi telami sa sem začalo valiť čoraz viac mužov. Je ich tu ako mravcov a ja ani neviem definovať, odkiaľ sa berú. Keby som na to prišiel, tak by som mohol striehnúť tam a zabiť ich hneď ako vylezú von. Pripadám si ako v nejakom sci-fi filme. 

"Vzdávam to!" Zvrieskol Ryan, keď kopol nejakého chlapa do brucha. "Nie je možné, aby sme z toho vyviazli živí." Vážne sa začína ľutovať? "Musíme im spraviť aspoň nejaký náskok," odkričal som mu a ďalej som sa venoval svojim veciam. Samozrejme, že všetci počuli náš rozhovor a tak sa dosť z nich vysralo na nás a vybehlo niekam. Predpokladám, že skontrolovať Justina alebo príjazdovú cestu. Chceli sme sa rozbehnúť za nimi, ale nejakí tu predsa len ostali a rozhodli sa nám komplikovať náš život. Po chvíľke bolo ticho, ktoré vonku vládlo prerušené hukotom motorov. A nielen tých odchádzajúcich, ktorých zvuk sa vzdiaľoval, ale aj prichádzajúcich, ktoré prehlušovali policajné majáky. "Kurva!" 

Ďakujem všetkým, ktorí túto story čítajú :) Som vám veľmi vďačná, pretože sa pritom dokážem odreagovať a zároveň to má nejaký úžitok, pretože to vám, čitateľom, dokáže vytvoriť na tvári úsmev, spôsobiť strach a možno dokonca aj sem - tam z vás vypadne nejaká tá slzička :) Vote, komenty správy, za všetko veľmi pekne ďakujem :)