Angel Of Death (Story With Justin Bieber)

113.

Hudba Miley Cyrus Every Rose Has Its Thorn :) 

Z pohľadu Chloe 

Pocítila som jemný bozk, ktorého následky boli motýliky v brušku a husia koža po celom tele. Od príjemného pocitu ma striaslo. Neviem, čo to bolo. Sen? Realita? Umieram? Bol to bozk smrti? Ak áno, tak by som mohla zomierať každý deň. Každú sekundu môjho života na zemi. Ale ak to bola realita, tak chcem stretnúť človeka, ktorý celé toto s mojím telom spôsobil. Chcem stretnúť človeka, ktorý dokázal, že som sa pod jeho dotykom striasla. Ani nie striasla, ale že moje telo príjemne striaslo. Elektrina mi rozprúdila krv v žilách. Alebo to bolo túžba? Túžba spoznať toho človeka? 

Neviem, čo to bolo, ale som tomu vďačná. Celé toto môže zmeniť môj život. Je to ako keď na konci rozprávky dostane princezná pusu od princa. A potom nastane krásny koniec alá Žili spolu až do smrti. Čo ak takýto koniec práve v tejto chvíli čaká aj na mňa? Celé moje telo je naplnené túžbou, kým konečne budem mať dosť síl otvoriť oči a pozrieť sa do očí môjmu princovi. Len aby si nebola sklamaná, princezná. Nie, teraz to bude iné. Cítim to. Moje pocity ma nikdy nesklamali. Takže si sa nemýlila ani v Justinovi? Teraz to nevyťahuj! 

Silou vôle som pomaly otvárala oči. Nie však v skutočnosti. Všetko som to spravila iba v mojom sne. Prebudila som sa vo svojej posteli. Pomaly som otvorila oči, rovnako ako v mojom sne. Keď to bol vôbec sen. Mohla som si myslieť, že to nie je realita, pretože na realitu to bolo príliš pekné a skutočné. Mne sa takéto niečo nemôže stať. Aspoň nie v tomto živote. Veď prečo aj? Nezaslúžim si to. Párkrát som zažmurkala, aby si oči rýchlejšie privykli. Otočila som sa a vedľa mňa ležal veľký plyšový medvedík celý snehovo bielučký. V rukách držal kyticu bielych ruží. Obrovskú kyticu. 

Posadila som sa na posteli a natiahla som sa za ružami. Sú nádherná. Privoňala som si k nim. Sú také jemné a zároveň sa vedia brániť, aby im nikto neublížil. Ich vôňa je taká príjemná, že som sa musela nadýchnuť aspoň šesťkrát, kým som si konečne uvedomila, čo sa deje. Kým som si uvedomila, že celé toto je skutočnosť. Že nič z toho nie je sen. Macko, ruže. Je to pre mňa. Od niekoho, kto ma pravdepodobne miluje. Justin. Od niekoho, komu chýbam. Justin. Od niekoho, kto na mňa nemôže prestať myslieť. Justin. Medzi ružami bola malá kartička. Otvorila som ju a na nej stálo Prepáč. Justin. 

Vieš, čo znamenajú biele ruže? Samozrejme, že to vie, aj keď ich nikdy nedostala. Páni, obidve moje podvedomia sa zhodli. Dúfam, že to bude pre mňa skôr výhoda ako výhoda. Jasnačka, že to je výhoda. Akoby som videla, ako sa malá ja u mňa v hlave zazubila. V skutočnosti neviem, čo znamenajú. Ružami a kvetmi som sa nikdy nezaoberala. Nemala som na to dôvod. Vystrúhala som nejakú grimasu, ktorá mala značiť ospravedlnenie. Romantické filmy ti asi veľa nehovoria. Jasné, poďte do mňa obidve a zničte mi túto nádhernú chvíľu, veď prečo nie? Prepáč. Bože, aká si zrazu citlivka. Ale ospravedlňovať sa ti nebudem. Na to zabudni a to rýchlosťou svetla! 

Takto nádherne sa skončila naša debata. A to to malo končiť happy endom. Pravdepodobne mi happy end nie je súdený, keďže sa vždy všetko pokazí. Skutočne si myslíš, že aj toto je jeden z omylov? Neviem. Neviem, čo si mám o tom myslieť. Nikdy som ruže nedostala. Nikdy. Nikto na mňa nebol milý. Okrem Justina. Jednoducho a stručne, na takéto veci nie som zvyknutá. Neviem ako mám na to reagovať. Môžem sa o ňu postarať? Hej. Vďaka. Neviem, čo sa medzi tými dvoma udialo, ale je to divné. Spolupracujú.