Angel Of Death (Story With Justin Bieber)

27.

Z pohľadu Angely

 Justin ma zastavil, aby sme sa spolu rozlúčili. Nevedela som, čo odo mňa čaká. Jednoducho prišiel a pobozkal ma. Nemala som námietky. Niečo sa vo mne pohlo. Prisahám! Žena ohlásila môj let. Príliš sa mi od Justina nechcelo. K tomu ešte spravil tie svoje psie očká. Zaťala som zuby a odišla. Ešte som mu zamávala, pretože som ho chcela vidieť. „No ták, spamätaj sa! Nemôžeš predsa takto vymäknúť!“ hrešila som sa za to, ako veľmi som chcela ostať pri Justinovi. Nastúpila som do lietadla. Do uší som si dala slúchatka a pustila som si Bailee Moore-Decoy Boy. Púšťala som si rôzne pesničky, až pokým sme nepristáli. Vtedy som si ich vybrala. Vystúpila som z lietadla a zavolala som si taxík. Nechcelo sa mi riešiť veci okolo auta. Nasadla som do taxíka, ktorý o chvíľu prišiel. Šoférovi som povedala adresu chalanov a dala som mu peniaze. Celý čas sa pozeral do zrkadielka a usmieval sa. Na konci cesty som sa ho na to opýtala. „Prečo ste celú cestu na mňa zízali?“ nijako ho to neprekvapilo. „S bruškom budete vyzerať nádherne. Pekný deň prajem.“ Povedal a odišiel. Vôbec som tomu nechápala. Aké bruško? To som až taká tučná? Keď nebudem mať sadru, začnem zase behať. Určite mi to prospeje. Vytiahla som mobil z vrecka. Chcela som zavolať Justinovi, ale potom som ho zamkla a vložila nazad do vrecka.  Vytiahla som kľúče, ktoré mi dali chalani. Aspoň nebudem musieť zvoniť a budem mať moment prekvapenie pre seba. „Ahojte, chalani!“ zvrieskla som na celý dom. Nikto nič. Vyšla som po schodoch do Justinovej izby. Vedela som, kde má schované zbrane. Mal ich dve.  Jednu mal predpokladám zo sebou. Na moje prekvapenie v šuplíku nebola žiadna zbraň. „Do riti!“ vošla som do vedľajšej izby. Je mi jedno koho izba to bola. Chcela som iba zbraň. Žiadnu som tam však nenašla. „A dosť!“  zakričala som a išla do kuchyne. Vytiahla som nože, ktoré tam chalani mali. Dala som si ich za rifle a dva som si nechala v rukách. Rozhodla som sa pomaly prezrieť celý dom. Nemusela som. Počula som, ako niekto odomyká dvere. Skryla som sa za roh. Počkala som, kým všetci vojdú a budem počuť zamykanie dverí. Čoskoro sa to stalo. Vyšla som spoza rohu a hodila som dva nože, ktoré som mala v rukách, priamo pred seba. Zasiahla som. Dvaja chalani a Nikolas, keď som si správne zapamätala na mňa čumeli. „Prečo to robíš?“ opýtal sa ma Nikolas. Nemala som v pláne mu odpovedať. „Takže už si na to prišla, Anjelik?“ hnusne sa zasmial nejaký idiot. Vytiahla som ďalší nôž a hodila mu ho medzi oči. Nestihol sa uhnúť. Spadol na zem. Zvyšných dvoch, jeden z nich bol Nikolas, som nechala žiť. Už ich nebolo treba zabíjať. „Áno, už som na to prišla ty sukynsyn.“ Napľula som na tvár pomaly chladnúceho tela.„Ideme opekať?“ opýtala som sa Nikolasa. Nečakala som na odpoveď a išla sa pozrieť do kuchyne. „Našla som marshmallow!“ potešila som sa. Schmatla som ich a išla do predsiene. Jedného chlapa som ťahala za bundu. Druhého som tam nechala ležať. Vyšla som cez balkónové dvere na záhradu. Vytiahla som moje Moonky (cigarety) z vrecka. Bol pri nich aj zapaľovač. Najprv som si zapálila a potom zapaľovač hodila na telo. Nikolas aj s ešte jedným prišli za mnou a doniesli ďalšie dve telá. Hodili ich na už horiace telo. Otvorila som marshmallow. „Nemáte tu nejaké palice, alebo niečo?“ pozrela som sa na Nikolasa. „Jake, skočíš po nich?“ pozrel sa Nikolas na toho druhého. Tak a už viem meno. Viem, poviete si, prečo som nevyužila svoj dar, ale na čo sa ho budem zbytočne dotýkať?  Jake poslušne odišiel a prišiel aj s palicami. „Paráda“ potešila som sa. „Ty to chceš vážne spraviť?“ nadvihol jedno obočie Jake. „A prečo nie? Som hladná. Im to určite vadiť nebude.“ Povedala som úplne chladným hlasom a napichla marshmallow na palicu. Dala som to nad oheň a čakala, kým to bude. Keď to už bolo, stiahla som palicu z ohňa. Zahryzla som sa do jedného marshamallow. „Vy si nedáte? Je to vynikajúce.“ Zamľaskala som. „Myslím, že nie.“ Povedal Nikolas a už bežal niekam za strom. Počula som zvuky zvracania. „Netušila som, že vy na takéto veci nemáte žalúdok.“ Usmiala som sa na Jake'a. „ Ja ehm...“ chcel niečo povedať Jake, ale rozbehol sa smerom k Nikolasovi. Pozrela som sa smerom, ktorým pred chvíľou pozeral Jake. Jednému z chlapov vypadlo oko. „Tak a už sa na nás nebudeš pozerať.“ Zasmiala som sa. Chalani o chvíľu ku mne prišli. Na toto nemali žalúdok. Počkala som, kým oheň nedohorí. Potom sme spolu vošli dnu a ja som si to namierila do kuchyne. V chladničke nič nebolo. „Vy z čoho žijete?“ neveriacky som sa ešte stále pozerala na chladničku. „Mekáč.“ Zašvitoril Jake. „Ahá. Tak ideme do Mekáča.“ Zavelila som. „Ale najprv sa prezlečiem, pretože smrdím od dymu. Alebo si dám radšej sprchu. Počkáte na mňa?“ ovoňala som svoje tričko a strašne smrdelo. „Jasné.“ Súhlasil Nikolas. Chalani si išli sadnúť do obývačky a ja som zatiaľ vyšla do Justinovej izby. Vzala som si zo šatníka biely overal a čisté spodné prádlo. Vyzliekla som sa a vošla do sprchy. Sprcha však bola veľmi rýchla, pretože som mala neskutočný hlad. Vyšla som zo sprchy a obliekla som sa. Vysušila som si vlasy a zaplietla som si vrkoč na bok. Trochu som sa namaľovala. Vzala som si peňaženku a mobil. Zišla som dole schodmi do obývačky. „Môžeme ísť.“ Chalani vypli telku. Jake vzal kľúče od svojho auta a odišli sme. Nasadli sme do Jake'ovho  bieleho lamborghini a nasmerovali sme si to rovno do Mekáča. „Dvakrát McMenu. McCountry, hranolky a Colu.“ Objednala som si. „Brzdi! Zase ti bude zle.“ Varoval ma Nikolas. „Tak len raz.“ Zaplatila som a sledovala som malé žieňa, ako pobehovala a všetko mi dávala na tácku.  Vzala som tácku a išla k voľnému stolu. Počkala som na Jake a Nikolasa. Mali to isté čo ja. Pustila som sa do jedla. „Páni, ty toho zješ. Nič v zlom.“ Žasol Jake. „Ja viem, ale ešte stále som hladná.“ „Už viac nie.“ Zakázal mi ísť si po jedlo Nikolas. Myslel to v dobrom a preto som ho poslúchla. Nastúpili sme do auta. „Jake, nech to fičí.“ Poprosila som ho psími očami. „Ako si želáte, slečna.“ Dupol na plyn Jake. Prišlo mi strašne nevoľno. „Zastav!“ Jake zastavil a ja som otvorila dvere. Hodila som tyčku. „Myslel som, že máš rada rýchlu jazdu.“ Ospravedlňujúco sa na mňa pozrel Jake. „Hej, veď to nebolo z jazdy. Asi mi niečo nesadlo.“ Usmiala som sa. Pomaly sme pokračovali v ceste. „Chalani, večer letíme do L.A. zbaľte sa tak na týždeň.“ Oznámila som im pred domom. „Rozkaz!“ zasmial sa Nikolas. Chalani sa zbalili. Ja som si zatiaľ vyčistila zuby, lebo som nezniesla ten pach po zvratkoch v ústach. „Ideme?“ prišla som k nim do obývačky. Ten čas strašne rýchlo letí. Mali sme už len trištvrte hodiny. „Hej.“ Povedali naraz Jake a Nikolas. Odišli sme z domu. V lietadle sme sedeli každý sám. Keď sme vystúpili z lietadla, hneď som zavolala Justinovi. „Justin, mohol by si po mňa, Jake'a a Nikolasa prísť na letisko?“ „Angie? Jasné, už idem.“ Počula som, ako buchli dvere.

Viem, že je to celé len z pohľadu Angely, ale inak sa nedalo... sorry,,, :) :*