Angel Of Death (Story With Justin Bieber)

53.

Trošku rozuzlenie medzi Yasmine a Clarkom, pretože je tých zápletiek veľa... v ďalšej časti (dúfam, že sa mi ju podarí napísať ešte dnes, takže pridaná bude zajtra) príde rad pomaly ale isto aj na Justina a Angie... 

Z pohľadu Justina

Akoby nestačilo, že mi vynadala Angie, tak to stihol aj Jaxon a Yasmine. Skvelé! Aké úžasné ráno. Ak sa do toho ešte niekto zapojí, tak prisahám, že mu rozbijem hubu. „Žena dokáže zmeniť chlapa,“ zastala sa ma Jazzy. Aspoň niekto mi drží stranu, pretože som v zreteľnej nevýhode.  „Omyl, žena nezmení chlapa. Chlap sa zmení z lásky k žene,“ opravila ju Angie, „len neviem, či je to aj Justinov prípad.“ Tak Angie nevie, či ju milujem? To si snáď zo mňa robí srandu! Nestačilo jej, ako sme sa spolu pozerali na hviezdy? Priznávam, nebolo to to najromantickejšie, ale predsa. Až na to, že skoro spadla z balkóna. Ak by to bol film, tak by to bola nejaká romantická komédia. Ale tancovanie v daždi sa za romantiku jednoznačne považuje. Nebolo pre mňa ľahké povedať jej, že ju milujem a ona to teraz ide spochybňovať? Bože, zbláznim sa z toho celého. Zúfalo som sa potiahol za končeky vlasov. Otvoril som ústa, že sa budem nejako brániť, ale žiaden rozumný argument mi nenapadol. Pretože všetko romantické, čo sme spolu zažili, predchádzala nejaká škaredá hádka. „Preboha Angie, nevidíš, ako sa Justin snaží?“ Jazzy to už nevydržala a jemne zvýšila hlas. „Snaží sa akurát tak psychicky zničiť Angie. A musím uznať, darí sa ti to dokonale, bro“  potľapkal ma po rameni Jaxon. „Ty kokot jeden vyjebaný, nechytaj sa ma a už vôbec sa nestaraj do mňa a do Angie! Všetko nám to len kazíš. Nechápeš, že si vybrala mňa a nie teba? Si slepý alebo dementný?!“ toto bola posledná kvapka v mojom pohári trpezlivosti, ktorý som o dosť zväčšil len a výlučne kvôli Angie. „Na dnes toho už bolo dosť. Rozhodnutá už som a moje rozhodnutie nikto a nič nezmení!“ celú debatu ukončila Angie dvomi vetami, ktoré nás trochu prekvapili. „Ako to, že si sa už rozhodla?“  nevedel som, čo mám na to povedať. Celá táto hádka je kvôli tomu, čo bude ďalej a Angie je už rozhodnutá? To si zo mňa robí piču!

Z pohľadu Angie

Zbytočne sa celý čas hádali. Ak by ma pustili k slovu, tak by sa dozvedeli, že už som sa rozhodla. Po ´udobrovaní´ s Justinom som rozmýšľala nad tým, ako to bude celé pokračovať.  Či to celé s Justinom má vlastne nejaký zmysel. Čo ak to celé bolo len o tom, že som ho jednoducho priťahovala? Tehotenstvo má na mňa jednoznačne zlý vplyv a spolu so zamilovanosťou je to priam neznesiteľné. V momentoch, kedy by som vytiahla zbraň a odstrelila človeka, ktorý by stál oproti mne a vytáčal ma do nepríčetnosti, sa jednoducho rozplačem ako nejaká troska. Je to hrozné. Neznášam toto moje nové ja a musím to zmeniť. Svojim spôsobom ma zmenili aj priatelia. Ale len v jednej veci. Ak mi na niekom záleží, tak ho budem brániť. „Normálne. Včera, keď si sa vrátil opitý, tak som rozmýšľal, keďže som nemala čo robiť,“  v podstate som čo robiť mala, ale to nemusia všetci vedieť. Podstatné je, že som rozmýšľala a to dosť dlho. „Čo chceš robiť?“ so strachom v hlase sa ma opýtala Jazzy. Už som jej chcela odpovedať, keď Yasmine zapípal mobil. Pozrela sa na displej. Bola som ticho. Podvedome som tušila, že to bude niečo dôležité. Zostala nemo stáť. „Yasmine, si v poriadku?“ neisto som sa jej opýtala. Jednoznačne ju správa, ktorá jej prišla, vykoľajila. „Clark..“ všetci sme spozorneli. „Zomrel?“ opýtal sa Justin. Pohotovo som do neho drgla lakťom. Ak zomrel, tak by sa na to nemal pýtať tak neosobne. „Prebral sa...“ Yasmine sa neprítomne pozerala do zeme. „To je skvelé!“ rýchlo som ju objala. Konečne nejaká dobrá správa.  „Ideš za ním?“ veselo som sa jej opýtala. Ostatní ani nevnímali okolitý svet.  „Neviem, či by som mala ísť po tom všetkom, čo sa stalo..“ váhavo si zahryzla do pery. Bože, prečo všetky vzťahy musia byť také komplikované. „Choď za ním. Maximálne ťa odmietne. Nič hrozné,“ snažila som sa odľahčiť situáciu. „V podstate máš pravdu. Pôjdem za ním. Ideš so mnou?“  prosebne sa na mňa pozrela. „Nemala by som. Je to vaša vec,“ ospravedlňujúco som sa na ňu pozrela. Snáď to pochopí.

Z pohľadu Yasmine

Angie má pravdu. Musím to vyskúšať. Vzala som kľúče, už od môjho auta. Otvorila som ho a nasadla som. Bohuvďaka, že tu nikto nikoho nekontroluje, pretože by bol z toho riadny pruser. Mám jedno šťastie, že vyzerám byť staršia ako som. Dodržiavala som rýchlosť, aby som nebola príliš nápadná, ak by sa tu niekde po okolí motali policajti. Bože, lepší čas na prebudenie asi ani nemal.  Do riti! Ocitla som sa v najväčšej zápche. Po trištvrte hodinovom státí v kolóne sa veci konečne pohli správnym smerom. Pomalým tempom som sa dostala do nemocnice. Na recepcii bola tá istá sestrička ako keď priviezli Clarka do nemocnice. „Dobrý deň, prišla som za priateľom. Môžem ho navštíviť?“ mám šťastie, že má táto sestrička pozná. Keď som bola menšia a chodila som za otcom alebo mamou do práce, tak sa o mňa starala, kým neprišli na recepciu. „Bež, zlato. A hlavne nenápadne,“ milo sa na mňa usmiala a opäť sa venovala svojej práci. Tak to by sme mali. Prešla som dlhou chodbou. Stála som pred dverami do Clarkovej izby. Mám tam vojsť alebo nie? Stále vo mne vírilo nespočetné množstvo pochybností. Odrazu sa otvorili dvere a v nich stál otec. Odignorovala som ho pohľadom po našej hádke. Dvere však boli natoľko otvorené, že ma uvidel Clark. Moja otázka je zodpovedaná. Teraz musím vojsť dnu. „Ahoj,“ snažila som sa vyznieť milo. Sadla som si na stoličku vedľa postele. „Zlatko,...“ potichu sa vydralo z jeho úst jediné slovo. „Nechaj ma ti to vysvetliť, prosím,“ stlačila som mu ruku. „Je to v poriadku...“ s menšími problémami vyslovil túto vetu. Najprv som nechápala, ale potom mi to celé došlo. Slzy šťastia sa mi vkradli do očí. „Milujem ťa,“ nahla som sa k nemu a pobozkala som ho. Mojím telom sa opäť prehnal ten príjemný pocit, keď sme boli s Clarkom spolu. Všetko bolo tak ako má byť. Clark mi odpustil a je v poriadku. To je pre mňa to najdôležitejšie.