Angel Of Death (Story With Justin Bieber)

12.

Z pohľadu Justina

 Išiel som za ňou do izby. Sedela tam a sledovala hviezdy. „Prosím, nech konečne získam to, po čom toľko túžim.“ Šepla. Takže jej tajné želanie? Chytil som ju zozadu a dal jej pusu do vlasov. „Nádherné želanie.“ „Veď to, že je to iba želanie.“ Pustil som ju, pretože som si chcel za ňu sadnúť a tak ju objímať. Nevydržal by som dlho stáť.  „Neboj, zlato. O chvíľu už budeš v mojom náručí.“ Len prikývla. Sadol som si za ňu a pritiahol ju k sebe. Vôbec nenamietala. Len sme tak sedeli a sledovali hviezdy. . Odrazu sa rozfúkal až príliš studený vietor a Angie naskočila husia koža. Nedalo sa si to nevšimnúť. Objal som ju ešte pevnejšie.  Konečne sa uvoľnila a hlavu si oprela o moju hruď. Po chvíľke som sa otvoril a začal rozprávať o mojej minulosti. Opýtal som sa jej, či by so mnou nechcela chodiť, keď som si uvedomil, že ma úplne u prdele to, čo jej vravím. „Shawty, ty ma vôbec nepočúvaš!“ jemným, ale nahnevaným hlasom som jej to mierne vyčítal. Vyšlo z nej len nejaké chrapčanie. „Prepáč, ty si spala?“  „Tak nejako.“ Zamrmlala a opäť sa uvelebila na mojej hrudi. „Nie žeby mi to takto nevyhovovalo, ale asi nie je najlepší nápad spať na zábradlí balkóna na treťom poschodí.“ Zasmial som sa. „Hej hej veď už idem.“ Snažila sa postaviť, ale nejako sa zamotala. Chytil som ju za ruku a pritiahol späť. Srdce som mal niekde v gatiach z toho, že by sa jej mohlo niečo stať. „Keď chceš byť v mojom náručí stačí povedať a nie pokúšať sa o samovraždu.“ Snažil som sa odľahčiť situáciu, ale  asi mi to nevyšlo. „Debil. Len sa mi trochu zamotalo v hlave.“  Sykla. Postavila sa na rovné nohy a odkráčala preč z izby. Keď stála vo dverách, prehovoril som. Až vtedy som si uvedomil, že mi odchádza.  „Kam sa chystáš?“ nadvihol som obočie. „Preč od teba, shawty.“ Žmurkla na mňa a odišla z izby. Ľahol som si na posteľ dúfajúc, že sa vráti. Rozmýšľal som nad všetkým. Nad Angelou. Ako som sa jej mohol opýtať, či by so mnou nechcela chodiť? Bože, ja som blbý. Chcel som zaspať, ale nemohol som. Musel som nad ňou rozmýšľať. Ani neviem ako, ale zaspal som. Ráno som sa zobudil na škvŕkanie v bruchu. Rukou som prešiel po posteli. Myslel som si, že natrafím na Anjelika. Nič. Rozlepil som oči a poobzeral som sa. Jediné, čo som uvidel, bola prázdna izba. Pri predstave, že spala s niekým iným, mi vrela krv v žilách. A to by len spala. A čo keby robili niečo iné? Zabil by som toho chlapa. Bolo by mi jedno, kto by to bol.  Celý nazúrený som prechádzal postupne celé poschodie. Na treťom poschodí nebola. Zišiel som na druhé.  Prešiel som už tri izby no nikde nebola. Vstúpil som do Chazovej izby a zamrzol som. Uvidel som ich, ako sa objímajú zo spánku. „Čo to má znamenať?!“ vyštekol som na Chaza. Ten len nechápavo pozrel. „Včera v noci prišla ku mne do izby či tu môže prespať. A mimochodom, potichšie, pretože ešte spí.“ Ukázal na Angelu. Neskoro. Už bola hore. Pretrela si oči. „Dík, že si ma zobudil.“ Pozrela sa na mňa vyčítavým pohľadom. „Prečo všetko vyčítaš len mne?“ nechápal som. Už aj včera sme sa kvôli tomu pohádali. A pritom to celé začal Jaxon. „Lebo ty si tu vtrhol ako blázon a začal vrieskať po Chazovi! A nebráň sa. To, že som v noci odišla bola tvoja vina. Ja som sa skoro prizabila a ty si si zo mňa robil srandu. No to bolo veľmi smiešne, že som skoro preletela cez zábradlie z tretieho poschodia.“ Povedala mi to, čo som chcel vedieť. Ale nečakal som takúto odpoveď. Za všetko som mohol ja. „Čože si? Justin, ako si to mohol dopustiť!“ zareagoval Chaz, keď si uvedomil, čo sa včera stalo. „Prestaň! Je v poriadku, nevidíš?“ na toto nemám nervy. Odišiel som z Chazovej izby a zabuchol som za sebou dvere. Išiel som do svojej izby a zamkol sa.

 Z pohľadu Angely

„Bože, to je magor.“ Vzdychla som si nad divadlom, čo predviedol Justin. „Ehm... ďakujem, že som tu mohla prespať.“ Usmiala som sa na Chaza a odišla z jeho izby. Cupitala som hore schodmi. Chcela som otvoriť dvere, ale boli zamknuté. „Do riti Bieber!“ zanadávala som. Nesnažila som sa ho presvedčiť, aby mi otvoril. Nemám za potreby sa niekomu doprosovať. Otočila som sa a odišla. Počula som nejaký buchot. Pravdepodobne ho dostali nervy. V kuchyni už sedeli chalani. „Ahojte!“ pozdravila som sa a otvorila chladničku. Nič, čo by mi chutilo v nej nebolo. Rozhodla som sa spraviť si omeletu. „Spravíš aj mne, však?“  prosebne na mňa pozrel Fredo. „Keď len tebe tak hej.“ Usmiala som sa  a vybrala ďalšie vajcia. Začala som robiť omeletu a v kuchyni nastalo trápne ticho. Rozhodla som sa to prelomiť. „Takže... prečo ste všetci tak skoro ráno hore?“ fakt? Trápnejšia otázka ťa nenapadla? „Pretože Justin vyvádzal kvôli tomu, v ktorej izbe si spala. Čo sa medzi vami stalo?“ cítila som Clarkov neúnosný pohľad na mojom chrbte. „Skoro som spadla cez zábradlie a ten idiot si zo mňa robil srandu.“ Jednoducho som povedala a ďalej som sa venovala omelete. „T-to nemyslíš vážne!“ zakoktal sa Riley. „Nemám dôvod robiť si z vás srandu.“ Odpovedala som mu a nabrala som omeletu pre Freda a pre mňa. Sadla som si za stôl a sledovala, čo sa bude ďalej diať. „To mi je ľúto.“ Úprimne povedal jeden z chlapov. „Nemá byť čo. Nie som Justinova frajerka, aby som plakala kvôli každej hádke.“ Utrúsila som a ďalej som si vychutnávala raňajky. Opäť nastalo ticho. „Všimla som si, že vzadu máte kôš. Nezahráme si? Predpokladám, že Bieber hrať nebude. Takže budeme 5 na 5. Čo vy na to?“ usmiala som sa a dúfala, že si so mnou zahrajú. „To nie je zlý nápad. Som zvedavý, aká si v baskete.“ Usmial sa Riley. „Tak fajn. Za polhoďky sa stretneme na záhrade. Môže byť?“ všetci na mňa vyľakane pozerali. Teda nie na mňa, ale skôr na niekoho kto stál za mnou. Otočila som sa a stál tam Justin.