Angel Of Death (Story With Justin Bieber)

17.

Z pohľadu Angely

 Vybehla som vonku a nevšímala nechápavé pohľady chalanov. Zostala som zarazene stáť, keď som uvidela ich záhradu. Mali priamy prístup k moru. Ja asi tiež, ale môj dom som ešte nestihla poriadne obehnúť. V tom sa za mnou objavil Justin. Chytil ma pevne okolo pásu. „Mám ťa.“ Dal mi bozk na krk. „Ja viem.“  Jemne som sa usmiala. Chcela som sa otočiť a pobozkať ho, ale v tom na nás začali padať kvapky dažďa. Začali sme sa smiať. V tom som k nemu podišla a chytila jeho tvár do rúk. Zadívala som sa do jeho karamelových očí a vdychovala som jeho vôňu. Nemohla som odolať. Priblížila som sa k nemu ešte viac a položila svoje pery na tie jeho. Okamžite začal spolupracovať. Potiahol ma za pás bližšie k sebe a tým náš bozk prehĺbil ešte viac. Jazykom som preskúmala každý centimeter jeho úst. Oddialila som sa, aby som sa mohla nadýchnuť. „Bozkávala by som ťa celý čas, ale do pekla s dýchaním!“ rozprávala som pomedzi bozky. Odrazu sa ma zmocnil adrenalín. Pomaly som sa presúvala a on so mnou. Keď som uvidela, že sme pri jazierku, potiahla som ho za tričko. Ja som sa však uhla a Justin letel rovno do jazierka. Musela som sa zasmiať. „Neboj sa, nenechám ťa v tom samého.“ Zavolala som. Rozbehla som sa a skočila do jazierka. Cez košeľu mi bolo všetko vidno, ale nejako som to v tú chvíľu neriešila. Priplávala som k nemu a pobozkala ho. Chytil ma za zadok a ja som si automaticky obmotala nohy okolo jeho pásu. Kvapky dažďa nám padali na hlavy, ale nám to bolo jedno. Užívali sme si prítomnosť toho druhého. Bola to chvíľka ako vystrihnutá z nejakého romantického filmu. Spustila som nohy z Justina a vyliezla som von z jazierka. Chvíľu sa na mňa pozeral, ale potom vyliezol aj on. „Tak a čo teraz?“ nadvihol obočie a pritom sa smial. „No čo asi? Ideme tancovať v daždi!“ zahlásila som. Chytil ma za ruku. Na tanec sa to nepodobalo ani náhodou, ale bola to sranda.Začala som tam skákať a pišťať. Váľala som sa po zemi ako blázon. A Justin spolu so mnou. Otočila som sa tak, že som mala výhľad na dom. Všetci boli prilepení na oknách. „Preboha!“ zasmiala som sa. Justin nechápal o čo tu ide. „Všetci sa na nás pozerali.“ Ukázala som na okno. „Mne to nevadí.“ Mykol plecami a dal mi letmú pusu. Postavila som sa a rozbehla do domu. Justin ma začal naháňať, takže sme sa ešte chvíľu šantili na záhrade. Potom som sa už však na istotu rozbehla smerom k dverám. Dnu som prišla celá premočená. Za mnou dobehol aj Justin a ten na tom nebol o nič lepšie. Chalani sa na mňa dívali a Jazzy sa len smiala. „Na čo čumíte?“ nechápala som. Po chvíli mi to došlo. „Ste nechutní.“ Zasmiala som sa a išla hore. Okamžite som napúšťala do vani vodu a čakala, kým sa po okraj naplní. Justin prišiel za mnou a začal sa vyzliekať. „Ideš do sprchy?“ „Sa hraješ na hlúpučkú? Plánujem spoločný kúpeľ s tebou.“ Pobozkal ma. „Justin, si mokrý.“ Jeho telo sa lepilo na to moje. „Nepapuľuj. Aj ty si mokrá.“  V tom som si uvedomila svoju hlúposť. Vypla som vodu. Dala som si dole košeľu a nedalo sa nevšimnúť si ako si ma prezeral. „Dúfam, že sa ti na mňa dobre pozerá.“ Usmiala som sa a vliezla do vane. „Pozeralo sa mi.“ Sklamane sa na mňa pozrel. Skočil do vane. Polka voda vyšpliechla von. „Si ako malé dieťa.“ Rozhorčovala som sa nad tým, koľko vody bolo mimo vane. „Neviem, kto pobehoval po záhrade ako blázon, keď pršalo.“ Zasmial sa Justin nad tou spomienkou. „No tak som si chcela trošku užiť a čo teraz? Zbiješ ma za to?“uculila som sa. Pohladkal ma po líci. Nevedela som, čo mám od toho čakať. Chcel niečo viac, alebo nie?

 Z pohľadu Freda

Angela zbehla schody a utekala von na záhradu. Tam zostala stáť, akoby ju niekto priklincoval. Chcel som za ňou ísť a opýtať sa jej, čo sa stalo, ale v tom už bol pri nej Justin. Nechcel som rušiť. Možno mám o Angie záujem, ale určite im nebudem kaziť plány. Začali sa bozkávať a to sme už viacerí zbystrili pozornosť. Jazzy sa na nich pozerala a slza jej začala stekať po tvári. „Jazzy, si v poriadku?“ nebol som si tým celkom istý. „Áno, ja len... je to také romantické...“ rozprávala cez vzlyky. Priznávam, bolo to pekné. Ale žeby som kvôli tomu plakal? Tak to určite nie! Pozrel som sa na ňu a ona len ďalej plakala. Pritiahol som si ju k sebe a spolu sme ich sledovali cez zapršané okno. Odrazu sa Angie uhla a Justin spadol do jazierka. Všetci sme sa schuti zasmiali. Takto mu žiadna baba ešte v živote neodporovala. „Myslíte si, že sa dajú dokopy?“  opýtal sa trochu sklamane Chaz. „Podľa Jazzy, už spolu chodia.“ Povedal som namiesto nej. Vyzerala tak, akoby z nej v živote nevyšla ani hláska.  Angie a Justin sa v jazierku bozkávali a potom začali tancovať a poskakovať po záhrade. Vyzerali ako dvaja blázni. Ako zamilovaní blázni.

Z pohľadu Justina

 Ležali sme vo vani a špliechali sa. Už som len čakal, kedy sa ma opýta, kde sú kačičky do vody. Bola taká zlatá. Keď už vo vani nebola polka vody, začal som ju umývať. Prešiel som každý kúsok jej dokonalého tela.  Potom začala umývať ona mňa. Mal som chuť na ňu, na jej dokonalé pery. Vzal som sprchovaciu hlavicu a pustil vodu. Začala striekať všade. Keď sme už boli opláchnutí, tak sme vyšli z vane. Vyfénoval som jej vlasy. Obliekli sme sa a išli sme po nejaké handry, aby sme mohli utrieť všetku tú vodu, čo sme vyšpliechali. Prišiel som s kopou handier v ruke. Rozbehla sa ku mne a šmykla sa. Pustil som handry a rozbehol som sa ku nej.  Ležali na zemi. „Si v poriadku?“ vážne som sa opýtal. Mal som o ňu veľká strach. „Jasné. Hneď som na nohách.“Usmiala sa a skúsila sa postaviť. Sadla si naspäť na zadok. „Fajn, asi to nepôjde. Pomôžeš mi?“ „Pochybuješ o tom?“ smutne som sa na ňu usmial. Vzal som ju na ruky a položil na posteľ. „Bude to len vyvrtnuté. O dva dni som v pohode.“  Snažila sa usmiať, no sykla, keď som jej nadvihol nohavicu z pyžama. „Máš to zlomené. Je to celé opuchnuté.“  Smutne som sa pozeral na jej nohu. Nechápem, ako sa mohla usmievať aj cez toľkú bolesť. „Podaj mi veci. V skrini v hornej poličke sú legíny. Vytiahni čierne a potom mi nájdi nejaké modré tričko, prosím.“ Usmiala sa. „Ako  to, že máš takú dobrú náladu aj napriek tomu, že máš lomenú nohu?“  rozprával som pomedzi to, ako som hľadal veci, o ktoré ma poprosila. „Pretože sa mi odtiaľto veľmi nechce. Takže kým sa mi vylieči noha, tak dúfam, že tu budem môcť byť. Potom si chcem zariadiť dom, sama, takže tu budem ešte asi ďalší týždeň. No a potom budete vy u mňa.“  Veselo sa usmiala. Ona si z toho vážne nerobí ťažkú hlavu.