Angel Of Death (Story With Justin Bieber)

105.

Hudba- Lana Del Rey: Diet Mountain Dew :) Skupina na FB Angel of Death! xox 

Z pohľadu Justina 

Prebudil som sa na svetlo, ktoré mi vytrvalo svietilo do očí. Príroda ma asi sakra nemá rada, keď ma takto trestá. Zamračil som sa, pretože moje oči si ešte neprivykli na svetle. Negramotne som sa vymotal z paplóna a vyšiel z postele. Chcel som ísť nejako ešte viac zatiahnúť záves alebo čo ja viem čo, len aby mi to nesvietilo do ksychtu. Zámer som mal, lenže to by som nebol ja, keby že sa nepotknem na topánkach, ktoré som včera nechal pri posteli. 

"Došľaka!" zanadával som, pretože som svojím predstavením zobudil Chloe. "Máte ešte niečo v repertuári?" zasmiala sa Chloe, keď ma uvidela rozcapeného na dlážke. "Pre teba by sa tam niečo mohlo nájsť," pomaly som sa zviechal z dlážky. Vzal som supry, vďaka ktorým som sa ocitol na zemi a položil ich k dverám. "Na taký budíček by som si zvykla," ďalej sa zo mňa smiala a zababušila sa do periny. 

"Mne to príliš nevyhovuje," tváril som sa nahnevane, aj keď mi to asi príliš nešlo, keďže Chloe sa začala ďalej smiať. "Niekomu tu je veselo," vošiel do izby Fredo. Hnusne som sa na neho pozrel, pretože nám prerušil NAŠU chvíľku. "Dobré ráno," spod perín sa na neho usmiala Chloe. "Len som sa chcel opýtať, ako ti je," trochu ustarosteným pohľadom sa na ňu pozrel. 

"Je v poriadku. A teraz odíď," Fredo sa na päte otočil a zmizol z našej izby. "Nemusel si byť na neho taký hnusný. Len sa snaží byť milý. To je všetko," zastala sa ho Chloe.  "Snaží sa nás vyrušiť," pomaly som prišiel k posteli. "A od čoho?" nadvihla obočie Chloe. "hm.. od tohto," nahol som sa nad ňu a pobozkal som ju. "Tak to už hej," zasmiala sa pomedzi bozky. 

Neboli to dravé bozky. Boli jemné a plné citov. Mali sme takú romantickú chvíľku, ktorú nám narušil Chloein žalúdok. Zakňučal som ako malé šteňa. To mi osud vážne takto nepraje? Chloe sa zasmiala. "Pomôžem ti vstať?" usmial som sa na ňu. "Najprv to vyskúšam sama. Keby niečo, chyť ma. Nechcem sa učiť lietať," zasmiala sa, ale v jej hlase bolo cítiť obavy. 

 Z pohľadu Chloe 

Paplón, ktorým som bola prikrytá som dala preč. Tak fajn. Zhlboka som sa nadýchla. Rukami som sa podoprela postele a pomaly som sa presúvala na jej okraj. Už teraz nevládzem a to som sa ešte ani nepostavila. Poviem Justinovi, že to nezvládnem? Nie, to by nebolo voči nemu fér. Pozrela som sa na neho a on sa na mňa povzbudivo usmial.

Nohy som zhodila z postele. To zvládnem. Celú silu som sa snažila presunúť do rúk, aby som sa mohla poriadne zaprieť. Nešlo to tak ľahko, ako som si myslela. Išlo to oveľa ťažšie než to vyzerá vo filmoch. Ale čo sa čudujem. Realita je oveľa tvrdšia ako skutočnosť. "Vidíš? Zvládla si to," Justin sa na mňa pyšne usmial. Podišiel bližšie, aby mi dal pusu. 

V tom sa mi podlomili nohy a ja som spadla priamo na neho. Super. Ešte že sa neuhol, lebo by som ho zabila. "Tuším sa ma nevieš nabažiť," zasmial sa Justin, ale bolo z neho cítiť, že to myslel ako srandu, nie ako výsmech. Z trucu som ho buchla do hrude. "idiot," a teraz čo? Budeme stáť takto večne? Našťastie moju nevypovedanú otázku vyriešil žalúdok,ktorý sa ozval namiesto mňa. 

"Fajn," vzdychol si Justin. Jednu ruku dal pod moje lopatky a druhú pod kolená. Ruky som si obmotala okolo jeho krku. Nie žeby som mu neverila, ale Justin je Justin. Strepe sa aj na rovnej zemi. Názornú ukážku som mala dnes ráno. Keď som si na to spomenula, premkol ma strach, že spadneme zo schodov. Ruky som ešte ovinula okolo Justinovho krku, takže som ho jemne dusila. "Miláčik, neveríš mi?" zastal. Došľaka. Z tohto sa nevymotám. 

"Nie žeby som ti neverila, ale dnes si sa strepal na rovnej zemi," ospravedlňujúco som sa na neho pozrela. "Boli tam topánky," som si istá, že keby ma nedržal na rukách, tak by mal ruky zložené na prsiach a tváril by sa ako dieťa, ktorému mama nechce kúpiť zmrzlinu. "Je to vina tvojich topánok. Chápem," prikývla som. Málo chýbalo a vypukla by som do záchvatu smiechu. Justin však začal schádzať dole schodami, tak som ho nechcela rozptyľovať. 

 Z pohľadu Justina

Zišli sme dolu schodami. Zamieril som rovno do obývačky, kde som ju položil na čierny gauč. Na jednom z gaučov sedel Nikolas."Rušná noc?" zasmial sa Nikolas. "Nie," Chloe ho prebodla pohľadom. Ojoj. Tak to aby som sa vzdialil skôr ako vypukne tretia svetová v našej obývačke. Na päte som sa otočil a doslova som vbehol do kuchyne. 

Šmyklo ma, keďže plávajúca podlaha je plávajúca podlaha. Šmykol som preletel cez pol kuchyne. Hlavou som narazil do ostrovčeka v strede kuchyni. "Do riti," zanadával som snáď na celý dom. Kurevsky to bolí. Clark, ktorý práve raňajkoval sa začal nesmierne rehotať. "Debil poondiaty," tieto slová som venoval Clarkovi. Keď si všimol môj pohľad, vytratil sa. 

Ruku som si priložil na miesto, kde som hlavou narazil do ostrovčeka. Našťastie to nekrváca, takže nebudem musieť zháňať nijakého lekára. Jedno šťastie. Inak by ma šéfka a Fredo zabili. Postavil som sa, ale vzápätí som to oľutoval. Do hlavy mi vystrelila ostrá bolesť. Zasyčal som a zaťal zuby. Nič to nie je. Zvládnem to. S bolesťou hlavy v pozadí som podišiel k chladničke. Bola prázdna až na niekoľko bielych jogurtov. 

Skvelé. Zabuchol som chladničku a vydal sa na prieskumnú cestu do neprebádaných vôd tejto kuchyne. Otváram každú skrinku. V dolných sú taniere. Predpokladám, že v horných bude jedlo. Pokiaľ nie, tak sa hodím pod vlak. Cereálie, ovocie, zelenina, ovsené vločky, strukoviny. Samé biopotraviny. Z čoho že to máme žiť? Z jedla určite nie a z lásky si nie som istý, či sa nám to podarí. 

Vytiahol som cereálie a  položil ich na ostrovček. Zalovil som v spodných skrinkách a vytiahol dve červené misky. Našiel som aj lyžičky. Z chladničky som vytiahol štyri biele jogurty. Dva som vylial do jednej misky a dva do druhej. Nasyppal som tam cereálie a tak som vložil do misky lyžičku. Schmatol som obidve misky a prišiel do obývačky. Položil som ich na  stolík, keď som si všimol, ako Nikolas doslovne pení. 

Rýchlo som pribehol ku Chloe. "Urobil ti niečo?" vyľakane som si obzeral Chloe, či neobjavím nejaké známky boja. Keď som žiadne nenašiel, uľavilo sa mi. Chloe mi neodpovedala, iba sa pozerala na Nikolasa, ktorý bol ako zmyslov zbavený. "Clark, čo sa tu stalo, prosím ťa," posledné dva slová som zdôraznil, aby si uvedomil, že mi na Chloe záleží a chcem bezpodmienečne vedieť, čo sa tu stalo. 

Z pohľadu Clarka 

"Keď som tu prišiel, už bol v celkom zlej nálade," povedal som na svoju obranu, že nedisponujem všetkými detailami, ktoré chce Justin vedieť. Musí si uvedomiť, že ja nie som ten, ktorý by mu mal o tomto rozprávať. "K veci," Justin ma očami súril. "Nie je to nič zvláštne," v podstate som mu povedal pravdu. "Nikolas mal blbé poznámky k spôsobu, ktorým sa dostala Chloe do obývačky," pozrel som na Chloe, ktorá sledovala soptiaceho Nikolasa. Jej pohľad je prázdny. 

Justin sa pohľadom dalo by sa povedať, že plným nenávisti pozrel na Nikolasa. To ho však nevyviedlo z miery a ďalej tu penil. "A ďalej?" Justin ma súril, aby som sa dostal k pointe. Asi to budem musieť upraviť, inak by ho trafil šľak. "Chloe ho odbila pohľad teliatka a miestami hodila nejakú trefnú poznámku," najlepšia poznámka bola, keď mu povedala, že keď chce mať doma princeznú, tak sa má správať ako princ a nie ako vôl, pretože mu nakoniec doma zostane akurát tak krava. 

"Tie pohľady ho dorazili. Ver mi Justin, nič iné sa nestalo. Asi má len problém zniesť fakt, že ho slovami zložila baba," mierne nervózne som sa zasmial. Dúfam, že si to Justin nevšimol. "Zvládneš sa najesť sama alebo ti pomôžem?" Justin sa starostlivo opýtal Chloe, ale tá stála neprítomným pohľadom sledovala nasratého Nikolasa. Nastal najvyšší čas odpratať sa do mojej izby. 

Rýchlo som vstal a odpochodoval. Už som bol pri schodoch, keď ma Justin zastavil. "Clark, čo si mi nepovedal?" Došľaka! Musím si spraviť kurz klamania, lebo ma za to raz niekto zabije. "Všetko som ti povedal Justin," vcelku normálnym krokom som vyšiel hore schodami. Keď som už bol na poschodí, vydýchol som si. Tak toto bolo ochlp!