Angel Of Death (Story With Justin Bieber)

6.

Vážne sa ospravedlňujem, že predošlá časť bola tak neskoro ... :// ..ako ospravedlnenie je táto časť trošku dlhšia... dúfam, že sa vám bude páčiť... :*

Z pohľadu Justina

„Ak v tom celom má prsty Jazmyn, tak ja jej niečo spravím. Zavolám jej. Áno! To je vynikajúci nápad.“ „Kľud, bro. To už si na tom až tak zle, že sa bavíš sám so sebou?“ zachechotal sa Chaz. „Myslel som, že som tu sám. Ja som v koncoch, Chaz. Tá baba ma má v hrsti. A to som s ňou iba spal. Nemôžem ju milovať, či?“ vyhŕklo zo mňa. „Veľa informácií naraz. Si kôpka nešťastia. Angela má niečo v sebe. Dostala nás všetkých a to ju ani nepoznáme.“ Priznal Chaz a mal pravdu. Bola iná. „Nemali sme to tak skoro vzdať.“  Vzdychol som. „Všade sme už boli. Zavolám Jazmyn.“ Povzbudzoval ma Chaz. „Ahoj, Jazzy. Zlatíčko, vieš Anjel smrti ťa má ako núdzový kontakt. Nechceš mi niečo vysvetliť?“ nadvihol obočie Chaz. „Fajn, zapnem si skype. Ahoj.“ „Ide mi to vysvetliť. Ideš so mnou? Možno ťa rada uvidí.“ Potľapkal ma po ramene. „Fajn.“ Vzdychol som a išiel s ním. Zapol skype. Hneď mu zavolala Jazzy. „Ahoj! Prosím poď k veci, lebo Bieberko sa nám zblázni.“ Vystrúhal grimasu Chaz. „Vidím, že je na tom zle. Angie je u mňa. Som v LA aj s Jaxonom. Chcela som ju spoznať. Babu, ktorá by ťa mala v hrsti len tak nestretnem. Prebudila sa a potom mi povedala svoj príbeh. Chceli sme ju odviezť domov. Ale keď som si uvedomila, že 4 roky nenakupovala, veď chápeš. Už spí. Uvidíme sa zajtra, lebo som unavená, dobrú.“ Rýchlo ukončila hovor. „Nejako sa mi to nezdá. Možno som len paranoidný.” Skonštatoval Chat. “Nie, Chaz. Jazzy bola nesvoja, a nebolo to len únavou. Mohla nám rozprávať, čo všetko si kúpila, ale nepovedala ani slovko.” Ozrejmil som mu situáciu. “Každopádne, Anjelik je v poriadku. Treba to oznámiť chlapom. Fredo bude mať radosť.” Postavil sa z postele Chat a išiel dole.

 Z pohľadu Angely

Akcia prebiehala výborne. Ten chlap bol taký nadržaný, že si nevšimol, kedy som mu vytiahla zbraň z gatí. Mal ju s tlmičom. Paráda. Dostal ranu priamo do srdca. Potom som ho vyhodila von oknom do kontajnera.  Tam už stál Jaxon. Keď som videla, ako ho zapálil, odišla som. Uvidela som Jazmyn so strachom v očiach. Spravím si z nej srandu! „Tak čo?“ vyhŕkla. „Celé sa to dokašľalo.“ Povedala som s vážnou tvárou. Nevydržala som to a začala som sa smiať. „Ty si blbá!“ vydýchla si Jazmyn a hrala sa na urazenú. „Ale no tak, Jazmyn, nedalo sa odolať. Zlatíčko.“ Objala som j a to už sme sa smiali obidve. „Ideme?“ nedočkavo sa ma spýtala Jazmyn. „Hej. Len ešte niečo objednám pre mňa a Jaxona, kedďže ty si už očividne jedla.“ Zasmiala som sa a ukázala na špinku od špagiet, čo mala na brade. „Prepáč, bola som veľmi hladná.“ Začervenala sa Jazmyn. „To je v pohode.“  Usmiala som sa a išla objednať. Jedlo nám zabalili a mohli sme ísť domov. Pri aute už stál Jaxon s kyticou bielych ruží v ruke. Bola obrovská. „Dievča, ktorému si to kúpil má obrovské šťastie.“ „Som rád, že sa ti páčia. Ale na tvoju krásu nemajú.“ Usmial sa Jaxon a dal mi kyticu do ruky. Zostala som stáť ako obarená. „Tie sú vážne pre mňa?“  váhavo som sa opýtala. „Samozrejme.“ Vlepil mi pusu na líce. „Ďakujem.“  Objala som Jaxona, keď som podala jedlo Jazmyn. Tá len krútila hlavou. „Povedala som ti, že máš Angie nechať. Chalani na ňu majú zálusk o Justinovi nehovoriac.“ Priam vykríkla na Jaxona. „Počkať. Čo? Justin? Veď sa s ním poriadne ani nebavím. Raz som s nám spala. To je všetko.“ Nešlo mi do hlavy to, čo práve povedala Jazmyn. Chcela som to vyriešiť, ale bola som strašne unavená. „Jaxon, ďakujem. Je to od teba veľmi milé.“ Zmohla som sa len na niečo, čo sa malo podobať na úsmev. „Tak ideme domov?“ opýtal sa nás Jaxon. „Jasné. Ochvíľu zaspím na nohách.“ Robila som si srandu. Jaxon a Jazmyn sa smiali. „Hm.. ja to ale myslím vážne.“  Unavene som sa na nich pozrela. „Tak teda poďme.“ Usmiala sa Jazmyn a už sme nasadali do auta. Sledovala som cestu. Niekto do mňa jemne drgol. Vyšlo zo mňa len mraučanie. „Angie, zaspala si. Sme doma.“ Rozlepila som oči a uvidela Jaxona. Tak sladko sa na mňa usmieval. „Už vstávam a idem po tašky do kufra.“ Nemotorne som vystúpila z auta. „Nechaj to tak. Jazzy to vyberie a ja ťa uložím do postele.“ „Veď ani nevieš, v ktorej izbe spím. Je ich tu strašne veľa.“ Snažila som sa namietať. „Asi ťažko, keď si u nás doma.“ Zasmial sa Jaxon. „Prečo? Ja chcem ísť domov.“  Trvala som si na svojom. „Pôjdeš, ale až zajtra ráno. Aj tak tam pravdepodobne nič nemáš. S Jazzy sme sa dohodli, že prespíš u nás a zajtra ťa odveziem domov.“  Jazzy? Kto to dopekla je? „Jazzy?“ pribehla ku mne Jazmyn. „Už chápem.“  Zakňučala som a oprela sa o Jaxona, pretože som nevládala stáť na nohách. „A ide sa do postele!“ zahlásil Jaxon. Nenamietala som, pretože som nevládala. Vzal ma do náručia a niekam sme išli. Zaregistrovala som už len to, ako zatvoril dvere a nechal ma v nejakej izbe samú.

 Z pohľadu Jazmyn

Jaxon uložil Angie do izby pre hostí. Vybral tú najväčšiu. Ja som zatiaľ odložila nákupy. Musela som to otočiť na desaťkrát. Už som si chcela ísť ľahnúť, keď mi zrazu začal zvoniť mobil. Začala som si spievať, keďže mi hralo Warrior od Demi Lovato. Nie je to veľmi známa pesnička, ale mne sa strašne páči. Keď som si uvedomila, že mi zvoní mobil, zdvihla som hovor. Bol to Chaz. „Ahoj, Jazzy. Zlatíčko, vieš Anjel smrti ťa má ako núdzový kontakt. Nechceš mi niečo vysvetliť?“ vedela som presne, že v tejto chvíli nadvihol obočie. Robil to vždy, keď niečomu nerozumel. „Fajn, zapnem si skype. Ahoj.“  Zapla som notebook a prihlásila sa na skype. Hneď, ako som uvidela Chaza online, zavolala som mu. „Ahoj! Prosím poď k veci, lebo Bieberko sa nám zblázni.“ Vystrúhal grimasu Chaz. „Vidím, že je na tom zle. Angie je u mňa. Som v LA aj s Jaxonom. Chcela som ju spoznať. Babu, ktorá by ťa mala v hrsti len tak nestretnem. Prebudila sa a potom mi povedala svoj príbeh. Chceli sme ju odviezť domov. Ale keď som si uvedomila, že 4 roky nenakupovala, veď chápeš. Už spí. Uvidíme sa zajtra, lebo som unavená, dobrú.“  Zložila som to. Nechcelo sa mi príliš veľa rozprávať, keďže som bola strašne unavená. A o tom chlapíkovi sa Justin nemusí dozvedieť. Ak by som s ním volala dlhšie, povedala by som mu to. Zvozil by ma za to, že som do toho zatiahla aj Angie. Keď  som si na ňu spomenula, uvedomila som si, že tu nemá veci na prezlečenie. Teda vhodné. V taškách z nákupov bolo všeličo. Vlasne, bolo tam aj pyžamo, ale nechcelo sa mi ho hľadať. Išla som ku skrini a vytiahla jedno svoje. Sme rovnako vysoké, takže by s veľkosťou nemal byť problém. Aspoň dúfam. Ak jej to bude malé, dám jej Jaxonove tričko. Ten by bol z toho celý happy. Išla som k jej izbe. Potichu som zaklopala na dvere. Nikto sa neozýval. Potichu som vošla a uvidela ju, ako pokojne spí. Otočila som sa a zavrela dvere. Išla som do mojej izby, keď som narazila na Jaxona. „Prečo nesieš pyžamo?“ opýtal sa. „Načo slúži pyžamo? Angie ma svoje niekde v taške, tak som jej vybrala moje. Ale keď som prišla za ňou, tak už spala.“  Vysvetlila som Jaxonovi. Načo asi slúži pyžamo. Niekedy mám pocit, akoby vôbec nerozmýšľal. „Ehm... Jax?“ tak mu hovorím iba ja. „Prepáč, že som na teba pri nákupnom centre tak vyletela.“ So sklopeným zrakom som mu ospravedlnila. Nemala som na to dôvod. „Poď ku mne do izby. Nebudeme sa rozprávať na chodbe. Ešte zobudíme Angie.“ Potiahol ma za ruku Jax a ja nenamietala. Potrebovali sme si to všetko vysvetliť. Ako dvojičky, a k tomu s našou minulosťou, máme k sebe veľmi blízko. „Ja ťa chápem. Na Justinovi ti veľmi záleží. A z toho čo som si všimol si si s Angie sadla.“ „Ja... prepáč... ale vieš. Justin si so svojou minulosťou nenájde správne dievča. A Angie si toho už dosť preskákala vo väzení a bude ho chápať. Nepotrebuje, aby bol k nej Justin citlivý až moc, pretože je od 14 prakticky sama. A ty.. ja viem, že ju máš veľmi rád. Ale ty si dokážeš nájsť dievča a správať sa k nej tak, ako si zaslúži. Ale on nie. Veď vieš...“ rozplakala som sa. Nedokázala som to ovládať a z očí sa mi valil prúd sĺz. Jax ma objal a pritúlil k sebe.  „Jazzy, sestrička, všetko bude v poriadku. Uvidíš. Teraz si mi otvorila oči. Nechám Angie, nech si sama vyberie. Ale ak si vyberie mňa a nie Justina, namietať nebudem. Neodoženiem ju predsa!“ snažil sa odľahčiť situáciu a to sa mu podarilo. Zasmiali sme sa a ja som pomaly prestávala plakať. Stále ma však držal pevne v objatí. „Ďakujem. Inak, Angie možno nebude mať zariadený dom. Čo keby sme jej s tým pomohli? Teda ak by chcela.“ Navrhla som Jaxonovi. Určite nebude mať nič proti.