Angel Of Death (Story With Justin Bieber)

102.

Prepáčte, že tak neskoro, ale píšem monitor a mala som stresové situácie, takže som nemohla písať. Ale už ma to prešlo, takže tu máte časť lásky, xox :) 

Z pohľadu Clarka 

Ryan vyzerá, že by potreboval pomôcť s Chloe. Nijako sa však o to nepripomína, takže to nechám na ňom. Aj tak mám teraz čo robiť s Chloe'iným mobilom. V jednom kuse jej prichádzajú smsky. Rád by som jej vypol zvonenie a dal jej to na vibračné. Lenže keď to dám na vibračné, tak to bude vibrovať ako sviňa a pri mojom šťastí nechám jej mobil niekde na stole a on postupom času spadne a Chloe ma zabije, lebo si nestihne prečítať tie smsky. 

Len tak ležím rozcapený na gauči. Keď sa tu teraz objaví Fredo, tak ma za to určite nakope do riti. Jasné, všetci by ma len mlátiť chceli. Čím to bude? Tým, že sa nerád mlátim. Ach jo. A ona ma k tomu núti. Vraj, aby som sa vedel obrániť a zabiť, ak to bude potrebné, čo potrebné bude. To nemôžem len sedieť doma za pc a všetko vybavovať odtiaľ. Aj tak mi to takto ide najlepšie. Nie je zo mňa génius, ale čo treba, to vybaviť viem. (Ak vám nejde pustiť pesničku tak je to Gamba-Láska dnešnej doby) 

 Yasmine... Och bože. Mal by som sa spamätať. Aj tak sa už neuvidíme. Ona je v Miami a ja som v L.A aj s chalanmi. Do Miami poletíme maximálne tak dvakrát za rok, aj to iba pracovne. Na Yasmine nebudem mať vôbec čas. Vždy to bude iba o práci a o tej krátkovlasej blondskej, ktorá nám tu pravdepodobne velí alebo kto vie, čo tu vlastne robí. V každom prípadu tu dýcha drahocenný kyslík a kazí amtosféru medzi nami a Chloe a medzi Chloe a Justinom. 

Čudujem sa, že sa tu ešte všetci navzájom nepozabíjali. Justin niekam odišiel a nikomu nepovedal ani slovo. Blondská leží na posteli a oddychuje, aby sa spamätala zo svojho pádu. Je slepá, že nevidela, že tam sú schody alebo je totálne grambľavá ako Bieber, ktorý spadne aj na rovnej zemi? Jedno lepšie ako druhé, skvelé. No a potom je tu Chloe, ktorá už teraz má určite depresie kvôli Justinovi. Nie aby ležala v posteli, ale trepe sa tým debilom niekde do tramtárie a henten si to ani nevšimne. 

To by ma strašne zaujímalo, kam si teraz odcupital. Týždeň tu nebol, vylihoval si v hoteli. Potom sa objavil tu a šéfka ho tu nechala pravdepodobne len z minulosti, pretože vážne pochybujem, že má city. A pokiaľ ich má, tak určite to nie je ľútosť a dobrosrdečnosť, ale len panovačnosť a všetky tie svinstvá, ktoré prevládajú aj u Justina. Aj láska ku Chloe v ňom už zhlasla. Mal by som na Yasmine zabudnúť. Láska v tomto svete neexistuje! 

 Z pohľadu Chloe 

Ryan ma vzal na ruky a odniesol ma do mojej izby. Otvoril dvere a nohou do nich kopol, aby sa viacej roztvorili. Kopol do nich príliš silno (ako typický muž) takže do nich musel buchnúť lakťom, aby sa odrazili naspäť. Dvere sa opäť trochu vrátili, ale to už sme boli pri posteli a Ryan ma na ňu opatrne kládol. Nie, necítila som sa pritom ako bábika z porcelánu, pretože mi to je momentálne jedno. 

"Ryan?" ledva som zo seba vydala. Keď sa mi to už podarilo, tak to bolo veľmi priškrteným hlasom. Rýchlo sa otočil a pozrel sa na mňa, akoby som v tej chvíli mala umrieť. Keby som mala dosť síl, tak by som si z neho spravila srandu, ale v tejto chvíli ma aj premýšľanie unavuje. "Mohol by si mi priniesť vodu?" šepla som, takže ma nemohol počuť. Priblížil sa k posteli a zohol sa nado mnou. Ucho priložil k mojim perám. "Vodu," opatrne prikývol a odišiel z izby.

Ďakujem Bohu za takýchto ochotných ľudí. Neviem si ani predstaviť, čo by som bez Ryana teraz robila. Buď by som umrela od smädu alebo by som zomrela po ceste do kuchyne po vodu alebo po niečo iné na pitie. Nikdy som nechcela byť od niekoho závislá a teraz sa musím spoliehať na chalanov a ich pomoc. Aspoň pokiaľ sa nezotavím, čo bude ... vôbec neviem kedy! 

Ryanovi to trvá hodnú chvíľu, ale nemôžem sa sťažovať. Určite mu to bude trvať kratšie, akoby som sa mala do kuchyne trepať ja. Trvalo by mi to celú večnosť. "Ach," vzdychla som si. Strašne ma smädí. Nemám pri sebe ani mobil, aby som mu poslala sms-ku. Môj mobil. Má ho Clark. Dúfam, že sa mi v ňom nebude šprtať. To by nebolo dobré. Hlavne, ak by všetko, čo by v ňom našiel, vyklopil Justinovi. 

Z pohľadu Justina  

Odišiel som od všetkého a od všetkých. Idem kam ma nohy vedú. Prechádzam ulicami s kapucňou na hlave a čiernymi okuliarmi na očiach. Čo viac mi treba? Pomaly sledujem všetkých ľudí okolo mňa ako sa každý z nich niekam ponáhľa- do práce, na nákup, stretnutie... Kam sa mám ponáhľať ja? Domov. Nemám domov. 

 Sadol som si do parku, ktorý bol na nejakom námestíčku. V strede je vykachlíčkovaný chodník a na kraji chodníka sú menšie fontány, z ktorých strieka voda a tvorí akoby most. Okolo toho je tráva, ktorá doslova leží na vode a sú tam aj lavičky. Opatrne som prekročil mláku, ktorá bola pri lavičke. Posadil som sa na lavičku a sledoval malé deti, ktoré sa tam hrali. 

Behali popod vodu a snažili sa prebehnúť tak, aby ich neošpliechala. Musel som sa nad tým zasmiať. Aj keby som popod to prešiel ja, tak ma to neošpliecha. Nechápem, prečo sú potom tie deti také mokré. Úplne maličké deti tu pobehujú len v gatiach a šalia sa. Dúfam, že sa im nešmykne. Takto tu raz mohli behať moje deti. Ale nebudú. Kvôli nej... 

Voda po chvíli spadla a zvalila sa na deti, ktoré akurát bežali popod ňu, takže boli celé premočené. Pišťali od radosti,možno aj od strachu. Tak či tak ich to muselo fajn schladiť, keďže je tu dosť teplo. Celý čas sa pozerám na tie deti s úsmevom na tvári. Všimol som si, že tu dokonca rastú palmy. To bude tou vodou. Za ten čas, ktorý som tu presedel sa tu vystriedalo veľa mamičiek so svojimi deťmi, priateľky sedeli na lavičke a kecali. Páry sa tu prechádzali a potom sa na lavičke bozkávali. 

Mohol by si sem niekedy vziať Chloe. Mohol. A aj vezmem. Raz možno. Teraz určite nie. Neodpustím jej tak ľahko všetko, cez čo som si musel kvôli nej prejsť. Mal som šancu mať rodinu, milujúcu rodinu a domov, do ktorého by som sa mohol kedykoľvek vrátiť a teraz nemám nič. Ani len priateľov, pretože sa na mňa vysrali.