Angel Of Death (Story With Justin Bieber)

86.

Z pohľadu Justina 

Chloe mi prestala venovať pozornosť. Všetko, na čo sa teraz sústredila bol jej mobil. Zhlboka som sa nadýchol a odišiel som. Chcel som sa odreagovať a nakoniec mi to ešte viac pripomína Angie. Bez pozdravu som vyšiel z izby. Netrepol som dverami ani nič podobné. Vie, čo na mňa platí- bohužiaľ. Môj hnev by zbytočne zhoršil už aj tak dosť komplikovanú a nepríjemnú situáciu. Vyšiel som z nemocnice a nasadol som na motorku. Smer-domov. 

Môj domov! Nenechám si nikým odobrať právo na môj gang. Nikto mi ho len tak nevezme a chalanov tiež nie. Oni sú moja rodina a rodina by mala stáť pri tebe za každých okolností. Sú tam aj ťažké chvíle, ktoré treba prekonať (ako napríklad teraz), ale to neznamená, že sa to nedá zvládnuť a pokračovať ďalej. Zastavil som pred domom chalanov. 

Je to pre mňa úplne cudzí dom. Vypol som motor a kľúče som si schoval do vrecka. Nervózne som si zahryzol do pery. Fajn, dám to. Zhlboka som sa nadýchol a vykročil som k dverám. Zaklopal som. Poobzeral som sa a uvidel som zvonček. Zazvonil som. Na to sa hneď dovalil k dverám Ryan. "Čo je?" protivne na mňa vyštekol. Priznávam, ani ja nie som vždy príjemný, ale mám pocit, akoby som už v ich životoch nemal miesto. Vlastne ja ani nemám miesto v nikoho živote. 

"Potrebujem pomoc," oblízol som si spodnú peru. Ryan prekrútil očami a pootvoril dvere tak, aby som mohol vojsť dnu. Išiel som do obývačky, keď som začul za sebou Ryana vrieskať. "Vyzuj sa!" nechápavo som sa na neho pozrel. "To nemyslíš vážne?" vypľaštil som oči. "Ale, hej. Smrteľne. Nemá to kto upratovať," vzdychol si Ryan. Očividne už upratoval. Vykašľal som sa na neho a ďalej pokračoval v ceste do obývačky. 

Rozvalil som sa na jednu zo sedačiek. "Čo potrebuješ? A to, že pomoc, už viem. K veci Justin, nemám čas na vykecávanie s tebou," drzo ku mne prehovoril Ryan. Ak by som mohol, tak by som mu jednu pridrbal. Lenže teraz potrebujem tú ich blbú pomoc. "Mám pocit, že Angie žije," neisto som začal. Bude mi trvať, kým sa dostanem k pointe. "Treba ti cvokára? To trebalo povedať hneď na začiatku. Nájdem nejakého dobrého," ľútostivo povedal Ryan. 

"Nie, ty debil. Nemyslel som to tak. Poznám jednu babu- Chloe. Pred operáciou som videl Angie. A teraz má Chloe jej mobil. Je to bojový typ človeka ako Angie, aj keď sa to na prvý pohľad nezdá. Navyše vie veci, ktoré som vedel iba ja, vy a Angie," musel som to celé skrátiť, pretože by Ryan zaspal. "Preverím to," povzdychol si Ryan. Očividne mi neverí. "Vďaka bro," bratsky sme sa potľapkali po chrbte a odišiel som späť do hotela. 

Z pohľadu Chloe 

Nevydržala som to a vybuchla som. Dúfam, že Justinovi nedojde, že ja som ja. Sakra! Nemusela som sa s ním hádať a mohol by mi zohnať gitaru. Kurvafix! Takto sa tu budem nudiť. Navyše som to s tými ťahmi prehnala a teraz ma bolí celé telo. Hneď ako odišiel Justin, dostala som záchvat. Záchvat plaču. Keď som začala, nevedela som prestať. Musela prísť za mnou nejaká sestrička a dať mi lieky na ukľudnenie. Ach, jo. Ešte skončím v cvokárni. 

Po tabletkách sa mi chcelo poriadne spať. Zdriemla som si na hodinu a potom som sa prebrala. Mala som sen. Zlý, veľmi zlý, sen. 

Išla som do kostola v svadobných šatách. Dala som tomu však inú formu. Takú moju. (Link v komentároch, pretože mi nechcelo pridať fotku) Kráčala som k oltáru. Stál tam vysmiaty Justin. Obrad prebiehal v poriadku. "Angela Collin beriete si tu prítomného Justina Drew Bieber?" opýtal sa ma kňaz. So slzami v očiach som pokrútila hlavou. 

"Nie, nemôžem," povedala som kňazovi a utiekla som preč. Začalo pršať. Bežala som ako o závod, kým som sa nedostala do nejakého lesa. Blúdila som tam. Už bola tma a odvšadiaľ sa ozývali zvuky. Bála som sa. Plakala som a kričala. Dážď neustával a moje šaty bolo celé zablátené, pretože som viackrát spadla. Zahukala sova a ja som sa zľakla. Točila som sa dookola ako nejaký debil, až kým som nespadla na zem.

Udrela som si hlavu o koreň stromu. Len sa zmenil na nepríjemný a strašidelný. Nado mnou sa objavil nejaký chlap. Bol v elegantnom obleku. Pozrela som sa na neho. Mal nádherný úsmev. Vzal ma do náručia. "Ďakujem," šepla som. Len sa zasmial. Zohol sa ku mne akoby ma chcel pobozkať. Odrazu ma však položil a zlomil mi krk. Ten chlap, ktorý to spravil. Teraz som mu videla jasne do tváre. Bol to Justin. 

 Je to prinajmenšom divné. Celý čas, odkedy som sa zobudila nad tým premýšľam. Možno si vážne nie sme s Justinom súdený a takto mi to chcel osud naznačiť. Čo iné by to mohlo znamenať? To, že je Justin vrah už dávno viem, takže to pre mňa nie je žiadna novinka. V tomto stave by som sa od neho mala držať ďalej, pretože mi môže kedykoľvek ublížiť a ja sa nebudem schopná brániť. Veľakrát som už unikla smrti. Ktovie, či by sa mi to podarilo znovu a riskovať to nechcem. 

Lola si ešte neprišla po gitaru. Divné. Vravela, že mi ju požičia iba na chvíľu a už prešlo celé doobedie a ona sa tu ani neobjavila po tom, čo odišla počas Justinovej návštevy. Asi na mňa zabudla a odišla domov, keď sa jej skončila zmena. Nebolo by to nič nové. Fajn, starosti von z hlavy. Idem robiť niečo zmysluplné. Počítať ovečky! Jedna ovečka, dve ovečky, tri ovečky, počkať, to je baran! Tri ovečky, štyri ovečky, päť ovečiek. Viacej nezvládnem v mojom stave. Je to namáhavá práca. Už chápem, prečo pri tom ľudia zaspávajú. 

Priznávam, že som totálny debil. Začala som si spievať Špim a špim (link naboku). Mama mi to spievala, keď som bola menšia a nemohla som zaspať. Nechcem spať, ale čo iné mám robiť? Keď som si to dospievala, vzala som zošit, ktorý mi priniesol Jason. Oh, Jason. Úplne som na neho zabudla. Asi by som sa mu ozvať a ospravedlniť sa. Musíme to nejako celé vyriešiť spoločne. Spoločne všetci traja. Justin, Jason a ja. 

5 votes lásky si poprosím :*